Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 9, 2012

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/254/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5302899890
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2012:5302899890.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci, samosudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou, v právnej veci navrhovateľa J. B., nar.

X.XX.XXXX, bytom A. - V. A. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Jozefom Varmusom,
advokátom, Stilo, s.r.o., so sídlom Čadca, ul. Palárikova č. 83, IČO: 36 863 203 proti odporcom l) F.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. - V. A. č. XXX, 2) T. A., nar. XX.X.XXXX, bytom O.Í., L. K. č. XXX/XX,
Č. J., odporkyne l-2) zastúpené splnomocneným zástupcom JUDr. Miroslavom Stopkom, advokátom so
sídlom Čadca, ul. Potočná č. 2835/1A o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zdržanie sa
zásahov do vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že nehnuteľnosť parcela KNC č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 24 m2 kat.

územie A., vytvorená geometrickým plánom č. 6C 254/2002 vyhotoveným Ing. Annou Bukovanovou,
znalkyňou z odboru geodézie a kartografie, úradne overeným dňa 28.12.2006 pod č. 1343/2006 p a
t r í do vlastníckeho práva navrhovateľa J. B., r.č. XXXXXX/XXX, bytom A., V. A. XXX.

Odporkyňa v 1) rade je p o v i n n á zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa k parcele
KNC č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 24 m2 v kat. území Korňa vo forme uskladnenia
rôzneho materiálu na pozemku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Čadci rozsudkom 6 C 254/2002-369- zo dňa 19.3.2002 určil, že navrhovateľ je vlastníkom
parcele KN č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 24 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým
plánom č. 6C254/02 vyhotovený Ing. Annou Bukovanovou, znalkyňou z odboru geodézie a kartografie a
ktorý bol úradne overený dňa 28.12.2006 pod č. 1343/2006. Odporkyniam 1-2) zároveň uložil povinnosť

zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa a zakázal im akýmkoľvek spôsobom rušiť
navrhovateľa vo výkone vlastníckeho práva k parcele KNC č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere
24 m2 v kat. území A.. Zároveň ich zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho
zastúpenia.

Krajský súd na základe odvolania odporkýň 1-2) zrušil rozsudok OS v Čadci a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie z dôvodov, že zo zrušeného rozhodnutia vôbec nevyplynulo ako prvostupňový

súd vyhodnotil výpovede jednotlivých účastníkov konania, predložené listinné dôkazy, s ktorými sa
oboznamoval. Len ich citácia je nepostačujúca. Záverečné zhodnotenie vykonaného dokazovania bolo
nezrozumiteľné, tým pádom aj nepreskúmateľné a nepresvedčivé. Z odôvodnenia sa dalo vyvodiť
jedine to, že súd vychádzal najpravdepodobnejšie zo záverov znaleckého posudku. Podľa názoruodvolacieho súdu bolo na mieste vykonať ohliadku a pokiaľ by niektorý z účastníkov spochybňoval
znalecký posudok, môže okresný súd nariadiť aj vykonanie kontrolného znaleckého posudku. V ďalšom
konaní sa prvostupňový súd má riadiť pokynmi, ktoré uviedol odvolací súd v uznesení zo dňa 23.9.2008.

Z tohto uznesenia vyplýva, že napadnutý rozsudok OS v Čadci bol nepresvedčivý, nakoľko neobsahoval
vyhodnotenie vykonaných dôkazov, súd nevykonal ohliadku na mieste samom, čím by zistil a preveril
tvrdenia účastníkov, akým spôsobom je sporná nehnuteľnosť užívaná a taktiež pokiaľ by niektorý z
účastníkov spochybňoval znalecký posudok, mohol prvostupňový súd nariadiť vykonanie kontrolného
znaleckého posudku.

Uznesením 6 C 254/02 zo dňa 16.1.2012 súd pripustil zmenu rozsudočného návrhu pokiaľ ide o druhý
výrok tak, že odporkyne v 1-2) rade sú povinné zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa
parcele KNC č. XXXX/X - TTP o výmere 24 m2 v kat území A. vo forme poškodzovania pozemku
chemickým postrekom a rôznymi chemickými zásahmi a uskladnenia rôzneho materiálu na pozemku.

Navrhovateľ vo svojom návrhu, upravenom návrhu, ako aj na pojednávaní uviedol, že vlastnícke právo k
spornej parcele nadobudol titulom darovacej zmluvy zo dňa 30.11.1974 spísanej na Štátnom notárstve
v Čadci pod č. Nz 796/74 registrovanej pod č. RI 25/75 od svojich rodičov neb. otca P. B. T. M B.,
odporkynevl)rade.ToutodarovacouzmluvouzískalvlastníckeprávokparceleENč.XXXXX/Xovýmere
838 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. 762-90-74 zo dňa 12.6.1974 geodéziou N.P.

Žilina, Stredisko geodézie Čadca. Pôvodná parcela EN XXXXX/X o výmere 838 m2 mu bola darovaná
za účelom výstavby rodinného domu č. XXX, ktorý vystavil s manželkou v r. 1975 až 1976. Darovanú
parcelu užíval pokojne a nerušene od r. 1974 až do r. 1996, kedy si odporkyne v l-2) rade začali robiť
vlastnícke nároky na časť darovaného pozemku, bránili mu v užívaní a pokúšali sa vystavať na tejto
časti pozemku plot. Aj napriek tomu, že v r. 1974 mu odporkyňa v l) rade spoločne s otcom darovala

pozemok, nechala si časť tohto pozemku osvedčiť do vlastníckeho práva u notárky JUDr. Ľudmily
Kupkovej notárskou zápisnicou pod č. N 156/99, Nz 156/99. Za týmto účelom si nechala vyhotoviť
geometrický plán č. 7/99, ktorým odčlenila časť pozemku KN č. XXXX a vytvorila pozemok KN č. XXXX/
X - zast. plocha o výmere 27 m2 a časť jeho pozemku o výmere 20 m2 si pričlenila k svojej parcele KN č.
XXXX/X. Odporkyňa v l) rade darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice N 157/99, Nz

157/99 u JUDr. Ľudmily Kupkovej darovala pozemok KN XXXX/X a pozemok KN XXXX/X svojej dcére,
odporkyni v 2) rade. Na základe jeho zásahu bolo katastrálne konanie o vklad tejto darovacej zmluvy
do katastra nehnuteľnosti zablombované. Odporkyňa v l) rade sporné pozemky KN XXXX/X a časť jeho
pozemku pričleneného k parcele KN XXXX/X od r. 1974 neužívala, až v r. 1996 začala zasahovať do
výkonu jeho vlastníckeho práva. Nemohla byť teda oprávneným držiteľom spornej parcele a nemohla

nadobudnúťvlastníckeprávovydržaním.Nesprávnenotárkavprospechodporkynevydalaosvedčenieo
vlastníckom práve. Obe odporkyne popierajú jeho vlastnícke právo k spornej ploche. Odporkyňa v l) rade
si osvedčila jeho vlastníctvo k spornému pozemku, previedla ho na odporkyňu 2), preto má naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva k spornej časti pozemkov. Po vypracovaní znaleckého
posudku Ing. Bukovanovou žiada na základe zmeneného návrhu, aby súd vydal rozsudok a určil, že

parcela KNC č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 24 m2 vytvorená geometrickým plánom
č. 6C254/2002 Ing. Bukovanovou patrí do jeho vlastníckeho práva a odporkyne sú povinné zdržať sa
zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa a zakázať im akýmkoľvek spôsobom rušiť navrhovateľa
vo výkone jeho vlastníckeho práva. Od r. 1974 užíval darované nehnuteľnosti, mal statok, mal kravu,
býka, kosil, sušil trávu. Potom, čo si pozemky začali hradiť odporkyne, im plot rozhádzal, vysýpali mu

na pozemok hromadu uhlia. Povysypávali na trávu travex. Keď nehnuteľnosť kúpil, plot tam nebol. Keď
robili cestu k baráku, ako to navážal v r. 1974 dovrchu ešte plot bol, ale postupne to zhnilo, teraz tam
už není. Plot, ktorý bol postavený na pôvodnej parcele, ale nebol postavený na hranici pozemkov, si on
pamätá od detstva. Zo severnej strany plot bol, nechcel robiť plot medzi nimi, tak si urobil len záhradu pre
kury. Od r. 2003 to bolo minimálne jeden krát v roku, čo odporkyňa v l) rade postriekala pozemok, nemal

na to dôkazy, išlo o tvrdenie proti tvrdeniu, až v r. 2008 ju pri tomto konaní odfotil, mal teda dôkazy, mohol
ich predložiť. Vtedy bol doma a videl, ako odporkyňa v l) rade dvoma kýblami poliala brezové drevo,
ktoré mal naukladané. To, že mal pozemok postriekaný zistil tak, že mu zožltla tráva, celá sa zničila,
ostalo mu len blato. Toto mal na pozemku každý rok. Uhlie je zložené na pozemku najmenej 7-8-rokov.

Odporkyňa v l) rade na pojednávaní uviedla, že s daným návrhom nesúhlasí. To, čo uvádza navrhovateľ,
ktorý je jej syn je lož. V r. 1973 mu dali 838 m2 vrátane cesty, ktorú má vymeranú aj na geometrickom
pláne. Dcére dala chalupu 3.4.1999. Išla potom na operáciu, po ktorej jej chcela darovať aj lúku. Keď
bola u notárky JUDr. Kupkovej, tá jej uviedla, že tam bola nejaká chyba. Nebráni synovi v ničom, ničmu neberie, čo mu dala. Keď tam bol geodet, jej syn povyhadzoval kolíky, vyskakoval tam. Je pravdou,
že poliala hranicu pozemku travexom. Parcelu KNC XXXX/X užívala ako záhradku. Darovaná bola v r.
1974, ale záhradka nie. Uhlie je na jej pozemku, teda na parcele XXXX/X a neoprávnene vznikla parcela

XXXX/X. Ona to po celý život užívala podľa geometrického plánu. Celý spor vznikol z toho dôvodu, že
navrhovateľ nedodržiaval výmere pozemku, ktorá mu patrila na základe geometrického plánu, ktorý bol
vypracovaný v čase, keď začal stavať. Tento geometrický plán je iný ako vypracovala Ing. Bukovanová
a s jej znaleckým posudkom nesúhlasí. Pozemok postriekala dva krát, jeden krát ju pritom nachytal
navrhovateľ. Striekala si po svojom pozemku, nie je jeho. Je pravdou, že na spornej ploche sa nachádza

uhlie, ale toto uhlie je uložené na jej pozemku.

Odporkyňa v 2) rade na pojednávaní uviedla, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko navrhovateľovi neberú
nič. Omylom je zapísaná táto nehnuteľnosť. Omyl sa stal u JUDr. Kupkovej. Chceli si vykolíkovať
parcele, aby vedeli čo je navrhovateľov a čo je ich. Malo to byť vykolíkované geodetom. Nesúhlasila so
zameraním a vytýčením Ing. Bukovanovej, nakoľko presne vedia, kde sú hranice od parcele XXXX až po

parcelu XXXX/X. Urobila novú parcelu z časti ich dvora a tým im zabránila prístupu k chalupe. Rodičia
dávali parcelu podľa starých máp a preto sa to musí brať podľa starých máp. Ona ako majiteľka dostala
parcelu v r. 1996 bez bremena v celosti parcelu XXXX. Odporcu nikto neruší. Oni užívajú aj záhradku.
Ing. Bukovanová vyhla čiaru do ľavej strany, tým pádom podala časť parcele na ich stranu, na parcelu
XXXX/X a tam urobila neprávom novú parcelu XXXX/X. Aj podľa starých máp je dole čiara na parcele

XXXX/X rovno a iná je v geometrickom pláne Ing. Bukovanovej. Sporný pozemok doposiaľ užívajú stále
oni.Navrhovateľjednéhodňamamerozlámalzáhradkuadaljuksúdu,žepolovicazáhradkymupatrí.Je
jej divné, prečo sa bavíme o takej maličkosti ako to, že si matka postriekala burinu na svojom pozemku
okolo uhlia. Je pravdou, že vedľa ich bránky je zložené uhlie, ale toto je zložené na ich pozemku.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ sa svojim zmeneným návrhom
domáha určenia, že je vlastníkom pozemku parcele KNC XXXX/X o výmere 24 m2 podľa geometrického
plánu Ing. Bukovanovej. Svoj nárok odôvodňuje tým, že pozemok získal darovacou zmluvou RI 25/75
zo dňa 30.11.1974, pričom pozemok získal darom od svojich rodičov, ktorý mal pôvodne evidenčné
číslo XXXXX/X o výmere 838 m2. Takýto pozemok aj naďalej užíva. Zo znaleckých posudkov Ing.

Bukovanovej ako aj Ing. Krišpinského nepochybne vyplýva, že pôvodná parcela EN XXXXX/X má
v súčasnosti v časti o výmere 24 m2 zabratú odporkyňa v 2) rade, ktorá je vedená ako vlastníčka
predmetného pozemku v evidencii nehnuteľnosti, k zápisu na LV došlo na základe osvedčenia
notára notárskou zápisnicou N 156/96. Je nepochybné, že predmetný pozemok patrí do vlastníckeho
práva navrhovateľa. Odporkyne neuvádzali skutočnosti, na základe ktorých by malo dôjsť k zmene

vlastníckych vzťahov k predmetnému pozemku. Spor vznikol o to, či predmetný pozemok, ktorý bol
darovaný v r. 1974 zasahuje do pozemku parcele XXXX/X, ktorá je v súčasnosti na LV odporkýň.
Z vykonaného znaleckého dokazovania jasne vyplýva, že novým vyhotovením geometrického plánu,
ktorý si nechali vyhotoviť odporkyne v osvedčení a následnému prevodu na odporkyňu 2), došlo k
zabratiu časti pozemku navrhovateľa o výmere 24 m2. Pokiaľ znalci Ing. Bukovanová a Ing. Krišpinský

uvádzali, že pôvodný geometrický plán nebol správne zakreslený do platných máp, v dôsledku čoho
je v súčasnosti problém so situovaním tohto pozemku, zo znaleckých posudkov, najmä z výpovede
znalca Ing. Krišpinského vyplýva, že existujú pevné hranice, na základe ktorých sa tento pozemok dá v
súčasnosti situovať do súčasne platnej mapy. Týmito pevnými bodmi sú budova školy a plot, ktorý mal
postavený navrhovateľ, aj podľa vyjadrenia odporkýň a tieto s tým súhlasili, na otázku znalca na tvare

miesta. Pokiaľ sa znalec vyjadroval, že by mohlo dôjsť k odchýlke niekoľko centimetrov, ide o nepatrnú
odchýlku, ktorá nemôže mať vplyv na vyhotovený platný znalecký posudok a geometrický plán, ktorý
vyhotovila Ing. Bukovanová. Vždy pri vývoji techniky, keď sa zdokonaľuje meranie, môže dôjsť aj v
budúcnosti k určitým nepresnostiam, ktoré môžu byť v centimetroch alebo v milimetroch a nemôže to
mať vplyv na otázku zistenia správnosti hranice. Pokiaľ odporkyne tvrdia, že sporný pozemok užívajú,

podľa tvrdenia navrhovateľa to nie je pravdou, pričom navrhovateľ doložil aj dôkazy do súdneho spisu,
že to bolo v r. 1996, keď prvý krát odporkyne zasiahli do užívacieho stavu navrhovateľa k predmetnému
pozemku a keď potom došlo k osvedčeniu a prevodu na odporkyňu v 2) rade, začali si odporkyne
uplatňovať vlastnícke nároky do predmetného pozemku, ktorý vždy nerušene a pokojne užíval, dokonca
sa pokúšali vystavať plot bez súhlasu navrhovateľa. Odporkyňa v l) rade si nechala osvedčiť pozemok u

notárky JUDr. Kupkovej bez toho, aby sa k tomu vyjadrili pozemnoknižní vlastníci. Odporkyne neuviedli
žiaden právny titul, na základe akých okolnosti by mali byť dobromyseľné pri užívaní spornej plochy.
Nestačí len samotné užívanie, musí existovať aj titul, ktorý opravňuje účastníka k tomu, aby bol
dobromyseľný v užívaní. Spornú plochu odporkyne nikdy neužívali, čo ani dostatočným spôsobomnepreukázali. Navrhovateľ vzhľadom na tieto skutočnosti žiada, aby súd žalobe vyhovel, keďže sporný
pozemok v rozsahu 24 m2, ktorý je v súčasnosti na LV odporkýň nadobudol darovacou zmluvou v r.
1974. Predmetná darovacia zmluva bola registrovaná štátnym notárstvom, bola platná. Odporkyne sú

vedené ako vlastníčky tejto časti pozemku a navrhovateľ má naliehavý právny záujem na tom, aby súd
určil jeho vlastníctvo k spornému pozemku. V prípade úspechu žiadajú priznať trovy konania. Pokiaľ
ide o druhý výrok rozsudočného návrhu navrhovateľ žiada, aby bolo uložené odporkyniam zdržať sa
zásahov do jeho vlastníckeho práva vo forme poškodzovania pozemku chemickým postrekom a rôznymi
mechanickými zásahmi a uskladnenia rôzneho materiálu na pozemku. V konaní bolo nepochybne

preukázané, že odporkyňa v l) rade vykonala chemický postrek, bola uznaná aj vinnou za priestupok
rozhodnutím Obvodného úradu v Č. - odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko K. zo dňa
15.10.2008. Obe odporkyne uskladnili na tomto pozemku uhlie, čo bolo preukázané fotografiou, ktorá
bola doložená súdu a toto uhlie sa nachádza na pozemku dodnes, o čom svedčí aj fotografia vyhotovená
v mesiaci december 2011 ešte predtým, ako napadol sneh. Na spornom pozemku uskladňujú odporkyne
v l) a 2) rade uhlie, ktorým kúria vo svojom dome a bránia navrhovateľovi v užívaní tohto pozemku.

Tvrdia, že pozemok je ich. Keďže tento pozemok je na LV odporkyne v 2) rade, obe odporkyne bránia
navrhovateľovi v užívaní pozemku takou formou, akou uviedli. Samotná odporkyňa sa priznala, že
pozemok postriekala dva krát. Pokiaľ tvrdí, že to vykonala na svojom pozemku, toto tvrdenie je v
rozpore s rozhodnutím priestupkového orgánu, ktorým má byť súd viazaný o tom, že bol spáchaný
priestupok, pričom vo výroku rozhodnutia sa uvádza, že postriekala trávnatú plochu vstupnej časti

záhrady pri rodinnom dome navrhovateľa č. 713 a pred priestupkovým orgánom to uviedla, že to urobila
úmyselne, robila schválnosti synovi preto, lebo vedú súdny spor. Taktiež obe odporkyne potvrdili, že
uskladnili uhlie na spornej ploche, pričom tvrdia, že táto sporná plocha patrí im. Samotná odporkyňa
v 2) rade sa vyjadrila, že doteraz jej nikto nevysvetlil, ako sa mohlo odčleniť 4 m z jej pozemku
predmetným geometrickým plánom, keďže bolo preukázané, že sporná plocha titulom darovacej zmluvy

patrí navrhovateľovi a odporkyne majú uskladnené uhlie na tomto pozemku. Žiadajú žalobe vyhovieť
v plnom rozsahu.

Právny zástupca odporkýň 1-2) žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Majú za to, že nebolo
preukázané ani znaleckými posudkami, že by došlo z ich strany k zabratiu časti nehnuteľnosti. Sám

znalec uviedol, že nevedia určiť, ako by mala táto nehnuteľnosť mať uloženie, že môže byť niekoľko
viacero polôh tejto nehnuteľnosti a oni aj s p. Bukovanovou v podstate podľa svojho úsudku a logiky, túto
hranicu stanovili. Sám povedal, že by túto hranicu o niekoľko centimetrov podal inak, ako to podala Ing.
Bukovanová. Je teda zrejme, že sa nepodarilo navrhovateľom preukázať, kde presne táto hranica ide.
Sú tam pochybnosti o tom kade by mala ísť, ako by mal ísť tento pozemok, resp. byť položený a pokiaľ

v r. 1974 jeho klienti túto nehnuteľnosť užívali tak ako užívali, tak došlo k ich určeniu vlastníckej hranice
i užívacej, nakoľko nehnuteľnosť užívali dlhšie ako tridsať rokov. Znalecký posudok Ing. Bukovanovej
je nedostatočný nemožno výjsť z nepresného geometrického plánu k dnešným ďalším presným číslam,
najmä pri výmere 24 m2. Geometrický plán, ktorý bol pôvodne vyhotovený má inak hranicu, ako je
hranica v geometrickom pláne súdnej znalkyne a k tomu nemožno dôjsť. Môže sa zmenšiť alebo zväčšiť

vo výmere, nikdy sa nemôže zmeniť priemer hranice a odosiť od osy, ktorá tam pôvodne bola. Tam musí
byť vždy len súbežne. Jednoznačne z týchto geometrických plánov je jasné, že plán Ing. Bukovanovej
je zjavne nepresný. Taktiež znalecký posudok Ing. Krišpinského nepovažuje za postačujúci, nakoľko
podľa § 17 ods. 6) Zák. č. 382/2004 o znalcoch, ukladá tento zákon znalcovi povinnosť, že celková
skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah, overiť odôvodnenosť postupov.

Obsah znaleckého posudku musí byť preskúmateľný. V znaleckom posudku Ing. Bukovanovej je jediný
nákres a to geometrický plán, kým Ing. Krišpinský vo svojom vyjadrení hovorí o vrstve máp platnej z r.
1974, že tam to bolo chybné a to zo znaleckého posudku Ing. Bukovanovej nevyplýva. Dôkazy mali byť
uvedené v samotnom znaleckom posudku a nie v súdnom spise, pretože oni chcú preskúmať znalecký
posudok a spis bude skúmať krajský súd. Pokiaľ sa týka nerušenia v užívaní, resp. nejakých chemických

postrekov, je tam skutočne rozhodnutie obvodného úradu, ale ktoré nesmeruje k žiadnej konkrétnej
parcele, týka sa iba odporkyne v l) rade a nemôže takéto rozhodnutie priniesť do tohto sporu, čo sa týka
zásahov, žiadne svetlo. Opakované postreky nijako preukázané neboli. V rozhodnutí obvodného úradu
sa nehovorí o žiadnej parcele, na ktorej mal byť postrek vykonaný. Nie je pravda, že by uhlie zložili obe
odporkyne. Uhlie kúpila odporkyňa v l) rade a odporkyňa v 2) rade nemá s touto vecou nič spoločné. V

prípade úspechu si vyčíslia trovy konania v lehote 3 dní.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, znalcov Ing. Anny Bukovanovej a Ing.
PavlaKrišpinského,ohliadkounamiestesamom, akoajoboznámenímsascelýmspisovýmmateriálom.Svedkyňa T. A. na pojednávaní uviedla, že nie je v príbuzenskom vzťahu k účastníkom. Vie, o ktorú
spornú nehnuteľnosť sa jedná, táto vždy patrila p. B.. Hranica medzi pozemkom p. B. T. p. B. bola

označená najskôr kolíkom, potom tyčkou, táto je tam doteraz. Osobne si myslí, že by bolo nelogické, ak
byp.B.dávalapozemok,ktorýskutočnedalanavrhovateľoviažtak,žebysanedostalacezsvojubránku.
Nevie kedy bolo darovanie uskutočnené. Chodila na toto miesto, videla spomínanú tyčku, stav trvá asi
10-rokov dozadu, kedy došlo k nezhodám medzi p. B. a navrhovateľom a táto dala napísať dom dcére.
Pani B. dala svojmu synovi asi 8 árov pozemku, videla inžiniera zo Žiliny, ktorý vypracoval geometrický

plán na pozemku na mieste samom. Ten povedal ako navrhovateľovi a aj manželovi odporkyne v 2) rade
kadiaľ vedie hranica. Nevie aká je výmera pozemku, ale šírka spornej hranice je 6 m2.

Svedok X. A. na pojednávaní uviedol, že nie je v príbuzenskom pomere s účastníkmi, spor presne
nesleduje, ale jedná sa o nejakú hranicu. Keď išiel do týchto miest, tak si všimol na hranici drevený
kolík. Tento nejako „odišiel“, myslí si, že prehnil a potom si všimol na tomto mieste tyčku. Pokiaľ vie, ide

o spor medzi navrhovateľom a odporkyňami. Podľa jeho názoru sa hranica posúvala viac k pozemku
p. B.. Pán B. zabral pozemok p. B.. Tento užívala s dcérou pani Kluziokovou. Nevie presne o čo sa
jedná, ale išlo o darovaný pozemok, ktorý dostal pod dom navrhovateľ a o hranicu pozemku, ktorý má
odporkyňa p. B.. Myslí si, že hranica išla v mieste kolmo na slivku smerom k p. B. a po pravej ruke by
mal byť dom p. B., tak by hranica bola ani 50-60 cm vpravo od tejto slivky. Na plot medzi pozemkami

navrhovateľa a odporkyne v l) rade si nepamätá, nevylučuje, že oplotenie stálo, ale nemôže určiť, že by
išlo o plot, o ktorom hovoril, ktorý tam pravdepodobne stál, ani z fotografie, ktorú mu predložil právny
zástupca navrhovateľa. Skutočne sa k tomu vyjadriť nevie. Spor vznikol asi pred 10-rokmi. Pred týmto
obdobím sa pozemky užívali bez sporov.

Svedkyňa F. A. uviedla, že navrhovateľ je jej brat a odporkyne sú matka a sestra. Ku všetkým mala vzťah
50 na 50. Brat ju žiadal, aby mu šla svedčiť, pretože jeho mama mu chcela postaviť cestu popred okná,
ale keď bola v nemocnici, stretla tam mamu a tá jej uviedla, že brat dal vyhotoviť nový geometrický plán.
Teraz je jej ľúto, že má takého brata. Videla pôvodný aj súčasný geometrický plán. Hranica je posunutá
o 27 m2 na matkin pozemok, ktorý užíva doteraz.

Zo znaleckého posudku Ing. Anny Bukovanovej, znalkyne z odboru geodézie a kartografie č. 16/2006
súd zistil, že dňa 24.8.2005 vykonala znalkyňa meranie na mieste samom, kde zistila, že ako
navrhovateľ, tak aj odporkyne nevedenia, kadiaľ presne majú ísť hranice pôvodne parcele EN č.
XXXXX/X vytvorenej geometrickým plánom č. 762-90-74, na podklade ktorého bola parcela zapísaná

na LV č. XXX na podklade darujúcej zmluvy RI-25/75 na J. B.. Z tohto dôvodu si určila stanovisko a
preň si vypočítala vytyčovacie prvky, ktoré vypočítala podľa merania pre pôvodný geometrický plán.
Tento však nie je taký presný, aby sa dali vypočítať nové body s presnosťou na centimetre. Pre jeho
prevzatie do katastra nehnuteľnosti musela brať do úvahy všetky okolnosti, ktoré by ovplyvnili prístup k
nehnuteľnostiam. Podľa vytyčovacích prvkov dňa 16.11.2006 za účasti navrhovateľa a odporkýň vytýčila

hranicu medzi navrhovateľom a odporkyňami, potom body zamerala a vyhotovila geometrický plán.
Geometrický plán na pôvodnú parcelu EN č. XXXXX/X o výmere 838 m2 už nie je možné vyhotoviť na
celú parcelu, keďže do tejto parcele zasahujú aj iné parcele iných vlastníkov, ktorí nie sú účastníkmi
konania. Preto v geometrickom pláne riešila len hranice, ktoré sú spoločné s odporkyňami. Pri vytýčení
pôvodnej hranice zistila, že navrhovateľ užíva parcelu KNC XXXX/X o výmere 21 m2 a parcelu KNC

XXXX/X o výmere 5 m2, ktoré sú vytvorené týmto geometrickým plánom. Tieto parcele patria podľa
pôvodného geometrického plánu 762-90-74 odporkyniam. Novovytvorená parcela KNC č. XXXX/X o
výmere 24 m2 patrí do vlastníctva navrhovateľa. Do pôvodnej parcele EN č. XXXXX/X patria parcele
KNC XXXX/X o výmere 43 m2, KNC XXXX o výmere 79 m2, KNC XXXX/X o výmere 383 m2, KNC
XXXX/X o výmere 24 m2, celá parcela KNC č. XXXX o výmere 236 m2 zapísaná na iného vlastníka

a časť parciel KNC č. XXXX a XXXX/X, ktoré sú zapísané na iného vlastníka. Odporkyne zabrali podľa
nákresu v kat. mape z parcele navrhovateľa novovytvorenú parcelu KNC XXXX/X o výmere 24 m2.
Parcela KNC č. XXXX/X nebola do katastra nehnuteľnosti zapísaná, teda sa s ňou ani v geometrickom
pláne ani neuvažuje. Navrhovateľ zobral podľa geometrického plánu č. 762-90-74 odporkyniam parcele
KNC č. XXXX/X o výmere 21 m2 a KNC č. XXXX/X o výmere 5 m2. Tieto nezrovnalosti vznikli tým, že

ani navrhovateľ, ani odporkyne si riadne neudržiavali svoje vlastnícke hranice a pri novom mapovaní,
ktoré bolo vykonávané v kat. území A. vstúpilo do platnosti v r. 1994, boli hranice zakreslené do mapy
tak, ich v prírode pri mapovaní vyznačili.Vo svojom ďalšom vyjadrení k znaleckému posudku znalkyňa uviedla, že čl.l. 162) spisu je kópia
vyhotovená počítačom z mapy je ROEP, kde je plnou čiarou vyznačený stav podľa katastrálnej mapy
a bodkovanou čiarou stav podľa pozemnoknižnej mapy. Na čl.l. 163) je to isté ako na čl.l. 162), len v

zmenšenej mierke. Na čl.l. 164) spisu je kópia z pozemkovej mapy evidencie nehnuteľnosti, ktorá platila
do r. 1994. V tejto mape je zakreslený geometrický plán č. 762-90-74 z r. 1974, na podklade ktorého
bol urobený zápis EN parcele XXXXX/X na LV. Geometrický plán k znaleckému posudku vyhotovila na
podklade merania na mieste samom, kde najprv vytýčila hranicu medzi parcelou KNC č. XXXX/X, KNC
č. XXXX/X podľa merania ku geometrickému plánu č. 762-90-74. Táto hranica bola vytýčená presne od

parcele KNC č. XXXX až po cestu. Meračská priamka, ktorá bola použitá pri meraní v r. 1974 súhlasí s
vypočítanou dĺžkou tejto priamky zo súčasných súradníc z pôvodných bodov. Hranicu od parciel KNC
č. XXXX/X a XXXX nevytyčovala, lebo tieto parcele má na LV zapísané navrhovateľ.

Na pojednávaní znalkyňa uviedla, že pôvodný geometrický plán bol meraný v r. 1974 na priamku. Túto
priamku si znova vytýčila, musela skontrolovať, či jej to sedí zo súradníc a z toho, čo kedysi pôvodne

znalec meral. Priamka jej vyšla a z toho potom vonku najprv vytýčila body na hranici, potom ich zamerala
a vyhotovila geometrický plán. Takže bola obnovená pôvodná hranica, ktorá bola zakreslená ešte v
pôvodnej mape evidencie nehnuteľnosti. Parcela tak, ako bola vytýčená v r. 1974 zodpovedá súčasnej
parcele XXXX/X, časti tejto parcely. Jej geometrický plán sa dáva do súladu s geometrickým plánom
z r. 1974. Pri vyhotovovaní musela brať ohľad na to, aby ostal chodník na parcele XXXX, čo jej aj

vyšlo. Keby vytýčila presne geometrický plán aj hornú hranicu, tak by prístupový chodník zanikol a
nebol by prístup k domu. Geometrický plán nie je totožný, nakoľko nevytyčovala ostatné hranice, pretože
navrhovateľ si z druhých strán už odkúpil parcele a vytyčovala len hornú hranicu, ktorá je od domu
alebo dvora odporkýň a hranicu, ktorá je od lúky od parcele XXXX/X, v ostatných častiach hranicu
nevytyčovala. V r. 1974, keď sa vyhotovoval geometrický plán, bola použitá metóda merania na tú

dobu presná, ktorá však nevyhovuje terajšej dobe, keď sa robia mapy inak. V súčasnosti je presnosť
na centimetre, každý bod má súradnice a v tej dobe sa odsúvali miery. Momentálne majú povolenú
presnosť 24 cm. Presnosť v minulosti určiť nevie nikto, tieto mapy neskúmal. Mapy boli väčšinou
robené stolovou metódou, čiže tam môže byť rozdiel aj meter. Hranica v r. 1974 zakreslená do mapy
a vytvorená geometrickým plánom z r. 1974, túto dala do jej geometrického plánu vypracovaného pri

znaleckom posudku. Mapa z r. 1994 nebola nesprávna. Pri mapovaní sa neskúmajú vlastnícke hranice,
ale skúmajú sa užívacie vonku, čiže niekto, keď maperi boli vonku, ukázal im tú hranicu. Pri vypracovaní
jej geometrického plánu vychádzala z pôvodného geometrického plánu z r. 1974, nakoľko na základe
neho bola zapísaná parcela na LV a podľa tohto geometrického plánu to vytýčila do terajšej mapy.
Hranica, ktorá je vyznačená v katastri nehnuteľnosti, to sa niekto pokúšal starý geometrický plán pri

preberaní dostať do katastra pri novom mapovaní, lenže podľa starého geometrického plánu nie je
parcela tak zalomená, ako v katastri. Predmetom sporu nie sú hranice medzi parcelami XXXX T. 5575,
ktorých vlastníkom je navrhovateľ a taktiež medzi parcelami XXXX/X T. 5573, ktoré má navrhovateľ
taktiež vo vlastníctve. Na otázku odporkyne v 2) rade o koľko podala spodnú parcelu doľava a ubrala z
parcele XXXX/X znalkyňa udáva, že spodnú hranicu neposúvala, s tou nič nerobila, vytyčovala hranicu,

ktorá je sporná. Súčasne platný stav evidencie nehnuteľnosti alebo katastra nehnuteľnosti nesprávne
určuje hranicu v porovnaní s geometrickým plánom z r. 1974.

Z kontrolného znaleckého posudku znalca Ing. Pavla Krišpinského, znalca z odboru geodézie a
kartografie č. 24/2011 súd zistil, že znalec vykonal ohliadku predmetných parciel a zameral potrebné

údaje na kontrolu vyhotovených geometrických plánov a celkovo spornej situácie. Pôvodná mapa,
v ktorej bol vyhotovený geometrický plán č. 762-90-74 v r. 1974, pochádza z r. 1926. Táto mapa,
ako aj celý operát bola stanovená ako mapa určeného operátu na evidovanie právnych vzťahov.
Geodet, ktorý zameriaval pôvodný pozemok navrhovateľov, parcelu č. XXXXX/X presne stanovil tvar
budúceho pozemku, avšak jeho situovanie a osadenie voči okoliu spracoval nepresne s možnou

chybou pootočenia a posunu pozemku až o 5 m. Pri meraní nevychádzal zo skutočnosti v teréne,
ale z mapy, ktorá bola vyhotovená v r. 1926 na tie pomery a možnosti merania aké vtedy boli.
Napriek tomu, že stavby odporkyne v r. 1926 už existovali, v mapách z r. 1926 boli pootočené o
90 °C a s takto posunutých budov geodet „zameral“ situovanie pozemku navrhovateľa. Keď Ing.
Bukovanová vyhotovovala geometrický plán, existovala v kat. území Korňa nová presná mapa, kde

pri jej vyhotovovaní merači zamerali stav tak, ako ho videli v teréne. Čierny stav v geometrickom
pláne Ing. Bukovanovej zobrazoval novozmapovaný stav, červenou čiarou vyznačila stav geometrického
plánu z r. 1974 v tej časti, ktorá je sporná. Na základe jeho merania zistil, že odporkyne užívali časť
pôvodnej parcely EN č. XXXXX/X a majú ju pričlenenú k parcele KNC č. XXXX/X. Geometrický plánIng. Bukovanovej je správny, nie je potrebné vyhotoviť nový geometrický plán na odčlenenie zabratej
časti parcele KNC č. XXXX/X. Ing. Bukovanová vo svojom znaleckom posudku neriešila hranice, ktoré
nie sú sporné, priebeh hraníc menila len medzi účastníkmi. Jej znalecký posudok je správny. Geodet v

r. 1974 pri vyhotovovaní geometrického plánu zle situoval pozemok navrhovateľa, urobil veľký posun.
Ing. Bukovanová pri spracovaní geometrického plánu vychádzala zo skutočných indentických bodov
hraníc v teréne a na základe týchto identických bodov natransformovala tvar pôvodných hraníc pozemku
EN XXXXX/X do súčasnej mapy KNC, čím vytvorila optimálny priebeh hraníc pôvodného pozemku, ale
riešila len sporný priebeh. Ak sa odvolávala na pôvodný geometrický plán č. 762-90-74, išlo o jeho

presný tvar a veľkosť, ak tvrdí, že tento geometrický plán nie je presný, aby sa dali vypočítať nové body
s presnosťou na centimetre, potom hovorí o zlom situovaní - zameraní geometrického plánu geodetom v
r. 1974, čo musela nahradiť jeho optimálnym situovaním na základe identických bodov. Mapy, aj keď sú
pootočené, geodet vie ich transformáciu opraviť. Hranica podľa geometrického plánu Ing. Bukovanovej
je v teréne vytýčená, overil vytýčené body v teréne, tieto sú správne vytýčené.

Vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku uviedol pracovný postup použitý pri jeho znaleckej činnosti,
pričom uviedol, že spracovateľ geometrického plánu v r. 1974 zameriaval pozemok metódou meračskej
priamky, kde počiatok umiestnil na roh domu odporkyne parcela č. 16680 a koniec priamy na roh domu
parcele č. XXXXX. V súčasnej mape a podľa jeho merania je dĺžka meračskej priamky v porovnaní
s meraním v r. 1974 rozdielna v nedovolených odchýlkach až v metroch. Na mape v r. 1974 je dom

odporkyne obdĺžnikového tvaru v smere východ - západ. V skutočnosti je to obdlžník v smere sever - juh.
Na mape z r. 1974 bol dom odporkyne zle zakreslený a na tomto zle umiestnenom dome spracovateľ
geometrického plánu v r. 1974 zobrazil začiatok meračskej priamky, čím sa celé meranie pootočilo a
mohla vzniknúť chyba 5 m. Vykreslený pozemok z merania z r. 1974 v počítači posúva tak, aby ho dostal
do čo najväčšieho možného súladu hraníc ním určených s hranicami mapy z r. 1926 platnej z r. 1974

a s hranicami skutočnými zameranými ním, ako aj hranicami zobrazenými v mape KN - C a KN - E.
Tieto výsledky sú v elektronickej podobe a výsledok v optimálnej podobe je zameraný v geometrickom
pláne Ing. Bukovanovej.

Znalec na pojednávaní uviedol, že všetky doklady, ktoré boli potrebné, sú doložené v súdnom

spise. Predpokladal, že tie isté doklady majú aj účastníci konania, preto nepovažoval za potrebné
rozšíriť znalecký posudok o všetky tieto doklady, ktoré sa nachádzajú v znaleckom posudku Ing.
Bukovanovej, ako aj v spise. Uznesením súdu mu boli zadané jasné otázky, na ktoré zodpovedal.
Nepovažoval za potrebné doložiť žiaden iný doklad, ako bol doložený Ing. Bukovanovou. Použil tie
isté doklady. Vychádzal z dvoch dokladov a to z geometrického plánu, ktorý sa nachádza v spise na

čl.l. 330 a súčasnej mapy, ktorá je súčasťou znaleckého posudku Ing. Bukovanovej. Pri porovnávaní
geometrického plánu z čl.l. 330 so súčasným stavom, tieto porovnávania robil v jednotlivých vrstvách
priamo v počítači, kde môže krok natočenia alebo posunu obrazu urobiť po jednom centimetri. Názorne
súdu na pojednávaní predviedol, ako sa to robí v počítači a na tú príležitosť si vytlačil pauzák na meranie
z r. 1974. Tvar pozemku je jednoznačne daný. Meračskou priamkou boli zachytené jednotlivé lomové

body pozemku. Geodet urobil tú chybu, že celé meranie situoval na dva body. Vychádzal jednoznačne,
že do mapy sa môže dostať jedine pomocou dvoch východzích bodov. Bod je v súčasnosti zachovaný,
je to budova v súčasnom stave platná a je v súlade so skutočnosťou. Budovy, ktoré má vo vlastníctve
odporkyňa sú úplne iného tvaru ako boli na mape v r. 1974. Na geometrickom pláne z r. 1974 je kópia
mapy z r. 1974 a zároveň aj z r. 1926. Keď zobral pauzák a pri meraní položil na prvý bod, tak vyšlo

jednoznačne, že nevie kde končí druhý bod, nakoľko tie domy sú úplne ináč. Ak by povedal, že to má byť
na rohu tak, ako je to znázornené, na ktorom rohu, dom je jednoznačne nakreslený chybne a chybne bol
nakreslený aj v r. 1926. Mapa z r. 1974 je nepresná, meranie z r. 1974 neurobil správne geodet a teraz
je problém, aby meranie bolo urobené tak, aby jednoznačne každý geodet, ktorý by prišiel, vedel by to
vytýčiť. Nie je jednoznačne správne, pretože možnosti je spusta. Vychádzal z existujúceho stavu, ktorý

zameriaval ako skutočnosť a ktorý je v mape súčasne zameraný a hľadal optimálne natočenie, optimálnu
polohu celého pozemku, kde zidentifikoval hranice, ktoré sú platné, ktoré sú pevné, na základe ktorých
sa dá celý pozemok umiestniť niekde do mapy. Keď bol na mieste samom, zameral si aj skutočnosť, či
súčasná mapa sedí so skutočnosťou tak, ako ju vyhotovovali pri novom mapovaní. Súčasná mapa sedí
so skutočnosťou a všetky pevné hranice, pevné body, ktoré tam boli zameral nanovo, aby mu pomohli

natransformovať a pootáčať obrázok tak, aby dostal optimálnu polohu. Geodet v r. 1974 nepostupoval
správne, použil podklady jednoznačne z mapy a samotné meranie nesituoval na skutočné body alebo
na skutočnú situáciu, ale na pochybenú situáciu. Na základe toho je celý problém, že sa nedá presne
určiť tak, ako to aj Ing. Bukovanová uviedla vo svojom posudku tá poloha, ale len optimálne, približne,vzhľadom k existujúcim pevným hraniciam, ktoré existovali v r. 1974 ako aj v súčasnosti. Ak zoberie
tento prípad desať geodetov, každý nájde iné riešenie, ale optimálne je v posune už len približne pár
nejakých centimetrov a keďže Ing. Bukovanová zvolila určité optimum, ktoré by sa možno líšilo od jeho

optima, ktoré by on uznal za správne pár centimetrov, ale v podstate im to sedí z toho titulu, že existujú
pevné hranice, na ktoré sa dá celkove ten tvar toho obrazu naidentifikovať. Pokiaľ by sa zachovali všetky
lomové body vonku zastabilizované z r. 1974, tak by nebol problém alebo aspoň jeden bod alebo dva
body.Onvychádzalzosituáciepevnýchbodov,ktorésúvsúčasnostiplatnéatiepevnébody,ktorémohol
považovať, boli identické v r. 1974, ako aj 1926, keď mapa vznikla na tie možnosti aké geodeti vtedy

mali, tieto mapy vykazovali nepresnosť hore-dole. Dneska sa určujú hranice do 8 cm. Mapy z r. 1926 boli
chybné,bolivnichmetrovéchyby,skoroaž5m.Zapevnébodyprimapovanípovažovalrohbudovyškoly
ako jeden meračský bod a oplotenie za domom navrhovateľa, ktoré odporkyne považovali za správne.
Zmenu, ktorú urobila v geometrickom pláne Ing. Bukovanová a je červenou čiarou, inú červenú čiaru na
okolitej parcele nemožno nájsť, pretože spor je v tej hranici a nie na inej hranici. Ing. Bukovanová nič
neposúvala, nechala ten stav doteraz tak, ako je platný v súčasnej mape. Ona neupravuje tie nákresy,

ktoré nie sú predmetom sporu. Opravuje ten nákres, ktorý bol predmetom sporu medzi navrhovateľom
a odporkyňou a ten je vyznačený červenou čiarou na geometrickom pláne. Odporkyňa v 2) rade stále
hovorí o tej hranici, ktorá nie je predmetom sporu, ktorá bola rovná, ale keď ju zmapovali, tak ju dali
zošikmenú. Ing. Bukovanová túto časť neriešila vôbec, to prevzala len z toho mapovania. Jedinú vec
riešila červenou čiarou, ktorú dala medzi hranicu odporkýň 1-2) a medzi hranicu navrhovateľa. Obrázok,

ktorý bol z r. 1974 a súčasný obrázok pozemku navrhovateľa okrem tej čiary, ktorú p. Ing. Bukovanová
riešila, ani jedna hranica na tomto obrázku nesedí, nie je totožná. Súčasný stav, ktorý je v mape v katastri
nehnuteľnosti vôbec nesedí s tým, čo bolo v r. 1974. Ani jedna hranica nesedí, preto Ing. Bukovanová
opravila len tú hranicu, ktorá je predmetom sporu a on vychádzal len z tých pevných bodov, ktoré
platili v r. 1974 a platia aj dnes. Tvar pozemku je presne definovaný v geometrickom pláne. Geodet

použil nesprávne body, použil body z mapy, ktorá bola nepresná. Nepoužil body súhlasné s mapou a
skutočnosti, ktoré by sedeli. Preto tento pozemok lieta a ak hovoria o nových hraniciach a rovnej čiare
on tvrdí, že pri novom mapovaní zmapovali to, čo videli. Vtedy tá hranica zrejme nebola rovná. Nevie
v ktorom roku to mapovali. Tiež tvrdí, že podľa plánu mala byť hranica rovná, ale tá hranica sa v tomto
spore nerieši.

Na ohliadke na mieste samom sudca vyhotovil náčrt miesta, ktorý sa nachádza v spise na čl.l. 318). Na
tomto náčrte vyznačil bodmi A,B,C hranice sporného pozemku, ako to označil navrhovateľ a bodmi A,
1,2) hranicu, ako ju označili prítomné odporkyne. Na spornej ploche sa nachádzala skládka dreva, ktorá
je navrhovateľa a skládka uhlia, ktorá patrí odporkyni v l) rade.

Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s darovacou zmluvou RI 25/75 zo dňa 30.11.1974,
geometrickými plánmi č. 7/99, č. 762-90-70 s výpismi z LV č. XXXX a XXX, s notárskou zápisnicou N
157/99, Nz 157/99, spismi OS v Čadci 10C 268/00, D489/78, s rozhodnutím správy katastra V 1157/99,
ako aj ďalšími listinnými dôkazmi.

Z darovacej zmluvy registrovanej pod č. RI 25/75 súd zistil, že P. B. T. M B. darovali svojmu synovi J. B.
parcelu č. XXXXX/X o výmere 838 m2 vytvorenú geometrickým plánom č. 762-90-74 zo dňa 12.6.1974
dňa 30.11.1974.

Z výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že T. A. je okrem iných parciel aj vlastníčkou parcele XXXX/X - TTP
o výmere 745 m2.

Z výpisu z LV č. XXX kat. územie A. súd zistil, že navrhovateľ je vlastníkom parciel XXXX o výmere 79
m2 a XXXX o výmere 409 m2.

Z darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice N 157/99, Nz 157/99 spísanej na Notárskom
úrade v Turzovke 10.5.1999 súd zistil, že darkyňa F. B.Á. darovala svojej dcére nehnuteľnosti a to
parcele KN XXXX/X o výmere 749 m2 a parcelu KN XXXX/X o výmere 27 m2, ktoré získala na základe
osvedčenia N 156/99, Nz 156/99. Ako vyplýva z rozhodnutia Správy katastra Č. pod č. V-1157/99 vklad

parcele KN XXXX/X o výmere 745 m2 v prospech odporkyne v 2) rade bol povolený, návrh na vklad
parcele KN XXXX/X o výmere 27 m2 bol zamietnutý, nakoľko parcela bola vytvorená geometrickým
plánom č. 7/99 z parcele KN XXXX o výmere 409 m2 vedenej na LV č. XXX, ktorá je vo vlastníctvenavrhovateľa, ktorý ju získal na základe darovacej zmluvy RI 25/75 a nedal súhlas k osvedčeniu tejto
parcely.

Zo spisu OS v Čadci 10C 268/00 súd zistil, že rozsudkom 10C 268/00-75 bol návrh navrhovateľky F. B.,
ktorým sa domáhala voči odporcovi J.i B. vrátenia daru a to polovice parcely XXXXX/X - o výmere 838
m2 bol zamietnutý. Tento rozsudok potvrdil Krajský súd v Žiline rozsudkom 23Co 736/01, kde krajský
súd aj konštatoval, že ku konfliktom medzi účastníkmi začalo dochádzať po tom, čo si navrhovateľka
riešila vyporiadanie vlastníckych vzťahov osvedčením a odporca sa domnieval, že tým došlo k zásahu

jeho práv, čo napokon vyústilo do súdneho sporu.

Podľa § 126 ods. l) OZ - vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 130 ods. 1) OZ - ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. l) OZ - vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočnosti ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1) OZ - oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom parciel XXXX o výmere
79 m2 a XXXX o výmere 409 m2, ktoré sú zapísanej na LV č. XXX kat. územie A., ktoré nadobudol na

základe darujúcej zmluvy RI 25/75. Odporkyňa v 2) rade je okrem iných parciel aj vlastníčkou parcele
KN XXXX/X o výmere 745 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. územie A. získanej na základe darovacej
zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice N 157/99, Nz 157/99. K tejto darovacej zmluve darkyňa F.
B. predložila ako titul nadobudnutia parciel KN XXXX/X a KN XXXX/X osvedčenie vyhlásenia o vydržaní
N 156/99, Nz 156/99 Z.z., pričom vklad bol povolený len v časti návrhu týkajúcej sa parcele KN XXXX/

X o výmere 745 m2 v prospech odporkyne v 2) rade, v časti týkajúcej sa parcele KN XXXX/X o výmere
27 m2 bol návrh zamietnutý, nakoľko táto parcela bola vytvorená geometrickým plánom č. 7/99 Ing.
Mjartuša, z parcele KN XXXX o výmere 409 m2 - zast. plocha zapísanej na LV č. XXX v prospech J. B.,
ktorý ju získal na základe darovacej zmluvy č. RI 25/75 od rodičov F. B. a otca P. B..

Navrhovateľ svojim upraveným návrhom po vypracovaní znaleckého posudku a vyhotovení
geometrického plánu č. 6C 254/2002 Ing. Annou Bukovanovou žiadal určiť, že je vlastníkom
nehnuteľnostiparceleKNč.XXXX/X-trvalétrávnatéporastyovýmere24m2vkat.územíA..Akouviedol
vlastníctvo k tejto parcele nadobudol titulom darovacej zmluvy zo dňa 30.11.1974 spísanej na Štátnom
notárstve v Čadci pod č. Nz 796/74, registrovanej pod č. RI 25/75 od svojich rodičov. Rodičia mu na

základe tejto darovacej zmluvy darovali parcelu EN č. XXXXX/X o výmere 838 m2, ktorá bola vytvorená
geometrickým plánom č. 762-90-74 zo dňa 12.6.1974 Geodéziou n.p. Žilina, Stredisko geodézie Č..
Táto parcela mu bola darovaná za účelom výstavby rodinného domu č. XXX, ktorý si vystavil v r.
1975-76 so svojou manželkou. Táto skutočnosť, t.j. darovacia zmluva, registrovaná pod RI 25/75, je
medzi účastníkmi nesporná. Darovanú parcelu užíval pokojne až do r. 1996, kedy si odporkyne v 1-2)

rade začali robiť vlastnícke nároky na časť darovaného pozemku a bránili mu v užívaní tohto pozemku.
Odporkyňa v l) rade napriek tomu, že mu spoločne s otcom darovala sporný pozemok, nechala si časť
tohto pozemku osvedčiť u notárky JUDr. Ľudmily Kupkovej notárskou zápisnicou pod č. N 156/99, Nz
156/99. Za týmto účelom si nechala vyhotoviť geometrický plán č. 7/99, ktorým odčlenila časť pozemku
KN č. XXXX a vytvorila pozemok KN XXXX/X o výmere 27 m2 a časť jeho pozemku o výmere 20 m2

si pričlenila k svojej parcele KN č. XXXX/X. Odporkyňa v l) rade potom darovacou zmluvou spísanou
vo forme notárskej zápisnice N 157/99, Nz 157/99 darovala parcele KN XXXX/X T. 5577/2 svojej dcére
odporkyni v l) rade. Až na základe jeho zásahu bolo katastrálne konanie o vklad tejto darovacej zmluvy
do katastra nehnuteľnosti zablombované. Odporkyňa v l) rade sporné pozemky KN XXXX/X a časť jeho
pozemku pričleneného k parcele KN XXXX/X od r. 1974 až do r. 1996 neužívala, až v tomto roku začala

zasahovať do výkonu jeho vlastníckeho práva. Nemohla byť teda oprávneným držiteľom tejto spornej
parcele a nadobudnúť k nej vlastnícke právo vydržaním. Odporkyne na pojednávaní tvrdili, že užívajú
sporný pozemok, užívajú len svoje, navrhovateľovi neberú nič. Nesúhlasili s vypracovanými znaleckými
posudkami.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ na základe darovacej zmluvy zo dňa
30.11.1974 spísanej Štátnym notárstvom v Čadci pod č. Nz 796/74 T. J. Š. Z. V. X. Č.. J. XX/XX

Z. H. Q. J. P. B. a F. B. - odporkyne v l) rade parcelu EN č. XXXXX/X o výmere 838 m2, ktorá bola
vytvorená geometrickým plánom č. 762-90-74 zo dňa 12.6.1974 vyhotoveným Geodéziou n.p. Žilina,
Stredisko geodézie Č.. Spornými medzi účastníkmi v konaní bolo, kadiaľ presne idú hranice parcele
EN č. XXXXX/X. Keďže v konaní bolo sporné, či odporkyne 1-2) si zabrali časť parcele KN XXXX/X,
resp., či skutočne zabrali nejaké parcele, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, pričom znalkyni

bolo nariadené, aby vyhotovila geometrický plán, ktorým zameria pôvodnú parcela EN XXXXX/X o
výmere 838 m2 a zároveň odpovie akú plochu z tejto parcele odporkyne 1-2) zabrali. Navrhovateľ a
odporkyne nevedeli presne kadiaľ majú ísť hranice pôvodnej EN parcele XXXXX/X, preto si znalkyňa
určila stanovisko, preň vypočítala vytýčovacie prvky, ktoré vypočítala podľa merania pre pôvodný
geometrický plán č. 762-90-74, pričom ako uviedla, tento geometrický plán nie je taký presný, aby sa
dali vypočítať nové body s presnosťou na centimetre a do úvahy musela brať aj všetky okolnosti, ktoré

by ovplyvnili prístup k nehnuteľnostiam. V geometrickom pláne riešila len hranice, ktoré sú spoločné pre
navrhovateľa a odporkyne. Zo znaleckého posudku vyplýva, že navrhovateľ z novovytvorených parciel
užíva parcelu KNC XXXX/X o výmere 21 m2, KNC XXXX/X o výmere 5 m2, ktoré podľa pôvodného
geometrickéhoplánupatriaodporkyniamanavrhovateľovipatríparcelaKNCč.XXXX/Xovýmere24m2,
ktorú mu zabrali odporkyne. Keďže právny zástupca odporkýň, ako aj odporkyne namietali nepresnosť

geometrického plánu vytvoreného Ing. Annou Bukovanovou, žiadali vo veci nariadiť kontrolné znalecké
dokazovanie, súd vo veci nariadil vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, ktorý vypracoval
znalec Ing. Pavol Krišpinský. Tento znalec vo svojom posudku uviedol, že pôvodná mapa, z ktorej bol
vyhotovený geometrický plán č. 762-90-74 v r. 1974 pochádza ešte z r. 1926. Geodet, ktorý zameriaval
pôvodný pozemok navrhovateľa presne stanovil tvar budúceho pozemku, avšak jeho situovanie a

osadenie voči okoliu spracoval nepresne s možnou chybou pootočenia posunu pozemku až o 5 metrov,
kedy pri meraní nevychádzal zo skutočnosti v teréne, ale z mapy vyhotovenej v r. 1926. Stavby
odporkyne v r. 1926 už existovali a boli pootočené o 90 % a z takto posunutých budov geodet „zameral“
situovanie pozemku navrhovateľa. Geometrický plán Ing. Bukovanovej je podľa neho správny, červenou
čiarou vyznačila spornú hranicu. Neriešila hranice, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné, pri spracovaní

geometrického plánu vychádzala zo skutočných identických bodov hraníc v teréne a na základe týchto
identických bodov natransformovala tvar pôvodných hraníc pozemku EN XXXXX/X do súčasnej mapy
KNC, čím vytvorila optimálny priebeh hraníc pôvodného pozemku, ale riešila len sporný priebeh medzi
účastníkmi. Pri porovnávaní geometrického plánu z čl.l. 330) so súčasným stavom tieto porovnávania
robil v jednotlivých vrstvách priamo v počítači, kde môže krok natočenia alebo posunu obrazu urobiť po

jednom centimetri. Geodet v r. 1974 nepostupoval správne, použil podklady z mapy a samotné meranie
nesituovalnaskutočnébodyaleboskutočnúsituáciu,alenapochybenúsituáciu.Nazákladetohovznikol
celý problém, že sa to nedá presne určiť ako to uviedla Ing. Bukovanová vo svojom posudku, ale len
optimálne, približne, vzhľadom k pevným hraniciam, ktoré existovali v r. 1974 a aj v súčasnosti. Ak tento
prípad zoberie desať geodetov, každý nájde iné riešenie, ale optimálne je v posune už len približne

pár centimetrov a keďže Ing. Bukovanová si zvolila určité optimum, ktoré by sa možno líšilo od jeho
optima, ktoré by bol on uznal za správne, ale v podstate im to sedí z toho titulu, že existujú pevné
hranice, na ktoré sa dá celkovo tvár obrazu naidentifikovať. Vychádzal z pevných bodov, ktoré sú v
súčasnosti platné a ktoré boli identické v r. 1974 a sú nimi roh budovy školy a oplotenie za domom
navrhovateľa. Z oboch znaleckých posudkov mal súd teda jednoznačne preukázané, že odporkyne 1-2)

zabrali navrhovateľovi časť jeho pozemku a to parcelu KNC XXXX/X - TTP o výmere 24 m2 vytvorenú
geometrickým plánom Ing. Bukovanovej. Pokiaľ právny zástupca odporkýň 1-2) žiadal návrh zamietnuť
z dôvodu, že nebolo preukázané znaleckými posudkami zabratie časti nehnuteľnosti, keďže samotní
znalci nevedia určiť uloženie tohto pozemku, že môže mať viacero polôh táto nehnuteľnosť, teda že sa
nepodarilo navrhovateľovi presne preukázať túto hranicu, obaja znalci, ale najmä Ing. Pavol Krišpinský

tieto skutočnosti ozrejmili, keďže geodet v r. 1974 nepostupoval správne. Ako podklad použil mapu,
ktorá bola nepresná, samotné meranie nesituoval na skutočnú situáciu, len na pochybenú situáciu a
na základe toho vznikol problém, že sa nedá určiť presná poloha pozemku, ale len optimálna, približná
vzhľadom k existujúcim pevným hraniciam, ktoré existovali ako v r. 1974, tak aj v súčasnosti. Vychádzal
teda zo situácie pevných bodov platných ako v r. 1974, tak aj v súčasnosti, na základe toho sa pozemok

dá situovať do súčasnej platnej mapy. Mapa z r. 1926, keď vznikla na tie možnosti aké mali geodeti
vtedy, vykazovala nepresnosť meter hore-dole. Dnes sa určujú hranice do 8 cm, odchýlka je nepatrná,
pričom pre oboch znalcov bola podmienka, aby meranie bolo isté, nesmeli sa líšiť do 8 cm. Mapy z r.
1926 vykazovali metrové chyby a v danom prípade ako to bolo urobené, to bolo skoro až 5 m. Pokiaľprávny zástupca odporkýň nepovažoval doplňujúci znalecký posudok Ing. Krišpinského za postačujúci,
keďže podľa § 17 ods. 6) Zák. č. 382/2004 o znalcoch ho nebolo možné podľa neho preskúmať, overiť
jeho obsah a odôvodnenosť postupov, súd je toho názoru, že tento znalecký posudok je postačujúci pre

rozhodnutie. Znalec svoj postup objasnil nielen písomne, ale aj ústne, kde aj názorne na pojednávaní
pauzákom ukázal ako robí v počítači porovnávania v jednotlivých vrstvách, kde môže krok natočenia
alebo posunu urobiť po jednom centimetri.

Pokiaľ odporkyňa v l) rade tvrdila, že sporný pozemok užívala po celú dobu, čím nadobudla k nemu

vlastnícke právo vydržaním, súd skúmal, či splnila podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním.

Vydržanie je osobitný, originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení
zákonom požadovaných predpokladov:

a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania,
b) musí byť preukázaný titul nadobudnutia vlastníckeho práva,
c) držba musí byť oprávnená,
d) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby, u nehnuteľnosti je táto doba 10-
ročná.

Súd je toho názoru, že odporkyňa v l) rade nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k spornému pozemku
vydržaním a následne ho previesť na svoju dcéru, keďže sporný pozemok darovala navrhovateľovi,
čím sa zbavila svojho vlastníckeho práva k tomuto pozemku. Tejto skutočnosti si bola vedomá a v
snahe opätovne získať časť z darovanej parcele XXXXX/X si dala osvedčením vo forme notárskej

zápisnice zapísať vlastníctvo k parcele XXXX/X o výmere 745 m2 a KN XXXX/X o výmere 27 m2. Pokiaľ
by si bola vedomá, že je vlastníčkou týchto parciel, nemusela by si dávať opätovne k ním zapisovať
vlastnícke právo na základe vydržania. Odporkyňa v l) rade teda nepreukázala titul nadobudnutia
vlastníckeho práva. Nepreukázala na základe akej skutočnosti došlo k zmene vlastníckych vzťahov k
tomuto pozemku. Správa katastra Č. zamietla jej návrh na vklad vlastníckeho práva k parcele KN XXXX/

X z dôvodu, že táto parcela bola zapísaná na LV navrhovateľa a ten nedal súhlas k jej osvedčeniu.
Parcela KN XXXX/X bola predmetom petitu pôvodného návrhu. Aj pokiaľ ide o zmenený návrh, zo
znaleckého posudku Ing. Bukovanovej, ako aj Ing. Krišpinského jednoznačne vyplýva, že parcela KNC
XXXX/X o výmere 24 m2 bola zabratá odporkyňami navrhovateľovi, keďže táto je súčasťou darovaného
pozemku. Darovacia zmluva zo dňa 30.11.1974 spísaná vo forme notárskej zápisnice N 635/74, Nz

796/74 bola platná a zaregistrovaná štátnym notárstvom pod č. RI 25/75. Nakoľko odporkyňa v 2) rade
je vedená na LV ako vlastníčka sporného pozemku, navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem na
tom, aby súd určil, že parcela pkn. č. XXXX/X patrí do jeho vlastníctva.

Odporkyňa v l) rade nepreukázala ani oprávnenosť a dobromyseľnosť držby počas zákonom stanovenej

10-ročnej doby, keďže od r. 1974, kedy bola darovaná parcela XXXXX/X až do r. 1996 neexistovali
medzi účastníkmi žiadne spory, ktorú skutočnosť samotní účastníci nepopreli, taktiež svedkyňa T. A. T.
X. A. potvrdili, že k nezhodám medzi účastníkmi začalo dochádzať asi pred 10-rokmi, vyplýva to aj z
konania 10 C 268/00, ktoré prebiehalo pred OS v Čadci a kde sa navrhovateľka F. B. domáhala voči
odporcovi J. B. vrátenia daru a to polovice darovanej parcely XXXXX/X. Okresný súd v Čadci tento

návrh zamietol, krajský súd potvrdil rozsudok OS v Čadci, pričom konštatoval, že ku konfliktom medzi
účastníkmi začalo dochádzať až po tom, čo si navrhovateľka začala riešiť vyporiadanie vlastníckych
vzťahov osvedčením a odporca mal za to, že tým dochádzalo k zásahu do jeho práv. V konaní bolo teda
jednoznačne preukázané, že navrhovateľ svoju darovanú parcelu pokojne, nerušene užíval po dobu 22-
rokov, spory začali vznikať až v r. 1996, keď si odporkyňa dala osvedčiť vlastnícke právo k parcelám KN

XXXX/X a KN XXXX/X notárskou zápisnicou N 156/99. Nz 156/99. Keďže odporkyne nepreukázali na
základe akej skutočnosti došlo k zmene vlastníckych vzťahov k tomuto pozemku, nepreukázali zákonom
požadované predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, súd pokiaľ ide o prvý výrok
rozsudočného návrhu, tomuto návrhu vyhovel v plnom rozsahu.

Pokiaľ ide o druhý výrok rozsudočného návrhu navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporkyniam povinnosť
zdržať sa zásahov do jeho vlastníckeho práva k parcele KN č. XXXX/X a to vo forme poškodzovania
pozemku chemickým postrekom a rôznymi chemickými zásahmi a uskladnenia rôzneho materiálu
na pozemku. Ide o zapieraciu žalobu, ktorou sa vlastník môže domáhať ochrany proti tomu, kto honeoprávnene ruší a zasahuje do výkonu jeho vlastníckeho práva, pričom sa môže domáhať zákazu
zásahov už vykonaných, ktoré trvajú, prípadne ktorých opakovanie hrozí.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že odporkyňa v l) rade mu každoročne postriekala pozemok chemickým
postrekom, čím mu zničila trávu, pričom jeden krát ju pritom videl, odfotil a získal tak dôkaz. Za toto svoje
konanie bola odporkyňa v l) rade uznaná aj za vinnú zo spáchania priestupku. V ostatných prípadoch
dôkazy nemal, preto išlo len o tvrdenie proti tvrdeniu. Odporkyňa v l) rade poprela, že by každoročne
pozemokpostriekala.Uviedla,žehopostriekaladvakrát,pritomjedenkrátjupritomnavrhovateľprichytil.

Odporkyňa sa v konaní bránila aj tým, že striekala len po svojej časti pozemku, nie po jeho.

V konaní bolo preukázané, že už niekoľko rokov je na pozemku, ktorý je predmetom tohto konania
zložené uhlie, ktoré zakúpila odporkyňa v l) rade. Navrhovateľ tvrdí, že uhlie je zložené na jeho pozemku,
odporkyňa v l) rade sa bráni tým, že uhlie je zložené na jej pozemku.

Súd je toho názoru, že pokiaľ ide o chemické postrekovanie pozemku, mal preukázané, že v priebehu 9-
rokov, pokiaľ tento súdny spor trvá, odporkyňa v l) rade 2-krát postriekala pozemok, k čomu sa aj priznala
a ostatné postreky navrhovateľ nepreukázal. Tieto mohol preukázať napr. fotografiou preukazujúcimi
zničenú trávu, kde by bol uvedený dátum vyhotovenia fotografie. V danom prípade ide o tvrdenie
proti tvrdeniu. Teda bolo preukázané, že zásah bol vykonaný dva krát, v súčasnosti netrvá a súd je

toho názoru, že v danom prípade nehrozí opakovanie tohto postreku, nakoľko v priebehu 9-rokov bolo
preukázané takéto konanie len 2-krát. V prípade, že tento pozemok nadobudne, pokiaľ ide o prvý výrok
právoplatnosť, si odporkyňa v l) rade musí byť vedomá toho, že vlastníkom sporného pozemku je
navrhovateľ a nemôže sa brániť tým, že ide o jej pozemok a ak by spôsobila na pozemku iného škodu,
zodpovedala by za ňu v celom rozsahu.

Pokiaľ ide o zložené uhlie, je nesporné, že uhlie bolo zložené na pozemku, ktorý je predmetom tohto
konania, je tam naďalej zložené, teda zásah bol vykonaný, trvá a keďže súd prvým výrokom určil,
že navrhovateľ je vlastníkom parcele KNC č. XXXX/X kat. územie Korňa, nariadil odporkyni v l) rade,
ktorej uhlie patrí, aby sa zdržala zásahu do pozemku navrhovateľa tým, že bude uskladňovať na jeho

pozemkurôznymateriál,tedapokiaľideodruhývýrok,súduložilpovinnosťibaodporkynivl)rade,keďže
táto zakúpila uhlie, je v jej vlastníctve, zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva navrhovateľa formou
uskladnenia rôzneho materiálu, čiže v tejto časti návrhu vyhovel. Pokiaľ ide o formu poškodzovania
pozemku chemickým postrekom, v tejto časti návrh zamietol, keďže bolo preukázané, že odporkyňa v l)
rade v priebehu 9-rokov vykonala zásah len dva krát, v súčasnosti netrvá a nehrozí jeho opakovanie. A

taktiež návrh zamietol v časti, aby sa odporkyňa v 2) rade zdržala poškodzovania pozemku chemickým
postrekom, keďže sa ona takejto činnosti nedopustila.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3) Osp.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní treba okrem všeobecných náležitosti ( § 42 ods. 3 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie v zmysle osobitného predpisu.