Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 17, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/125/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6406200275
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6406200275.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu,

sudcov JUDr. Márie Trubanovej PhD. a Mgr. Emy Novodomcovej v právnej veci navrhovateľa J.. R. G.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. A., ul. J. č. XX, zastúpeného JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom so
sídlom Advokátskej kancelárie A. M., F. č. XX, proti odporcovi J.. V. R., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom A.,
ul. C. č. XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Griščíkom, advokátom so sídlom AK Griščík & partners, s.r.o.,
A., S. N.. č. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 14.12.2010 č.k. 7C 4/2006-256 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudokokresnéhosúdutak,žeurčuježeCKNparcelač.3932/2zastavanáplochaovýmere17

m2 identifikovaná geometrickým plánom č. 36035521-125/2005 pre kat. úz. A. M. vytvorená z pôvodnej
KN parcely 3932 vedenej na LV č. XXXX patrí do výlučného vlastníctva navrhovateľa v celosti.

Odporca je povinný uhradiť na účet Okresného súdu v Žiari nad Hronom trovy preddavkovaného zo
štátneho rozpočtu vo výške 19,91 Eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia pod
následkom výkonu rozhodnutia.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi na trovách prvostupňového a odvolacieho konania 1 188,38
Eur do 3 dní na účet právneho zástupcu JUDr. Rudolfa Fajbíka, advokáta, so sídlom v A. M., F. č. XX.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
identifikovanej ako CKN parc. č. 3932/2 zastavaná plocha o výmere 17 m2 vedenej na LV č. XXXX

pre kat. úz. A. M. zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť uhradiť na účet okresného súdu trovy
preddavkového zo štátnych prostriedkov vo výške 19,91 Eur. Tiež uložil navrhovateľovi povinnosť
nahradiť odporcovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 1 306,48 Eur v
lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak s odôvodnením, že navrhovateľ na základe
dohody o vydaní nehnuteľnosti uzavretej v zmysle zák. č. 403/1990 Zb. nadobudol do výlučného
vlastníctva parcelu č. 3933 o výmere 216 m2. Dohodou o vydaní nehnuteľnosti teda nenadobudol spornú
plochu, preto jeho návrh na určenie vlastníckeho práva nie je dôvodný. V danej veci bolo potrebné

vychádzať z toho, že údaje v katastri nehnuteľností sú záväzné a hodnoverné pokiaľ nie je preukázaný
opak. Naproti tomu odporca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti parcele č. 3932 na základe
kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej dňa 10.4.2003. Nehnuteľnosť v danom rozsahu nadobudol a to
aj vrátane spornej plochy a po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti túto nehnuteľnosť
dobromyseľne a v rozsahu podľa zápisu v katastri nehnuteľností aj užíval. Preukázal tým vlastnícke
právo k spornej ploche, ktorá bola predmetom návrhu na začatie konania.Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal rozhodnutie okresného súdu zmeniť
a podanému návrhu v celom rozsahu vyhovieť, prípadne tento rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval navrhovateľ na to, že

sporná plocha označená, ako CKN parc. č. 3932/2 nikdy nemohla byť nadobudnutá odporcom, ani
jeho právnymi predchodcami. Na list vlastníctva sa dostala sporná plocha výlučne chybným prevzatím
výsledkov mapovania, kedy sporná plocha bola bez právneho dôvodu pričlenená k dvorovej ploche
M. B.. Keďže tento sám nemal žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nej nemohol
odplatne previesť vlastnícke právo na ďalšieho nadobúdateľa. Okrem toho poukazoval na to, že súd

sa nevysporiadal ani náležite s reštitučnou dohodou, ktorá slúžila na vydanie vlastníckeho práva v
prospechnavrhovateľa. Zobsahuspisujeevidentné,žedozmluvypojejpodpísanídošlokevidentnému
dopisovaniu označením čísla parcely. Navrhovateľ na túto okolnosť poukazoval, pretože pôvodná
podoba reštitučnej dohody je iná ako tá na základe ktorej mal navrhovateľ nadobudnúť vlastnícke
právo. Navrhovateľ teda preukázal, že údaje katastra nehnuteľností o vlastníctve sporného pozemku
odporcom nie sú hodnoverné a záväzné. Okrem toho, ak by súd neprihliadol ku tejto okolnosti, tak

sa mal okresný súd vyporiadať aj s vydržaním vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa. Sporný
pozemok držal a fakticky ovládal navrhovateľ od vydania nehnuteľnosti reštitučnou dohodou. Svedčí mu
teda nadobudnutie vlastníckeho práva aj vydržaním. V tomto bol navrhovateľ utvrdzovaný z pôvodného
znenia reštitučnej dohody, ako aj stavu nehnuteľnosti, ktorý poznal od svojho detstva. Vzhľadom na to,
že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva, tak súd v každom prípade sa mal vysporiadať s

otázkou,komuvlastníckeprávokspornejplocheskutočnepatríanevychádzaťlenztoho,komuformálne
svedčí zápis v katastri nehnuteľností. Navrhol rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.

Odporca v podanom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa žiadal rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdiť ako vecne správne. Navrhovateľ svoje tvrdenie, že je vlastníkom časti parcely 3932/2 o výmere
17 m2 v prvostupňovom konaní nepreukázal. V tomto smere dôkazné bremeno bolo na navrhovateľovi a

v tomto konaní dôkazné bremeno neuniesol. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe reštitučnej dohody
nadobudol navrhovateľ vlastnícke právo len v parcele č. 3933 o výmere 216 m2. Okrem toho pokiaľ ide
o otázku vydržania tak poukazoval na to, že navrhovateľ nemohol nadobudnúť spornú plochu na základe
vydržania, pretože uvedenú plochu dobromyseľne užívali osoby, ktoré boli v katastri nehnuteľností
evidovaní ako jej vlastníci. Rozhodnutie okresného súdu preto považovali za vecne správne a súčasne

žiadali priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a tento v
zmysle ust. § 220 O.s.p. po doplnení dokazovania zmenil.

Z obsahu spisu vyplýva, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti identifikovanej ako CKN parc. č. 3932/2 zastavaná plocha o výmere 17 m2 vedenej na

LV č. XXXX pre kat. úz. A. M.. Predmetná nehnuteľnosť bola vytvorená z pôvodnej CKN parc. č. 3932
vedenej na LV č. XXXX.

Sporná v danom konaní bola okolnosť, komu svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti identifikovanej
ako CKN parc. č. 3932/2 zastavaná plocha o výmere 17 m2. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sa
zaoberať otázkou, či sporná plocha, ktorá bola vytvorená z parcely č. 3932 patrí vlastníkovi tejto parcely,

teda označenému odporcovi, alebo vlastnícke právo k nej patrí navrhovateľovi tak, ako tento uvedené
právo uplatňuje.

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že parcela 3932 a 3933 boli vytvorené z pôvodnej pozemno-
knižnej parcely č. 1556 vedenej vo vložke č. XXX pre kat. úz. Obce A. M.. Táto bola vedená na meno
V. G., rod. X. a R. G. každému v 1/2. Na parcele č. 1556 sa nachádzali dva domy, dom č.p. 9/III a 10/

III a medzi nimi bola dvorová časť nehnuteľnosti, ktorej sa týka aj sporná plocha uplatňovaná návrhom
na začatie konania.

Na základe rozhodnutia Rady Krajského národného výboru v Banskej Bystrici - finančného odboru zo
dňa 28.6.1960 bolo rozhodnuté o rozdelení pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. 1556 na dve parcelya to parcelu 1556/1 o výmere 181 m2 s rodinným domom č. 10/III a parcelu č. 1556/2, na ktorej je dom
č. 9/III a pozemok s celkovou výmerou 242 m2. Podľa uvedeného rozhodnutia novovytvorená parcela č.
1556/1 o výmere 181 m2 s domom 10/III bola ponechaná vo vlastníctve pôvodných vlastníkov a parcela

č. 1556/2, na ktorej sa nachádza dom 9/III o výmere 242 m2 prešla do vlastníctva štátu a bola pridelená
Komunálnym službám Mesta A. M.. Uznesením okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 19.6.1961
č.d. 535/61 bol vykonaný zápis vo vložke č. XXX pre kat. úz. A. M. tak, že podľa geometrického plánu
vyhotoveného Strediskom geodézie pracovnej skupiny v Banskej Štiavnici č. 3/60-422-920 uloženého
u tamojšieho súdu v zbierke listín pod č. ČD 453/60 sa rozdelila parcela č. 1556 na parcelu 1556/1

dom a dvor o výmere 181 m2 a parcela č. 1556/2 dom a dvor o výmere 242 m2. Parcela č. 1556/1
spätne sa zapísala do vložky č. XXX tejto knihy k dobru doterajších vlastníkov a pokiaľ ide o parcelu
č. 1556/2, tak podľa rozhodnutia Rady KNV v Banskej Bystrici - finančného odboru zo dňa 28.6.1960
č. FIN/3/1537/1960 sa povolil vklad prevodu vlastníckeho práva na nehnuteľnosť parcela č. 1556/2 v
prospech Československého štátu v správe Komunálnych služieb Mesta A. M.. Uvedená parcela bola
odpísaná do novej vložky č. XXXX tejto knihy. Z geometrického poloopisného plánu č. 3/60-422-920

pre kat. úz. A. M. zo dňa 30.1.1960 vyplýva, akým spôsobom bola rozdelená parcela 1556. Z tohto
geometrického plánu vyplýva, že ku parcele 1556/2 a to na nej sa nachádzajúcej domovej nehnuteľnosti
9/III bola pričlenená aj plocha zo spoločného dvora, takže celková výmera novovytvorenej parcely
č. 1556/2 bola vo výmere 242 m2. Z uvedeného geometrického plánu vyplýva, ako boli ohraničené
hranice parcely č. 1556/2 a parcely č. 1556/1. Pokiaľ v konaní bol vyhotovený geometrický plán č.

36035521-125/2005, tak z tohto geometrického plánu vyplýva, že na ňom zakreslená sporná plocha
označená ako parcela 3932/2 tvorí plochu, ktorá ku parcele 1556/2 bola pričlenená aj geometrickým
plánom 3/60-422-920 v roku 1960. Z uvedeného teda vyplýva, že sporná plocha označená ako parcela
3932/2 pri odňatí pôvodným vlastníkom a nadobudnutí Československým štátom patrila vždy k parcele
1556/2. Nepatrila k parcele 1556/1 a ktorá zostala pôvodným vlastníkom.

Keďže pôvodní vlastníci nadobudli parcelu 1556/1 v hraniciach vyznačených geometrickým plánom
a Československý štát v tam určených hraniciach nadobudol parcelu 1556/2, tak mohli byť plochy
ohraničené týmito hranicami, ako parcela č. 1556/1, 1556/2 prevádzané len v uvedenom rozsahu.

Ak potom J.. R. G. dňa 17.3.1966 prevádzal kúpnou zmluvou rodinný dom č. 10/III s parcelou č. 1556/1
zapísaný vo vložke č. XXX v pozemkovej knihe kat. úz. A. M. prevádzal nehnuteľnosť na kupujúcu V.

R. len v takom rozsahu, ako táto parcela bola vytvorená geometrickým plánom v roku 1960 v rámci
hraníc tohto geometrického plánu. Predávajúci J.. R. G. mohol preto previesť len toľko práv, koľko k
nehnuteľnosti mal. Následne aj ďalšie prevody nehnuteľností mohli byť len v danom rozsahu. Z obsahu
spisu vyplýva, že V. R. predávala nehnuteľnosť parcelu č. 1556/1 s domom č. 10/III o výmere 181 m2
manželom Q. a V. B. kúpnou zmluvou zo dňa 8.3.1974. Títo následne kúpnou zmluvou z 1.7.1977

odpredali predmetnú nehnuteľnosť, teda parcelu č. 1556/1, dom č. p. 10/III o výmere 181 m2 M. B..

Na Okresnom súde v Žiari nad Hronom prebiehalo súdne konanie pod sp. zn. 6C/554/79, kde
navrhovateľmi boli Q. S. a V. S. proti odporcovi M. B.. Predmetom tohto konania bolo určenie
vlastníckeho práva k časti parcely č. 1556/1. V tejto veci rozhodol Okresný súd v Žiari nad Hronom
rozsudkom zo dňa 28. 09. 1979 pod sp. zn. 6C/554/1979 - 60 tak, že určil, že plocha o výmere

15 m2 z nehnuteľnosti parcela č. EN 1556/1 v katastrálnom území A. M. patrí do výlučného
vlastníctva navrhovateľov, ako súčasť parcely č. EN 1555/1 katastrálneho územia A. M.. Aj z pripojeného
geometrického plánu a výkazu výmer k nemu vyplýva, že parcela č. 1556/1 po odobratí plochy z
tejto parcely mala výmeru 166 m2. Kúpnou zmluvou zo dňa 10. 10. 1995 však M. B. prevádzal už
novooznačenú parcelu 3932 s rodinným domom vo výmere 182 m2. Už z tejto okolnosti je zrejmé, že

identifikovaná sporná plocha ako parcela č. 3932 o výmere 17 m2 patriaca k pôvodnej pozemnoknižnej
parcele 1556/2 bola pričlenená bez právneho dôvodu k parcele č. 1556/1 a zahrnutá do novovytvorenej
parcely č. 3932. Keďže M. B. vlastnil iba parcelu 1556/1 a išlo o zmenu hranice len v jej hornej časti,
tak nemohol prevádzať viac práv ako k tejto nehnuteľnosti mal. Mohol prevádzať parcelu č. 1556/1 len
v hraniciach vytvorených geometrickým plánom z roku 1960 a po jej úprave geometrickým plánom č.

752/0225-75, ktorý bol daný do súdneho konania sp. zn. 6C/554/79 Okresného súdu v Žiari nad Hronom.
Prevádzal však parcelu vo väčšom rozsahu a teda už aj so zabratou plochou identifikovanou parcelou č.
3932/2. Ak administratívne došlo k pričleneniu predmetnej spornej plochy k pôvodnej pozemnoknižnej
parcele 1556/1 bez právneho dôvodu, nemožno to považovať u M. B., ale ani ďalších nadobúdateľov zanadobúdací titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva, keďže tento k spornej ploche u nich v skutočnosti
neexistoval. Sporná plocha sa tak nemohla platne stať súčasťou parcely č. 3932. Nemohli ju, teda platne
nadobudnúť právni nástupcovia po M. B. a teda ani označený odporca v konaní.

Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľa, tak tu poukazuje krajský súd na podanie
žiadosti o navrátenie jeho majetku, ktorá bola adresovaná navrhovateľom Žiaranu, Okresnému podniku
služieb a výroby v Žiari nad Hronom. Z tejto žiadosti vyplýva, že navrhovateľ sa ako oprávnená osoba
domáhal navrátenia majetku tak, ako bol tento odňatý rozhodnutím ONV v Banskej Štiavnici na základe
Vládneho nariadenia č. 15/1959 Zb. a to parcely č. 1556/2 na ktorej sa nachádzal dom popisné číslo 9/III.

Z uvedeného vyplýva, že takto smerovala žiadosť navrhovateľa vo vzťahu k povinnej osobe. V zmysle
tejto žiadosti bola vyhotovená aj dohoda o vydaní nehnuteľnosti Žiaranom, š. p., Žiar nad Hronom a J..
R. G. zo dňa 09. 04. 1991, kde v bode I. je uvedený predmet vydania majetku, ako parcela č. 1556/2
dom č. 9/III o výmere 242 m2. Do tejto dohody je evidentne dopisovaný údaj, že má ísť o parcelu EN
3933 o výmere 216 m2. Z pripojeného spisu R VI 14/1991 nevyplýva, že by parcela č. 1556/2 tak, ako
bola táto pôvodne žiadaná bola nejakým spôsobom bližšie v rámci tohto konania identifikovaná, tak ako

táto zodpovedala hraniciam jej odňatia v roku 1960. Zámerom dohody o vydaní nehnuteľností tak, ako to
vyplýva zo spisu R VI. 14/1991 bolo vydanie nehnuteľnosti tak, ako táto bola odňatá, teda ide o vydanie
v rozsahu pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 1556/2 s domom č. 9/III. K tomuto smerovala aj dohoda
oprávnenej a povinnej osoby. Krajský súd je preto názoru, že predmetom dohody o vydaní nehnuteľnosti
bola aj sporná plocha označená ako parcela č. 3932/2. Údaj o dodatočnom uvedení parcely č. EN

3933 o výmere 216 m2 do bodu I. dohody o vydaní nehnuteľnosti, nemôže byť za daných okolností v
neprospech navrhovateľa, ak pôvodne bola žiadaná parcela č. 1556/2, ktorá nebola riadnym spôsobom
zidentifikovaná.

Keďže sporná plocha označená ako parcela č. 3932/2 nikdy nepatrila k pôvodnej pozemnoknižnej
parcele1556/1,alevždykparceleč.1556/2takmalkrajskýsúdzato,žedohodouovydanínehnuteľnosti

nadobúdal navrhovateľ aj spornú plochu teda parcelu č. 3932/2, ktorú v rámci dohody o vydaní
nehnuteľnosti tiež požadoval. Z obsahu spisu, ako aj ohliadky miesta samého vyplýva, že predmetná
sporná plocha označená ako parcela č. 3932/2 slúžila a slúži ako prechod k domovej nehnuteľnosti
navrhovateľa, tak aj domovej nehnuteľnosti odporcu. Československý štát prostredníctvom svojho
správcu socialistickej organizácie, ktorá parcelu č. 1556/2 s domom číslo popisné 9/III užívala,

umožňovala pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti parcely č. 1556/1 a domu číslo popisné 10/III, aby
cez spornú plochu mali prístup ku nehnuteľnosti, ktorá zostala v ich vlastníctve. Prechod vlastníkom
pozemnoknižnej parcely č. 1556/1 a domu č. 10/III tak bol umožnený právom prechodu k domovej
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parcele č. 1556/1 vzhľadom k tomu, že sporná plocha patrila
k parcele č. 1556/2. Pokiaľ sa teda prístup cez spornú plochu umožňoval pôvodným vlastníkom

nehnuteľností ako aj ich nadobúdateľom, tak mohlo pre vlastníkov pôvodnej pozemnoknižnej parcely
1556/1 a domu č. 10/III vzniknúť vecné bremeno právo prechodu cez spornú časť nehnuteľností. Ak
sa takýto právny stav rešpektoval aj po vydaní nehnuteľnosti navrhovateľovi, tak táto okolnosť sama o
sebe neznamená, že by mala byť dôvodom pre nadobudnutie vlastníckeho práva v prospech vlastníkov
pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 1556/1, teraz parcela 3932.

Ak na základe dohody o vydaní nehnuteľností navrhovateľ dobromyseľne držal aj identifikovanú spornú
plochu označenú ako parcela č. 3932/2, tak držal túto plochu dobromyseľne z dôvodu, že stále patrila
k pôvodnej pozemnoknižnej parcele 1556/2 tak, ako táto bola vytvorená v roku 1960 a tak, ako táto
okolnosť bola navrhovateľovi známa. Navrhovateľovi J.. R. G. už pri predaji nehnuteľnosti bolo známe,
že im na základe rozhodnutia Rady Krajského národného výboru v Banskej Bystrici - finančného odboru

č. FIN/3-1537/1960 zo dňa 28. 06. 1960 zostala v pôvodnom vlastníctve len parcela č. 1556/1 v
hraniciach určených geometrickým plánom, preto následne mohol kúpnou zmluvou ďalej prevádzať túto
nehnuteľnosť len v rozsahu ako bola vytvorená deľbou.

V zmysle ust. § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.Z obsahu vyhotovenej dohody o vydaní nehnuteľností, keď bolo žiadané aj vydanie odňatej
nehnuteľnostiakoparcelyč.1556/2atedavrátaneajspornejplochytrebamaťzato,žebolnavrhovateľv
súlade s ust. § 130 ods. 1 OZ dobromyseľným držiteľom tejto časti nehnuteľnosti, v presvedčení, že táto

plocha vždycky patrila k pôvodnej pozemnoknižnej parcele č. 1556/2. Vzhľadom na uvedené okolnosti aj
obsah spisu možno potom vyvodiť, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo vydržaním nehnuteľnosti
pokiaľ by nebolo možné zaujať záver, že už dohodou o vydaní nehnuteľností bola navrhovateľovi v rámci
vydávania pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 1556/2 vydatá aj sporná plocha ktorá je predmetom
návrhu na určenie vlastníckeho práva. Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného

súdu zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Zmenou rozhodnutia okresného súdu došlo aj k zmene rozhodovania o trovách konania tak, že v zmysle
rozhodnutia odvolacieho súdu má navrhovateľ v konaní úspech a preto v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
mu patrí náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Navrhovateľ bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý si uplatnil náhradu trov právneho
zastúpenia celkom za 15 úkonov po 18,26 Eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Za uvedené

úkony mu patrí potom odmena celkom 273,90 Eur. K odmene za právne zastúpenie uplatnil právny
zástupca aj daň z pridanej hodnoty za jeden úkon vo výške 3,47 Eur. K úkonom právnej pomoci patrí
právnemu zástupcovi aj režijný paušál za jeden úkon 150,.-Sk, za tri úkony po 164,- Sk = 490,- Sk, za
dva úkony po 178,.- Sk = 356,- Sk, čo je spolu 998,- Sk, teda 33,13 Eur. Ďalej mu patrí režijný paušál
za tri úkony po 6,95 Eur a za dva úkony po 7,21 Eur, za tri úkony po 7,41 Eur a za jeden úkon 7,63 Eur.

Režijný paušál za 15 úkonov predstavuje 98,26 Eur. Za premeškaný čas strávený cestovaním na
pojednávania súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu, patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa
náhrada za premeškaný čas za 8 polhodín po 297,- Sk, spolu 2.376,- Sk, čo je 78,87 Eur. Za 8 polhodín
po 11,59 Eur za 8 polhodín po 12,02 Eur, za 4 polhodiny po 12,35 Eur a za 4 polhodiny po 12,71 Eur,
celkom za 32 polhodín 367,99 Eur. Celkom na strate času patrí právnemu zástupcovi potom 446,86

Eur. Tiež patrí právnemu zástupcovi náhrada cestovného za cestu z A. M. do D. N. S. a späť v dĺžke
2 x 38 km, na ktorú použil právny zástupca osobné motorové vozidlo značky H. B., EV č. A. XXX P.
so spotrebou 6,7 l/ 100 km. Podľa písomného vyúčtovania jednotlivých ciest celkovo patrí právnemu
zástupcovi náhrada vo výške 179,20 Eur. Navrhovateľ tiež mal v konaní správne poplatky vo výške 500,-
Sk, zaplatil súdny poplatok 500,- Sk, čo je spolu 1.000,- Sk a v prepočte na Euro to predstavuje 33,19

Eur. Tiež zaplatil súdny poplatok z odvolania 99,50 Eur a správny poplatok za kópiu geometrického plánu
6,- Eur. Okrem toho zložil zálohu na ohliadku miesta samého, ktorá bola vyúčtovaná súdom vo výške
48,- Eur. Celkom tak trovy právneho zastúpenia navrhovateľovi predstavujú sumu 1.188,38 Eur.

Krajský súd preto odporcovi ako neúspešnému účastníkovi v konaní zaviazal na zaplatenie trov
navrhovateľa v sume 188,38 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Výrok o trovách štátu považoval krajský súd za správny, preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov X : X.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.