Uznesenie Judgement was issued on Monday, March 9, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715201437
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2715201437.2

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci starostlivosti súdu mal. R. N., N.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Skalica, dieťa matky: P. T., N.. XX.XX.XXXX, A. W.
XX, občianka SR, zast. JUDr. Ing. Elena Divko, advokátkou, Ak so sídlom Gorkého 1/A, Skalica a otca:
R. N., N.. XX.X.XXXX, A. W. XX, občan SR, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 3.3.2015, doručený súdu

dňa 5.3.2015.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom podaným na tunajší súd 5.3.2015 domáhala vydania predbežného opatrenia, ktorým
súd zverí mal. R. do jej osobnej starostlivosti a upraviť styk otca s dieťaťom na každý nepárny týždeň
od 8,00 hod vo štvrtok do 18,00 hod. v nedeľu.

Návrh odôvodnila obavou, že má obavu, že otec ubližuje dieťaťu situáciou, ktorú v návrhu opísala.

Uviedla, že keď otec ublížil jej má obavu, aby neublížil aj dieťaťu. Matka nechce nechať dieťa otcovi až
do rozhodnutia súdu, lebo ten sa nevie o také malé dieťa postarať ( obliekanie, varenie, prebaľovanie,..).
Taktiež matka v návrhu uviedla, že otec dieťaťa je dobrý otec, majú spolu pekný vzťah a nechce otcovi
upierať styk s dieťaťom.

Matkavnávrhuuviedla,žemal.R.pochádzazjejdruhovskéhopomerusR.N.,pričombývajúvspoločnej
domácnosti v rodinnom dome patriacom matke R. N.. Matka s otcom dieťaťa bývajú v tomto dome
od roku 2009. Pred rokom začali medzi nimi nezhody, ničí a zadržiava jej osobné veci, je žiarlivý. Dňa

15.2.2015 o 6,00 hod. ráno ju pobil. Otec sa nevenuje rodine, starostlivosť o dieťa vykonáva vo väčšom
rozsahu matka. Matka uviedla, že sa bojí otca dieťaťa. Matka chcela ísť navštíviť svoju matku bývajúcu
v Rakúsku a vziať so sebou dieťa, ale otec dieťaťa s tým nesúhlasil, nechcel tam dieťa pustiť, samú by
ju ale pustil. Podľa matky ju otec dieťaťa psychicky vydiera, lebo otec vie, že na vycestovanie s dieťaťom
potrebuje jeho súhlas. Práve pre psychické vydieranie otca chce matka opustiť ich spoločnú domácnosť,

chce sa s dieťaťom odsťahovať do Rakúska, kde býva jej matka.

Matka na preukázanie toho, že ju otec dieťaťa pobil doložila lekársku správu. V tejto lekárskej správe
všeobecného lekára MUDr. Afzaly Said zo dňa 18.2.2015 je uvedené, že dňa 15.2.2015 o 6,00 hod ráno
bola napadnutá druhom, ktorý ju pobil, ale presne nevie čím, lebo sa vrátila zo zábavy, mala vypité.

Podľa § 74 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.), pred začatím konania môže
súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo
ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Príslušný na nariadenie predbežného

opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný
súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvodesa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí,
ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o

predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 5 O.s.p., ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76
ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa
odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g),
rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd
rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín

od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom
v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.

Podľa§75ods.7O.s.p,súdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov.

Podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery
účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskoršie ho nebude možné vykonať, alebo

len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh vydá predbežné opatrenie, alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil
výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti
toho, koho označí súd; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a
navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e)

nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g)
nevstupovaldočasnedodomualebobytu,vktorombývaosobavovzťahukuktorejjedôvodnepodozrivý
z násilia, h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

Predbežné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď
len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je

potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy
sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na
jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov
je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu
predbežným opatrením.

Podľa citovaných zákonných ustanovení pre nariadenie predbežného opatrenia zákon alternatívne
vyžaduje splnenie dvoch predpokladov: jedným z nich je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov,
druhým je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Charakteristickým znakom
predbežného opatrenia je jeho predbežný, teda dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že
predbežným opatrením sa upravujú pomery alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, kým súd

vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom predbežných opatrení je rýchla, i keď len dočasná
úpravaprávnych,aleifaktickýchpomerovúčastníkovkonania.Predbežnéopatrenieneprejudikujepráva
a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.

Predbežné opatrenie teda nepredstavuje konečné rozhodnutie a jeho účelom je iba dočasná úprava

pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej
úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného
opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci
samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní

nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením predbežnéhoopatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť
aspoňosvedčené. To všakneznamená,že súdmôževydaťpredbežnéopatrenielenna základetvrdení
navrhovateľa ( matky) bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí
byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je
dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Predbežným opatrením sa buď upravujú pomery
účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo

veci. Preto musí mať predbežné opatrenie vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom
konania vo veci samej. Je preto nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné opatrenia upravujú nielen faktické pomery
účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým
skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie

potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd
sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je
dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité,
hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením.

V danom prípade bolo zistené, že mal. R., N.. XX.XX.XXXX pochádza z druhovského pomeru rodičov,

ktorí doposiaľ bývajú v spoločnej domácnosti. Matka v návrhu opisuje jej vzťah k otcovi dieťaťa a uviedla,
že ju pobil a má obavu, aby neublížil aj dieťaťu. Následne uvádza, že vie, že otec dieťaťa je dobrý otec
a okrem iného žiadala upraviť styk otca s dieťaťom na každý nepárny týždeň od 8,00 hod vo štvrtok
do 18,00 hod. do nedele. Súd sa zaoberal lekárskou správou doloženou matkou na preukázanie jej
tvrdenia, že ju otec dieťaťa napadol. Súd vychádzal z toho, že lekárska správa je z 18.2.2015 a z toho

si ustálil, že až v tento deň bola u lekára. Pritom matka tvrdila, že „ otec dieťaťa ju napadol 15.2.2015
a presne nevie čím, lebo sa vrátila zo zábavy, mala vypite.“ z tohto listinného dôkazu a vyjadrenia
matky si súd ustáli, že matka ničím neosvedčila potrebu predbežnej úpravy v zmysle jej návrhu a z
dôvodu absencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy súd jej návrh na vydanie predbežného
opatrenia zamietol. Matka neuviedla nič, prečo by súd mal nateraz predbežným opatrením zveriť dieťa

na čas do rozhodnutia vo veci samej len do jej starostlivosti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitnéhozákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.