Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214010266
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6214010266.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Jozefa Mikluša, v trestnej veci odsúdeného I. V. za zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí dňa 11. marca 2015 o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9Nt/16/2014 zo dňa 19. 1. 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného I. V., nar. XX. X. XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

UznesenímOkresnéhosúduVeľkýKrtíšsp.zn.9Nt/16/2014zodňa19.1.2015vtrestnejveciOkresného
súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 91/2013 bol podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh ods. I. V. na povolenie obnovy
konania zamietnutý pre nesplnenie podmienok obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že v priebehu dokazovania na verejnom zasadnutí

nezistil žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by neboli známe v pôvodnom konaní. Prvostupňový
súd po vykonaní dokazovania konštatuje vo vzťahu k argumentácii odsúdeného, že bol vypočúvaný
príslušníkmi polície pod vplyvom alkoholu, že táto skutočnosť je vyvrátená tým, že ods. I. V. sa
priznal k spáchaniu skutku pri výsluchu dňa 24. 6. 2013, že k tomuto skutku bol vypočúvaný takmer
s trojmesačným odstupom od spáchania skutku. Ďalej prvostupňový súd poukazuje v súvislosti s
argumentáciou odsúdeného, že nebol schopný obhajovať sa sám na to, že v jeho prípade ide už o

osobu, ktorá bola odsúdená, takže má skúsenosti nielen s páchaním trestnej činnosti, ale i s procesnými
postupmi v rámci trestného konania a že ako vyplýva zo samotnej zápisnice o výsluchu odsúdeného,
tento bol riadne poučený vyšetrovateľom o jeho práve zvoliť si obhajcu, no tohto si nezvolil a nežiadal
ani bezplatnú obhajobu, pričom ani nechcel obhajcu a uviedol, že sa bude obhajovať sám. S poukazom
potom na tieto skutočnosti prvostupňový súd konštatuje, že neboli zistené žiadne nové skutočnosti a
dôkazy, ktoré by boli súdu skôr neznáme, ktoré by mohli viesť k iným záverom ohľadne viny, resp. trestu

a z tohto dôvodu potom návrh na povolenie obnovy konania odsúdeného zamietol.

Proti tomuto uzneseniu bezprostredne po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí podal sťažnosť
odsúdený, ktorú neskôr odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

V písomných dôvodoch sťažnosti obhajca odsúdeného uvádza, že so zamietnutím návrhu na povolenie

obnovy konania nesúhlasí. Domáha sa podaním sťažnosti zrušenia rozhodnutia prvostupňového súdu s
tým, aby tomuto bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Zdôrazňuje pritom, že v minulosti
odsúdený absolvoval základnú školskú dochádzku v internátnej základnej škole vo C. F. a to z dôvodu
špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb, ktorá je zameraná na žiakov zdravotne znevýhodnených
postihnutím, najmä mentálnym postihnutím, resp. narušenou komunikačnou schopnosťou a vývinovými
poruchami a podobne. Túto skutočnosť súd nezohľadnil. Ďalej v písomných dôvodoch svojej sťažnosti

uvádza, že opravný prostriedok proti trestnému rozkazu nepodal, že kto by mu to spravil a kto by mu
to napísal a že na advokáta nemal. Zdôrazňuje, že policajti, keď už prišiel na výsluch mali už všetkonapísanéadalimutoibapodpísať,zápisnicenečítal.Záveromsvojejsťažnostizdôrazňujetiež,ženemal
za potrebu olúpiť K., pretože mal peniaze za brigádu v zahraničí, že on poškodeného iba chytil po tom,
čo ho udrel I. J. a to z dôvodu, aby ho zachytil, aby tento nespadol.

Na základe podanej sťažnosti krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1/ Tr. por. preskúmal správnosť
výrokovnapadnutéhouznesenia,protiktorýmsťažovateľpodalsťažnosť,akoajkonaniepredchádzajúce
týmto výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle uvedeného ustanovenia krajský súd
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky

obnova konania podľa § 394 Tr. por.

Po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia, ako i konania, ktoré vydaniu tohto uzneseniu
predchádzalo, krajský súd konštatuje, že v prípade návrhu na povolenie obnovy konania súd musí v
prvom rade skúmať existenciu nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, až následne

potom zisťuje, či takéto nové skutočnosti alebo dôkazy samy o sebe alebo v spojitosti s už skôr známymi,
môžu odôvodniť iné rozhodnutie týkajúce sa viny alebo trestu. Podľa názoru krajského súdu takto
postupoval v súvislosti s návrhom odsúdeného i prvostupňový súd.

Prvostupňový súd na verejnom zasadnutí dňa 19. 1. 2015 vypočul odsúdeného, pričom vo svojom

rozhodnutí o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania rozviedol, že prečo neuveril tvrdeniu
odsúdeného, prečo považuje skutočnosti, ktoré uvádza odsúdený vo svojom návrhu za také skutočnosti,
ktoré nie sú podstatné pre rozhodnutie o povolenie návrhu na obnovu konania. S týmito závermi
prvostupňového súdu sa i krajský súd stotožňuje. Konštatuje pritom, že odsúdený bol riadne vypočutý
v prípravnom konaní, kde z kontextu jeho výpovede pred príslušníkom polície sa absolútne nejaví,

že by tento mohol byť vypočúvaný pod vplyvom alkoholu. Jeho výpoveď je logicky štrukturovaná,
kde obvinený podrobne popisuje okolnosti, za ktorých vošli do domu poškodeného spolu s ods. I. J..
Podrobne tiež popisuje ako zachytil poškodeného potom, ako ho druhý spolupáchateľ udrel s tým, že
v konečnom dôsledku uznáva svoju vinu a ľutuje svoje konanie. Rovnako tak do tejto zápisnice, ktorú i
sám každú stranu podpísal, uviedol, že proti uzneseniu o vznesení obvinenia si sám nepodal sťažnosť,

že sa tejto výslovne vzdal, že si obhajcu nevolí, ani nežiada bezplatnú obhajobu s tým, že sa bude
obhajovať sám. Všetko to sú konkrétne skutočnosti, z ktorých absolútne nevyplýva, že by v kritickom
čase mohol byť obvinený pod vplyvom alkoholu, resp. nejakým spôsobom ovplyvnený. Jeho výpoveď je
logická, štrukturovaná a ani krajský súd tiež nemá žiadne pochybnosti o správnosti skutkových zistení
v pôvodnom konaní i vzhľadom na výpoveď ďalšieho spolupáchateľa. V tejto súvislosti neobstojí ani

argumentácia obžalovaného uvedená v žiadosti o povolenie obnovy konania, že nepodal odpor proti
trestnému rozkazu v stanovenej lehote, pretože sa nemal s kým poradiť. Skutočnosť, že odsúdený bol
žiakom špeciálnej základnej školy ešte ho nezbavuje trestnej zodpovednosti a ani jeho zodpovednosti
za jeho konanie. Trestný rozkaz bol odsúdenému riadne doručený a v stanovenej lehote nepodal odpor
proti tomuto trestnému rozkazu, čím trestný rozkaz s účinkami rozsudku nadobudol právoplatnosť a

vykonateľnosť. Ani v tomto prípade nemožno hovoriť o žiadnych nových skutočnostiach alebo dôkazoch
súdu skôr neznámych.

Rovnako za právne irelevantnú považuje krajský súd i argumentáciu odsúdeného, že spolupáchateľovi
bol v rámci trestného konania uložený miernejší trest. Podstatou obnovy konania totiž nie je

preskúmavanie pôvodného rozhodnutia, či už z hľadiska viny, resp. trestu, ale podstatou je to, či
dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mali vplyv na iné
rozhodnutie o vine, resp. treste.S poukazom potom na horeuvedené dôvody, keďže senát krajského súdu sa stotožnil s rozhodnutím
prvostupňového súdu, kde ani v sťažnosti odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy,
bolo potom potrebné sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú v zmysle ust. § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.

zamietnuť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.