Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 14, 2011

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 25C/251/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310215507
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Szigeti

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2011:2310215507.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred samosudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci

navrhovateľa: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX E., právne zastúpený: F legal, s.r.o., IČO:
36 864 421, so sídlom: Bratislava, Moyzesova 8, proti odporcovi: Duslo, a.s., so sídlom Administratívna
budova, ev.č.1236, 927 03 Šaľa, IČO: 35 826 487, právne zastúpený: agner & partners, s.r.o., so sídlom
Špitálska 10, 811 09 Bratislava, IČO:36 722 758, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29 augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 o zaplatenie
177.454,69 Eur takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný navrhovateľovi zaplatiť istinu 51.981,70 Eur do troch dní.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok 3.120 Eur na účet Okresného súdu v Galante do troch dní.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Odporca a vedľajší účastník sú povinní spoločne zaplatiť náhradu trov konania štátu 159,36 Eur na účet
Okresného súdu v Galante do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ s návrhom podaným na súd 6.7.2010 žiadal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť mu
sumu 177.454,69 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť vzniknuté trovy konania s
odôvodnením, že bol zamestnaný v závode odporcu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v prevádzke
na výrobu viskózneho hodvábu ako údržbár - prevádzkový zámočník. Po ukončení pracovného
pomeru bola mu dňa 13.09.2000 po 20,5 ročnej expozícii v toxickom prostredí zistená choroba z
povolania - chronická intoxikácia sírouhlíkom. Od roku 1998 pre zhoršený zdravotný stav vykonával

len príležitostné brigádnické práce na vrátnici a vo výdaji skladu, inak bol dlhodobo nezamestnaný.
Od 16.09.2003 do31.01.2005 a od 11/2006 je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku z
dôvodu zdravotného postihnutia - chronickej intoxikácie sírouhlíkom. Jeho pracovný potenciál po
zistení choroby z povolania bol minimalizovaný výlučne v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania.
Navrhovateľ počas výkonu pracovnej činnosti pre odporcu vo vyššie uvedenom pracovnom pomere bol
vystavený pôsobeniu sírouhlíka (ďalej len CS2) ako dôsledok práce v prostredí prevádzky na výrobu
umelých vlákien. Dôsledkom dlhotrvajúcej expozície sa u navrhovateľa prejavila choroba z povolania

špecifikovaná vyhláškou č.32/1965 Zb. ako chronická otrava sírouhlíkom. Choroba bola zistená dňa
13.09.2000. V posudku o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia - vypracovanomFakultnou nemocnicou akad. L. Dérera, Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie (ďalej len KPLaT)
- bolo poškodenie zdravia navrhovateľa v zmysle zásad pre hodnotenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ustanovených vyhláškou č.32/1965 Zb., prvotne ohodnotené na 500 bodov

podľa sadzobníka pre hodnotenie číslo IV/51. Posudok na základe laboratórnych vyšetrení ako aj
klinických nálezov potvrdil navrhovateľovu chorobu z povolania - chronickú intoxikáciu CS2. Opakovane
pre zjavné objektívne zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo jeho poškodenie zdravia klinikou
dobodované posudkom o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v roku 2002 o 200
bodov. V roku 2008 pre progresiu zhoršenia zdravotného stavu žalobcu v psychickej zložke bolo jeho

poškodenie zdravia klinikou dobodované posudkom o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia o 200 bodov na súčasných 900 bodov.

Navrhovateľ výšku finančného vyjadrenia bodového hodnotenia odškodnenia (60,- Sk za 1 bod)
nepovažuje za spravodlivú a v dnešných sociálno-ekonomických podmienkach neobstojnú. Suma 60,-
Sk za bod nezodpovedá kvalitatívne dnešným ekonomickým a sociálnym štandardom a preto nemôže
byť pri prepočte bez úpravy použitá. Doteraz vykonané kontrolné zdravotné vyšetrenia nesporne

dokazujú, že zdravotný stav navrhovateľa sa v dôsledku nevyliečiteľnej choroby naďalej zhoršuje, a to
napriek medikamentóznej liečbe. Vykonané zdravotné vyšetrenia (vrátane vyšetrení KPLaT) potvrdili
trvalénásledkyochoreniananavrhovateľovorganizmus,čobudemaťdoživotnenepriaznivéanezvratné
dôsledky na životné úkony navrhovateľa, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a
na plnenie jeho spoločenských úloh. Sťaženie spoločenského uplatnenia u navrhovateľa treba vidieť

tiež v obmedzení účasti na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, kultúrnom, športovom živote.
Veľmi závažným dôsledkom je aj sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu, voľby povolania,
alebo možnosti ďalšieho sebavzdelávania. V priamej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania
navrhovateľ trpí úpornými bolesťami hlavy, kĺbov dolných končatín, kŕčmi v oboch dolných končatinách,
celkovou zvýšenou nervozitou, únavovým syndrómom, poruchou pamäti a koncentrácie, záchvatmi

zúrivosti, erektilnou disfunkciou. Je postihnutý prakticky úplnou stratou zraku. Z psychiatrického hľadiska
navrhovateľ trpí poruchami spánku, nezvláda bežnú komunikáciu s okolím (ihneď vybuchne pre každú
maličkosť, poháda sa, svoj stav nevie ovládnuť, niekedy si na to ani nepamätá), stráca vedomie.
Žalobcovi bola v priamej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania zistená artériová hypertenzia.
Choroba z povolania spôsobila poruchu životne dôležitého orgánu - srdca a priamo tak vyvoláva

následky aktuálne ohrozujúce život žalobcu. Vyšetrenia odborného psychiatra KPLaT preukázali vo
výlučnej príčinnej súvislosti s chorobou z povolania organický psychosyndróm, sek. neurastenický
syndróm s depresívnymi rysmi, organickú depresiu, organickú afektívnu labilitu i kogentívnu poruchu.
Neurologické vyšetrenie vykonané KPLaT preukázalo polyneuropathiu (nezvratné poškodenie nervov,
senzitívnej motoriky dolných končatín. Nález bol potvrdený elektromagnetografom (EMG).

Na základe vyššie uvedeného a skutočnosti, že v danom prípade v osobe navrhovateľa išlo o
muža produktívneho veku, ktorý v dôsledku choroby z povolania stratil možnosť zapojenia sa do
pracovného procesu a v dôsledku progresie jeho subjektívnych i objektívnych ťažkostí z choroby z
povolania vyplývajúcich došlo k jeho rozsiahlemu obmedzeniu na spoločenskom, kultúrnom, športovom
živote s negatívnym dopadom na rodinný život, požaduje navrhovateľ zvýšenie priznaného bodového

hodnotenia v zmysle ust. §7 ods.3 vyhl.č.32/1965Zb. na l00násobok a poskytnúť odškodnenie vyššie
uvedené (900 bodov x 60,-Sk x 100 - 54.000,- Sk sa rovná 5.346.000,- Sk v prepočte 177.454,69 Eur).

Odporca žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení na návrh uviedol, že
odškodnenie zodpovedajúce základnému počtu bodov 900 vo výške 54.000,- Sk bolo navrhovateľovi
Slovenskou poisťovňou, a.s. vyplatené. Zdravotné znaky choroby z povolania, vrátane psychického

postihnutia a možnej progresivity choroby, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti, boli v plnej miere zohľadnené v lekárskych posudkoch Kliniky
pracovného lekárstva a toxikológie pri stanovení základného počtu bodov v zmysle ust. § 6 odsek 1
vyhlášky č. 32/1965 Zb. a jej prílohy. Sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľovej choroby z
povolania bolo lekárskymi posudkami ohodnotené pod hornou hranicou základnej sadzby bodového

hodnotenia, čo svedčí okrem iného o nie až tak vážnom postihnutí zdravia navrhovateľa, ako sa to
navrhovateľ snaží vykresliť. Navyše, žalobca trpí okrem choroby z povolania aj inými ochoreniami,
ktoré evidentne nemajú súvis s chorobou z povolania, však jeho celkový zdravotný stav zhoršujú
(napr. hypertenzia, hepatálna lézia, chronická lumbalgia, gonalgia, chronická antrálna gastritída,glaukóm, šedý zákal, vredová choroba dvanástnika atď.), nemožno opomenúť, že už niekoľko desaťročí
je aktívnym fajčiarom, a príležitostným konzumentom alkoholu, čo zaiste taktiež neprospieva k
zlepšeniu jeho zdravotného stavu. Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza, že jeho zdravotný stav

sa v dôsledku nevyliečiteľnej choroby naďalej zhoršuje, a to i napriek medikamentóznej liečbe a
dôslednému dodržiavaniu liečebného režimu. Dôsledné dodržiavanie liečebného režimu nevyplýva
zo žiadneho navrhovateľom doloženého listinného dôkazu, skôr naopak, navrhovateľ preukázateľne
porušoval liečebný režim. Erektilná disfunkcia u navrhovateľa v lekárskych nálezoch sa neobjavila.
Miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je len čiastočne obmedzená, čo

znamená, že pracovať schopný je. Môže vykonávať práce nezaťažujúce chrbticu, práce s nadmernou
psychickou záťažou a v pracovnom prostredí kde by bol vystavený neurotoxickým látkam. Obmedzenia
navrhovateľa v pracovnej oblasti sú podľa názoru odporcu dané najmä dosiahnutým stupňom vzdelania
u navrhovateľa, taktiež aj jeho vekom (XX A.), a to v kumulácii s vysokou mierou nezamestnanosti
v Slovenskej republike, ako aj zdravotným stavom navrhovateľa. Odhliadnuc od všetkých vyššie
uvedených skutočností má odporca za to, že nárok, ktorý si navrhovateľ v tomto konaní uplatnil, je

už v celom rozsahu premlčaný, a preto v konaní pred súdom vzniesol námietku premlčania celého
navrhovateľom uplatneného nároku.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom písomnom vyjadrení na návrh nespochybnil, že
navrhovateľ trpí ochorením z choroby povolania. Vzhľadom na zamestnanosť navrhovateľa po ukončení
pracovného pomeru u právneho predchodcu odporcu má za to, že navrhovateľ plne využil svoj pracovný

potenciál vzhľadom na dosiahnutý stupeň vzdelania ako i situáciu na trhu práce. Pri charakteristike
zdravotného stavu navrhovateľa vychádzajúc z prepúšťacej správy KPLaT z roku 2009 a iných
dokumentov, ktoré boli ako dôkazy predložené súdu, poukazuje vedľajší účastník na tú skutočnosť, že
navrhovateľ trpí viacerými (7) neprofesionálnymi ochoreniami konkr.: Atériová hypertenzia 1. stupňa
s nízkym KV rizikom, Recidivujúce poruchy vedomia anamn., Vredová choroba, chronická gastritída,

Vertebrálny algický syndróm, Obojstranný glaukóm, Obojstranná hydrokéla testis, Dif. Struma euf. Z
uvedeného vyplýva, že v prípade ochorenia navrhovateľa nejedná sa o prípad hodný osobitného zreteľa
tak, ako ho má na mysli ustanovenie § 7 ods.3 vyhl. č. 32/65 Zb. Zároveň vedľajší účastník na strane
odporcu tiež vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku navrhovateľa v návrhu a preto žiadal
návrh c celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedka G. T., hlásením choroby
z povolania, posudkami KPLaT, dohodou o rozviazaní pracovného pomeru, potvrdením o
dĺžke zamestnania, zápisnicou Sociálnej poisťovne, lekárskymi nálezmi, prepúšťacími správami z
hospitalizácie, rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku, pracovnou zmluvou navrhovateľa,
odborným vyjadrením Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, Nemocnica akad. L. Dérera,

Limbová 5. 833 05 Bratislava, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie, a zistil nasledovný skutkový
stav:

Navrhovateľ bol zamestnaný u právneho predchodcu odporcu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ako
údržbár-prevádzkovýzámočníkvprevádzkenavýrobuviskóznehohodvábu.Počastrvaniapracovného
pomeru bola navrhovateľovi dňa 13.09.2000 zistená choroba z povolania ~ chronická intoxikácia

sírouhlíkom. Navrhovateľ počas výkonu pracovnej činnosti vo vyššie uvedenom pracovnom pomere bol
vystavený pôsobeniu sírouhlíka (ďalej len CS2) ako dôsledok práce v prostredí prevádzky na výrobu
umelých vlákien. Na základe hygienického prieskumu pracoviska vykonaného Hygienickou stanicou
mesta Bratislavy dňa 05.05.1987 bolo zistené, že koncentrácia CS2 už vtedy prekračovala platné
prípustné hodnoty (NPK-P 50 mg.m-3 a pri odťahu i hodnoty 150 mg.m-3). Hodnoty NPK-P a NPK platné

od1.10.1985boliprekračované.PracoviskonavrhovateľabolovzmyslemetodickéhoopatreniaVestníka
MZ SSR č. 13/1977 aj 13/1986 vyhlásené za rizikové (olovo, CS2, hluk). Dôsledkom dlhotrvajúcej
expozície sa u navrhovateľa prejavila choroba z povolania špecifikovaná vyhláškou č.32/1965 Zb. ako
chronická otrava sírouhlíkom. Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie choroba z povolania bola
zistená - Chronická intoxikácia sírouhlíkom (CS2 ) - 13.9.2000 a odškodnená počtom bodov - 500.

Pre progresiu v psychickej zložke bol pacient dobodovaný na 700 bodov (hlásenie z 2002) a potom o
ďalších 200 bodov (rok 2008). Po ukončení pracovného pomeru s odporcom dňa 31.03.1998, uzavrel
navrhovateľ nové pracovné pomery so spoločnosťami:D. V., E.. E. A..O.., O. XX.XX.XXXX N. XX.XX.XXXX,

I. - R. E., E.. E. A..O.., O. XX.XX.XXXX N. XX.XX.XXXX,

Y. K. E.. E..A..O.., O. XX.XX.XXXX N. XX.XX.XXXX,

O. Ú. - O. Š., O. XX.XX.XXXX N. XX.XX.XXXX,

C. G., O. XX.XX.XXXX N. XX.XX.XXXX,

F. E., K..E.., O. XX.XX.XXXX N. XX.XX.XXXX

W. U. R., O. XX.XX.XXXX N. XX.XX.XXXX.

V spoločnosti A., E..A..O.., navrhovateľ nebol v riadnom pracovnom pomere, bola s ním v marci
2004 uzavretá jednorázová dohoda o vykonaní práce. Od novembra 2006 je poberateľom čiastočného

invalidného dôchodku.

Navrhovateľova choroba z povolania bola v zmysle § 9 ods. 4 Vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších
zmien (ďalej len vyhl. č. 32/65 Zb.) ohodnotená Klinikou pracovného lekárstva a toxikotógie Dérerovej
nemocnice s poliklinikou Bratislava dňa 25.10.2000 posudkom o odškodnení bolesti a SSU podľa
sadzobníka pre hodnotenie číslo IV/51 vyhl. 32/65 Zb. na 500 bodov, čo pri vtedajšej hodnote bodu 60,-

Sk predstavovalo sumu 30.000,- Sk.(posudok vystavený 25.10.2000). Z dôvodu progresie ochorenia
v roku 2002 a 2008 došlo k tzv. dobodovaniu, na základe na novo vypracovaného posudku o
odškodnení bolesti a SSU o 2 krát 200 bodov, v peňažnom vyjadrení 24.000,- Sk (posudky vystavené
5.12.2002 a 28.2.2008), spolu 54.000,- Sk. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava následne poukázala
navrhovateľovi dávku úrazového poistenia s dňom splatnosti po vystavení posudkov.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že pracoval v chemickom priemysle a tam sa dostal do styku okrem
iných aj so sírouhlíkom. Toto sa prejavilo postupne na jeho zdravotnom stave a keď už viackrát odpadol,
tak závodný lekár ho poslal na vyšetrenie na Kliniku pracovného lekárstva, kde mu zistili chorobu z
povolania a to otravu sírouhlíkom. Prejavovalo sa to potom tak, že bol čoraz viac nervóznejší, agresívny,
slabol mu zrak až postupne prestal vidieť. Bol 6 krát operovaný na oči a v súčasnosti už prakticky nevidí

na noviny ani na televízor, bez ohľadu na to aké dioptrické okuliare nosí z dôvodu, že sírouhlík mu
prepálil cievy. Začal mať ťažkosti s chrbticou, dostával kŕče do lýtok, do prstov, nemôže na základe toho
športovať. Znervózňuje ho keď chodí nakupovať, to ako sa správajú ľudia, čo rieši väčšou či menšou
agresivitou. Stalo sa, že sa už aj pobil kvôli tomu. Sústavne zabúda, preto si všetko musí napísať.
Hodinky nenosí, pretože na ne nevidí a aj v domácnosti nastal rozvrat v jeho manželstve, s manželkou

sa rozviedol. Manželke fyzicky neublížil, avšak zbil svoju dcéru, keďže riadila motorové vozidlo pod
vplyvom alkoholu. Zlomil jej nos, v dôsledku čoho bol trestne stíhaný. V súčasnosti sú vzťahy medzi
ním a dcérou napäté. Uchádzal sa o plný invalidný dôchodok, keďže zamestnať sa nemohol, keďže
prakticky nevidí, avšak nebol plne invalidizovaný. Nie je pravda, žeby odmietol ambulantnú liečbu,
prípadne hospitalizáciu na chorobu z povolania, avšak ako je to všeobecne známe, sírouhlík sa vyliečiť

nedá, oči mu takisto nevyliečia ani ťažkosti s chrbticou. Sústavne berie lieky na spanie, od žalúdka a
na cievy, v dôsledku čoho má aj vredy. Alkohol vôbec nepožíva. Jeden krát ročne navštevuje Kliniku
pracovného lekárstva v Bratislave s tým, že podľa potreby sa to môže aj zvýšiť na základe dohody,
pravidelne navštevuje očného lekára. Má predpísanú diétu od Kliniky pracovného lekárstva, nemôže
jesť vyprážané, stravu mu pripravuje bývalá manželka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Od 23

rokov fajčil 3 až 5 cigariet denne. Cigarety ho ukľudňovali. Posledný čas sa snažil už prestať úplne fajčiť.
Alkohol požíval len príležitostne.

Z výpovede svedkyne G. T. súd zistil, že keď sa zobrali s navrhovateľom, bol ešte schopný vykonávať
domáce práce, niečo aj vymaľoval a podobne, avšak postupne sa to u neho zhoršovalo. Zhoršovalo
sa najmä jeho správanie. Bol nervózny, začal byť agresívny, vyhrážal sa bitkou a stalo sa za trvania

manželstva, že pár krát ju aj zbil. Mal konflikt aj so susedom. Ešte boli manželia keď navrhovateľ navštívil
MUDr.PolákavBratislave,ktorýmuodporučil,abynavštíviloddeleniepracovnéholekárstvavBratislave,
kde mu následne zistili chorobu z povolania. Aj po rozvode ich manželstva máva navrhovateľ návalyzúrivosti a odcudzuje rôzne veci od susedov. Susedia sa ho kvôli jeho agresivite začínajú báť. Logické
zmýšľanie u navrhovateľa je prakticky nulové, čo sa prejavuje aj pri nákupoch. Stalo sa, že vytiahol na ňu
aj nôž. Privolaná policajná hliadka ho vykázala z domu. Vybavila mu aj psychiatrickú liečbu v Pezinku,

odkiaľ však po troch týždňoch ušiel. V súčasnosti na jedno oko už prakticky nevidí a druhé postupne mu
takisto odchádza. Pri „rozčúleniach“ 20 minút približne kričí až sa dostane do takého stavu, že odpadne.

Z rozvodového spisu navrhovateľa a svedkyne (OS Bratislava I spis. zn. 25C 268/1999) bolo zistené, že
manželstvo trvalo od 15.4.1978 do 30.10.2000. Návrh na rozvod manželstva podala svedkyňa z dôvodu
nepríčetného správania sa odporcu, jeho agresivity, užívania liekov v kombinácii s alkoholom.

Z odborného vyjadrenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, Nemocnica akad. L. Dérera,

Limbová 5, 833 05 Bratislava, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie súd zistil, že sírouhlík patrí
medzi látky so širokým spektrom účinku na ľudský organizmus, od lokálneho dráždenia kože a slizníc
až po multiorgánové poškodenie. Pri dlhoročnej pracovnej expozícii poškodzuje nervový systém,
srdcovocievny systém a zmyslové orgány. Poškodenie centrálneho nervového systému sa prejavuje
prevažne poruchou psychiky ako pseudoneurastenicky syndróm, depresia, manické a halucinatórne

stavy, ktoré v krajnom prípade môžu vyústiť do suicidálneho konania. Takýto stav sa postupne
vyvíja až do obrazu organického poškodenia centrálneho nervového systému, kde okrem postupného
rozvratu psychiky dochádza aj k poruche riadiacej funkcie centrálneho nervového systému na motorické
a autonómne nervové systémy - t.j. porucha riadiacej a výkonnej časti orgánovej úrovne. Medzi
typické príznaky patrí nechutenstvo, zvýšená unavitelnosť, chronická bolesť hlavy, poruchy spánku,

nesústredenosť, zabúdanie, zvýšená dráždivosť, zvýšená potivosť, neurocirkulačná slabosť so sklonom
ku kolapsom, depresie, poruchy sexuálnych funkcií a prejavy poruchy periférnych nervových pletencov,
ktoré sú spojené s bolesťami koncových častí prevažne končatín, poruchami citlivosti, svalovou
slabosťou až s atrofiou svalstva. Choroba z povolania - chronická intoxikácia CS2 - vedie podľa stupňa
rozvoja chorobných zmien k významnému ovplyvneniu bežného správania a bežného života pacienta.

V prvom rade obvyklou invalidizáciou pacienta, prípadne významnou redukciou možnosti výberu
zamestnania, čo vedie k socio-profesnej izolácii pacienta. Po druhé, porucha psychiky vedie k narušeniu
interpersonálnych vzťahov v rodine a v blízkom okolí pacienta. Rozvoj organických zmien centrálneho
nervového systému, ktoré možno prirovnať k predčasnému „starnutiu“ s rozvojom demencie. U každého
pacienta s chronickou nadexpozíciou CS2, chorobné zmeny v čase a hlavne vekom progredujú.

Choroba nie je vyliečiteľná. U navrhovateľa je v popredí neurotoxický účinok CS2, ktorý popisuje
ostatné psychiatrické a psychologické vyšetrenie z hospitalizácie v roku 2010 (pseudoneurastenický
syndróm s depresívnymi rysmi, organické zmeny osobnosti na toxickom podklade, depresívny syndróm)
Chorobný stav u pacienta postupne progreduje, čo odzrkadľuje aj postupné „dobodovávanie“ choroby
z povolania. Emočná labilita s potvrdeným výskytom depresií a emočných oscilácií, exhauscie so

sklonom k depresii s črtami schizoidity, podráždenosť a výbušnosť, pesimistická ladenosť, poruchy
spánku úporné bolesti dolných končatín so sprievodným opuchom, kŕče na vonkajšej strane stehien a
v lýtkach oboch dolných končatín, strata jemnej motoriky, pálenie, mravčenie v dolných končatinách u
navrhovateľa sú v príčinnej súvislostisú s chronickou intoxikáciou CS2. Gastroenterologické problémy,
konkrétne u menovaného ide o gastritídu, resp dvanástnikový vred, nepatria medzi typické príznaky

chronickej intoxikácie CS2. Sírouhlík sa ale môže v rámci celkového poškodenia výstelky ciev (endotelu)
na uvedenom ochorení podieľať. Dlhoročné fajčenie u menovaného je ale ďalší faktor, ktorý sa
môže podieľať na danom ochorení. Ochorenie očí t.j. obojstranný glaukóm (zelený zákal) a katarakta
(šedý zákal) nemožno dať do súvisu s intoxikáciou sírouhlíkom. Pacientom udávané opakované straty
vedomia neboli objektivizované. Vyšetrenia zamerané týmto smerom v roku 2010 (elektroencefalografia

EEG a ultrasonografické vyšetrenie prietokov prívodných mozgových ciev) neodhalilo nález, ktorý by
vysvetľoval pacientove poruchy vedomia. Artériová hypertenzia patrí do obrazu chronickej intoxikácie
CS2. Po odbornom pracovnolekárskom vyšetrení (počas hospitalizácií na KPLaT) sa konštatuje, že
menovaný nie je spôsobilý na prácu v expozícii neurotoxickým látkam, na psychicky náročnú prácu, v
nevyrovnaných klimatických podmienkach a na prácu preťažujúcu chrbticu.

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:Podľa ustanovenia § 190 ods. 1 zák. č. 65/1965 Zb. v znení zák. č. 451/92 Zb. a neskorších zmien a
doplnení (ďalej len „Zák. práce) ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej
súvislosti s nim k poškodeniu na zdraví, alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu

tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere.

Podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. b/ Zák. práce zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný raz, alebo
u ktorého sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu
zodpovedá, poskytnúť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa ustanovenia § 196 Zák. práce náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,
ktoré zamestnancovi vznikli následkom pracovného úrazu, alebo choroby z povolania, poskytujú sa

jednorázove.

Podľa ustanovenia § 203 Zák. práce Ministerstvo zdravotníctva SR ustanoví po dohode s Ministerstvom
práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyhláškou výšku, do ktorej možno poskytnúť náhradu za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia, a určovanie výšky náhrady v jednotlivých prípadoch.

Na konanie o rozhodovanie vo veciach zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia titulu

choroby z povolania v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z je daná právomoc súdu (pozri aj
rozsudok NSSR 3Cdo 136/2007).

Podľa § 11 ods. 1 zák.č. 437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu
a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak
ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie

predpisy.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia v platnom znení účinnom od 1.9.1981 ( v znení vyhl. č. 78/1981 Zb.) odškodnenie za bolesť
sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť

musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje,
ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného,
pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len „následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe

následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd
odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu
ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala (sa prejavuje) v majetkovej
sfére poškodeného a objektívne je vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom. t.j. peniazmi. Odškodňovanie
postihnutého pracovníka sa uskutočňuje stanovenými druhmi odškodnenia. Podľa § 193 ods. 1 ZP sa
odškodňujú: strata na zárobku prípadne na dôchodku, bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,
účelne vynaložené náklady spojené s liečením, vecná škoda. Pojem odčinenie je širším pojmom než

odškodnenie pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Pri odškodnení ide iba o úhradu peňažných
nárokov zakotvených v zákone. Humánny prístup spojený so spoločenským záujmom nemôže sa
uspokojiť iba s odškodnením. Ide o to, aby sa vykonala celková reštitúcia in integrum, aby sa v
maximálnej miere pracovníkovi umožnilo znovu sa zaradiť nielen do pracovného procesu, ale aj docelkového spoločenského života tak, ako keby k poškodeniu na zdraví pracovným úrazom alebo
chorobou z povolania ako k defektom spoločenského pracovného procesu nedošlo. Odškodnenie
poskytované podľa ustanovení § 193 a nasl. ZP sa tu javí ako druh nadstavby nad inými formami

starostlivosti o pracovníka postihnutého pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

Zákonník práce ani občiansky zákonník právne nevymedzujú pojem bolestné, ani pojem sťaženie
spoločenského uplatnenia, ani to, v akom rozsahu sa náhrada za tieto ujmy na zdraví zamestnanca
odškodňujú. Tieto otázky sa posudzujú z lekárskeho hľadiska a sú upravené vo vyhláške č. 32/1965
Zb., v znení vyhlášok č. 84/1967 Zb., č. 78/1981 Zb. a č. 47/1995 Z. z.. Náhrada za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia sú založené na systéme tzv. bodového ohodnotenia, to znamená, že tieto
náhrady sú v právnom predpise vyjadrené príslušným počtom bodov. Celková výška odškodnenia za
bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť
sumu limitovanú právnym predpisom. Vo výnimočných prípadoch môže súd odškodnenie primerane
zvýšiť, a to aj nad ustanovené najvyššie výmery odškodnenia (§ 7 ods. 3 cit. vyhlášky). Toto zvýšenie
sa môže týkať ako náhrady za bolesť, tak i náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V prípade

sťaženia spoločenského uplatnenia odškodnenie musí byť primerané aj povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v
živote. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne
nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného zamestnanca, na uspokojovanie jeho životných a
spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Závisí od posúdenia predpokladov,

ktoré poškodený občan (zamestnanec) vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre ďalšie
uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré sú pre neho obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi
sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom, športovom a spoločenskom
živote, možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania (pozri aj rozsudok NSSR 3Cdo 90/2004) .

V súdenom prípade navrhovateľ v dôsledku choroby z povolania a najmä jej progresie trpí sústavnou

poruchou spánku, výbuchmi nervozity a záchvatmi depresii, poškodením jemnej motoriky, stratou
koncentrácie. Navrhovateľ má v dôsledku ochorenia obmedzené pracovné uplatnenie (jeho zárobková
schopnosť poklesla približne na polovicu), čoho výsledkom je jeho čiastočná invalidita, umožňujúca
zapojiť sa obmedzene do pracovného procesu, takže vzhľadom na psychiatrické, psychologické a
neurologické poškodenia je jeho možnosť nájsť si prácu značne obmedzená. Aj pri medikamentóznej

liečbeniejeschopnýžiťplnohodnotnýmrodinnýmživotomvdôsledkujednakporuchysexuálnychfunkcií
ako i z dôvodu zvýšenej dráždivosti, ktoré narušili vzťahy v rodine. Nebolo pri tom preukázané, že by
navrhovateľ v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania trpel chorobami poškodenia zraku a stratou
vedomia, ktoré choroby však tiež v značnej miere spôsobujú ťažkosti pri jeho pracovnom uplatnení.

Berúc v úvahu uvedené, prihliadajúc na to, že choroba z povolania - chronická intoxikácia

sírouhlíkom a jej následky majú pre navrhovateľa závažné dôsledky v oblasti spoločenskej, rodinnej
a pracovnej znamenajúce výrazné zníženie kvality jeho života, zakladajú výnimočnosť prípadu z
hľadiska posudzovania podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Za nesporné má súd, že v dôsledku aj
zdravotného poškodenia chorobou z povolania je navrhovateľ obmedzený vo výkone pracovnej činnosti,
v spoločenskej oblasti prestal udržiavať dovtedajšie spoločenské kontakty a zdravotné dôsledky choroby

z povolania mu bránia v normálnom rodinnom živote. S prihliadnutím na tieto okolnosti tento prípad
podľa názoru súdu treba posudzovať nad rámec zákonom stanovených limitov, pri ktorom zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. nepostačuje,
pretože preukázateľne nepriaznivé dôsledky poškodenia zdravia s dopadom na bežné životné úkony
poškodeného, uspokojovanie jeho životných a sociálnych potrieb vyžadujú osobitné posúdenie nad

rámec možností, ktoré zákon môže vymedziť. Zároveň súd vychádzal z odborných a lekárskych
stanovísk, z ktorých vyplýva nemožnosť vyliečenia navrhovateľa z choroby z povolania a postupné
zhoršovanie jeho zdravotného stavu. Pri komplexnosti zhodnotenia týchto skutočností súd považoval
súdený prípad za prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý je potrebný posúdiť podľa § 7 ods. 3 citovanej
vyhlášky. Bol toho názoru, že je potrebné zvýšiť odškodnenie navrhovateľa za sťaženie spoločenského

uplatnenia na 30 násobok už poskytnutého odškodnenia čiže na sumu 51.981,70 Eur (54.000,- Sk
krát 30, z tejto sumy je potrebné odpočítať už poskytnutú náhradu 54.000,- Sk a takto súd prisúdil
navrhovateľovi náhradu škody 1.566.000,- Sk v prepočte 51.981,70 Eur), a vo zvyšku uplatnený nárok
navrhovateľa zamietol. Súd považoval zvýšenie o 30 násobok za odôvodňujúce a zároveň postačujúcea to vzhľadom na dobu a spôsob obmedzenia navrhovateľa vo svojom živote po ochorení chorobou z
povolania s prihliadnutím aj na to, že v čase zistenia choroby sa jednalo v osobe navrhovateľa o človeka
v produktívnom veku u ktorého pracovné, spoločenské a rodinné uplatnenia sa značne obmedzilo.

Súd sa zaoberal aj s námietkou premlčania uplatneného nároku vznesenej odporcom a vedľajším
účastníkom.

Posúdenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sa vykoná podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.,
akonáhle je možné zdravotný stav poškodeného zamestnanca považovať za ustálený. Preto sa od
tohoto okamihu počíta dvojročná subjektívna premlčacia lehota podľa ustanovenia § 106 ods. 1 OZ,
pokiaľ je splnená i druhá podmienka pre začiatok jej plynutia, t.j. že občan (zamestnanec) v tom

čase vie (pozná), ktorá osoba (zamestnávateľ) je zodpovedným subjektom. Povinnosť zaplatiť náhradu
zodpovedajúcuďalšiemuzvýšeniuodškodneniapodľa§7ods.3vyhl.č.32/1965Zb.(vzneníneskorších
predpisov) vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená lehota na plnenie. Premlčujú
sa len subjektívne práva, nepremlčuje sa nárok. Zvýšenie sumy za sťaženie spoločenského uplatnenia
je otázkou právnou o ktorej môže rozhodnúť len súd, pričom rozhodnutie súdu je konštitutívnym aktom

aplikácie práva, ktorý konštituuje novú právnu situáciu. Tento akt aplikácie práva pôsobí až rozhodnutím
súdu o podanom návrhu preto nemôže dôjsť k premlčaniu takéhoto práva. Preto súd na vznesenú
námietku premlčania neprihliadol.

Navrhovateľbolvkonaníonáhraduškodychorobyzpovolaniaoslobodenýodplateniasúdnehopoplatku
v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

a preto súd v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, keď v zmysle uvedených
ustanovení je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh odporca, ak je navrhovateľ v konaní od platenia
súdnych poplatkov oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel. Súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok
v časti, v ktorej bolo návrhu vyhovené, odporcovi a to v sume 3.120 Eur podľa položky 1 písm. a)
sadzobníka súdnych poplatkov.

O náhrade trov konania medzi účastníkmi konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak,
že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania, vzhľadom na ich čiastočný úspech vo veci,
nepriznal.

Súd uložil odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi zaplatiť náhradu trov konania štátu podľa § 148 ods. 1
O.s.p. ktoré vznikli vyplatením nákladov na zaobstaranie si listín zo štátnych prostriedkov pre KPLaT.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.