Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoKR/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111206275
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2111206275.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Ing. Miroslav R. Šefčík, PhD., správca konkurznej podstaty
úpadcu spoločnosti OKAMEA s.r.o., Dechtice, IČO: 34 122 036, proti žalovanému: OKAMEA SK,
s.r.o., Topoľová 2810, Sereď, IČO: 44 122 870, zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o.,
Kapitulská 21, Trnava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Andrej Halada, o určenie neúčinnosti
právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 25Cbi/3/2011-233 zo

dňa 11.4.2014 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania vo výške 536,76 eur do rúk právneho zástupcu žalovaného do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým sa žalobca domáhal určenia, že
kúpna zmluva uzatvorená medzi úpadcom - spoločnosťou OKAMEA s.r.o. a spoločnosťou OKAMEA
SK s.r.o. dňa 15.6.2009, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
k.ú. Q. je voči veriteľom úpadcu neúčinná a súčasne žalobca žiadal vrátiť predmet tejto kúpy do
konkurznej podstaty. Žalobca návrh odôvodňoval tým, že konateľ úpadcu predmetnou kúpnou zmluvou

uzatvorenou pred vyhlásením konkurzu odpredal nehnuteľnosti žalovanému za kúpnu cenu bez
znaleckého ohodnotenia vo výške 66.387,84 eur (2.000.000,- Sk), ktorých cena je podľa odhadu žalobcu
niekoľkonásobne vyššia, čo spôsobilo úpadok dlžníka, ukrátili sa veritelia, u z toho dôvodu je kúpna
zmluva podľa § 58 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR) právnym
úkonom bez primeraného protiplnenia. Žalobca tiež uviedol, že predmetný úkon bol urobený v období
troch rokov pred začatím konkurzného konania, ktoré bolo vyhlásené v Obchodnom vestníku dňa

2.8.2010 a kúpna zmluva bola uzatvorená bez vyhlásenia ponukového konania medzi osobami blízkymi
a bez znaleckého posudku.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Žalobu označil za nedôvodnú, pretože majetok,
ktorý po vykonaní žalovaného právneho úkonu dlžníkovi zostal postačuje na uspokojenie pohľadávok
veriteľov existujúcich v rozhodnom čase a tak nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov.

V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy mal žalovaný aj iný majetok, ktorý na uspokojenie všetkých
prihlásených pohľadávok veriteľov postačoval, pretože podľa súpisu všeobecnej podstaty majetku
dlžníka zverejnenom v Obchodnom vestníku sa v kameňolome Rakša a v kameňolome Dechtice
nachádzali zásoby kameniva vo vlastníctve dlžníka, dlžník žiadnu ťažbu nevykonával čoho vyplýva, že
ku dňu 30.9.2009 dlžník vlastnil zásoby kameniva v množstve, aké bolo zistený súpisom všeobecnej
podstaty majetku a to v rozsahu 210 000 t, ktoré zásoby prevyšujú hodnotu prihlásených pohľadávok

do konkurzu, preto uzatvorením kúpnej zmluvy nemohlo dôjsť k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka.Súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 25Cb/3/2011-105 zo dňa 30.5.2012 návrh zamietol. Predmetné
rozhodnutie bolo uznesením odvolacieho súdu č.k. 21CoKR/9/2012-125 zo dňa 27.12.2005 zrušené a
vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov, oboznámil sa s predloženými listinnými
dôkazmi, znaleckými posudkami a zistil, že spoločnosť Okamea s.r.o. ako predávajúci, uzatvorila
dňa 15.06.2009 zo spoločnosťou OKAMEA SK s.r.o. ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bol prevod nehnuteľnosti, ktorých sa žaloba v súvislosti s určením neúčinnosti právneho úkonu týka.

V oboch spoločnostiach je konateľom Miroslav Horváth. Dňa 30.09.2005 boli uzatvorené i kúpne
zmluvy medzi spoločnosťou Okamea s.r.o. ako predávajúcou a spoločnosťou DIVA TRADE s.r.o. ako
kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti, za kúpnu cenu 41.469,61 eur a 5.032,35 eur.
Neplatnosti týchto zmlúv sa správca úpadcu Okamea s.r.o. ako žalobca domáha v konaní vedenom na
Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 31Cbi/2/2011 odporovateľnou žalobou s odôvodnením, že zmluvy
boli uzatvorené bez primeraného protiplnenia.

Súd zo zoznamu záväzkov úpadcu po splatnosti ku dňu 30.06.2009 zistil, že ich súčet predstavoval
čiastku 822 359,77 eur , podľa výpisu predloženého žalobcom mal úpadca záväzky, ktoré si voči nemu
prihlásili konkurzní veritelia vo výške 279 851,89 eur, ktoré správca uznal vo výške 127.315,48 eur.

Žalobca sa v konaní snažil preukázať, že spoločnosť Okamea s.r.o., ktorej je správcom konkurznej
podstaty, odpredala žalovanému za značne nižšiu kúpnu cenu ako bola ich reálna hodnota
nehnuteľnosti, ktoré mali podľa odhadu žalobcu hodnotu 663.880,- eur. Rozdiel medzi sumou, za ktorú
boli nehnuteľnosti predané a ktorú podľa tvrdenia žalobcu mohol úpadca získať by pokryl všetky záväzky
predávajúcej spoločnosti a nebola by sa dostala do úpadku.

Súdzhľadiskaposúdeniaopodstatnenostižalobypoukázalnavšeobecnépredpokladyodporovateľnosti
uvedené v ust. § 42a ods. 1 Obč. zák. a na právnu úpravu vyplývajúcu z § 57 ods. 1, 4 a § 58 ods. 1,
2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZoKR), ktorá je úpravou špeciálnou popri úprave
uvedenej v Občianskom zákonníku. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý

slúži na ochranu veriteľov, pričom pri ukrátení uspokojovania veriteľovej pohľadávky sa predpokladá
také zmenšenie majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo sčasti. Ten kto
odporuje musí dokázať, že došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku a nestačí iba tvrdenie žalobcu,
že sa majetok zmenšil, ale sa musí tiež preukázať, že to ohrozilo čiastočne uspokojenie veriteľovho
nároku. K tomu, aby došlo k naplneniu tejto skutočnosti a k ukráteniu uspokojovania pohľadávky veriteľa

musí v rámci dôkazného bremena žalobca preukázať, že sa majetok dlžníka právnym úkonom zmenšil
v porovnaní s tým, aký majetok zostane na uspokojenie pohľadávok.

Žalovaný súdu preukazoval, že celková výška zistených pohľadávok prihlásených do konkurzu bola
362.456,60 eur, z čoho uznané pohľadávky k 30.06.2009 boli vo výške 127.315,48 eur, ktorá skutočnosť

ani nebola medzi účastníkmi sporná.

Súd prvého stupňa pri zisťovaní skutkového stavu uviedol, že si pripojil spis Okresného súdu Trnava
sp. zn. 38Cbi/2/2011, v ktorom konaní bol pribratý znalec Prof. Ing. Michal Cehlár, PhD., Ing- Paed,
za účelom určenia všeobecnej trhovej ceny zásob kameniva v kameňolome Rakša a v kameňolome

Dechtice ku dňu 15.06.2009, ktorý ju stanovil sumou 930.000,- eur. Podľa tohto znaleckého posudku
teda len hodnota zásob kameniva v čase vykonania právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa žalobca
domáha, prevyšovala výšku pohľadávok veriteľov uplatnených v konkurznom konaní, z toho dôvodu
prvostupňový súd už ďalšie žalobcom navrhované dokazovanie, ktorý žiadal ohodnotiť zvyšnú časť
majetku úpadcu a to nehnuteľnosti a ostatný hnuteľný majetok nevykonával a označil ho za nadbytočné

a neúčelné.

Prvostupňový súd poukázal na to, že odporovateľnosť nemožno vykladať zužujúcou len vo vzťahu k
jednotlivým skutkovým podstatám, konkrétne k ust. § 58 ZoKR, nakoľko pre opodstatnenosť žaloby je
potrebné, aby kumulatívne boli splnené všetky tri podmienky, ktoré pre účinnú odporovateľnosť zákon

predpokladá, a tak musí byť preukázané, že právny úkon ukracuje niektorého z veriteľov, právny
úkon bol spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku a a bol urobený bez primeraného
protiplnenia.Dokazovanie podľa vyhodnotenia prvostupňovým súdom preukázalo, že v čase uzavretia kúpnej
zmluvy,neúčinnostiktorejsažalobcavkonanídomáha,malžalobcadostatokmajetkunato,abydlžníkov
uspokojil z čoho vyplýva, že predmetnou kúpnou zmluvou nedošlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky

konkurzných veriteľov a bez splnenia tohto predpokladu nie je možné domáhať sa odporovateľnosti
žalobcom označeného právneho úkonu. Žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. 38Cbi/2/2011 vzniesol
písomné výhrady k znaleckému posudku, a ktorý posudok namietal i v tomto konaní a žiadal, aby
bolo nariadené ďalšie znalecké dokazovanie z dôvodu, že znalecký posudok znalca Prof. Ing. Michala
Cehlára, PhD., Ing-Paed, nie je vypracovaný kompetentným znalcom, hoci súd uviedol, že znalecký

posudok považuje za profesionálne a odborne dobre spracovaný, nemá o ňom žiadne pochybnosti,
kontrolné znalecké dokazovanie označil za neúčelne a nadbytočné, preto tento ďalší dôkaz nepripustil
a o veci rozhodol. V závere súd skonštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie všeobecnej
podmienky odporovateľnosti a to, že napadnutým právnym úkonom, konkrétne kúpnou zmluvou
uzatvorenou dňa 15.06.2009 došlo k ukráteniu prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací
súd predmetné rozhodnutie zmenil a návrhu vyhovel. V dôvodoch odvolania namietal, že znalecké
dokazovanie, z ktorého súd prvého stupňa vychádzal pri ohodnotení celého majetku úpadcu
má nedostatky, pretože súd vychádzal z posudku, ktorý bol vypracovaný znalcom na ocenenie

kameniva, ktorý ale nie je kompetentný k tomu, aby určil všeobecnú hodnotu majetku úpadcu, inak
by znaleckým posudkom vyhotoveným kompetentným znalcom bolo preukázané splnenie podmienky
odporovateľnosti v tom, že predaj pred konkurzom bol vykonaný za neprimeranú cenu. Odvolateľ
tiež namietal, že súd prvého stupňa znalca na pojednávaní nevypočul a z neznámych dôvodov
jeho znalecký posudok považoval za „excelentný“, pričom odvolateľ počas konania argumentoval

nesprávnym prístupom znalca k oceneniu majetku podniku, na ktoré skutočnosti súd prvého stupňa
neprihliadol.

Za nesprávne označil odvolateľ i rozhodnutie prvostupňového súdu v časti týkajúcej sa nároku na
náhradu trov konania, keď súd nesprávne priznal trovy konania žalovanému vo výške 536,70 eur a trovy

konania štátu vo výške 3.188,22 eur v konaní vedenom pod sp. zn. 38Cbi/2/2011.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne
potvrdiť, v rozhodnutí sa súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vyporiadal so všetkými pre
rozhodnutie podstatnými skutočnosťami, pri ktorom vychádzal z právnej úpravy uvedenej v § 58 ods.

2 ZoKR a v konaní mal za preukázané, že odporovaný právny úkon neukrátil uspokojenie prihlásenej
pohľadávky z niektorého veriteľov, ktorá skutočnosť bola jednoznačne znaleckým dokazovaním
preukázaná. Znalecký posudok svojou vysokou odbornosťou vyvracia pochybnosti o nedostatočnej
kompetencii znalca a prvostupňový súd pritom prihliadol i na znalecký posudok č. 6/2010 zo dňa
07.07.2010, ktorý bol vypracovaný znalcom Dip. Ing. Marošom Barokom, ktorý tiež ohodnotil časť zásob

kameniva v dobývacom priestore Rakša sumou 278.000,- eur bez DPH, čo vyvracia tvrdenia žalobcu o
nulovej hodnote zásob kameniva. K námietke odvolateľa vznesenej k náhrade trov konania, žalovaný
poukázal na to, že žalobcom citované rozhodnutie NS SR sp. zn. 2M Obo/4/2009 zo dňa 24.02.2010
je rozhodnutie, ktoré nemožno generalizovať na všetky obdobné konania, k čomu sa viackrát vyjadril
i Ústavný súd SR, keď na náhradu trov konania súvisiacich resp. vyvolaných konkurzom je možné

aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a vychádzať zo všeobecnej zásady úspechu v
konaní a poukázal na nález ÚS SR sp. zn. II ÚS 104/2008 podľa ktorého náhrada trov konania v
incidenčnom spore sa riadi právnou úpravou vyplývajúcou z § 142 a nasl. O.s.p.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou včas (§ 201, § 204 O.s.p.) proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.,) preskúmal napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania keď dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že napriek dodatočnému doplneniu dokazovania a právneho posúdenia nároku
žalobcu rozhodnutie prvostupňového súdu vykazuje nedostatky spočívajúce v pochybení pri určení
všeobecnej hodnoty majetku znalcom.Prvostupňovýsúdpri zisťovaní všeobecnejhodnotymajetkuúpadcuvychádzalzoznaleckéhoposudku,
ktorý bol vypracovaný v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 31Cbi/2/2011 znalcom
Prof. Ing. Cehlárom, PhD., Ing-Paed, ktorému bolo uložené zistiť všeobecnú trhovú hodnotu kameniva

v kameňolome. Predmetný znalecký posudok vyhotovený v kópii bol prevzatý do tohto konania,
prvostupňový súd z neho vychádzal a v rozhodnutí o žalobe naň ako relevantný dôkaz poukázal.

Názor prvostupňového súdu podľa ktorého dosiahnuť neúčinnosť právneho úkonu v konkurze možno
jeho odporovaním a pre úspešnosť tohto práva musí byť splnená podmienka, podľa ktorej musia byť

konkurzní veritelia úpadcu ukrátení je správny, ale preukázanie existencie tejto podmienky závisí od
všeobecnej hodnoty majetku úpadcu.

V tejto súvislosti prvostupňový súd neuviedol, ako sa vyporiadal s námietkami žalobcu vnášanými
voči znaleckému posudku, na ktorom založil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie. Nie je postačujúce
konštatovanie, podľa ktorého súd v kópii do spisu pripojený posudok vyhotovený pre potreby iného

súdneho konania bez výhrad akceptoval ako „veľmi profesionálne a odborne vypracovaný“. Úspešnosť
odporovateľnosti závisí od toho, či došlo k reálnemu ukráteniu veriteľov z titulu uzatvorenej kúpnej
zmluvy a sa tým majetok dlžníka zmenšil, k čomu je potrebné mať na zreteli všeobecnú hodnotu majetku
ktorý zostal na uspokojenie veriteľov. Pre stanovenie hodnoty majetku podniku ktorý je v konkurze
existujú metódy a postupy stanovenia všeobecnej hodnoty majetku úpadcu, ktoré sú upravené vyhl.

č. 492/2004 Z.z. v znení vyhl. č. 626/2007 Z.z. , na ktorú ako použitý právny predpis síce znalec v
znaleckom posudku pri určení všeobecnej trhovej ceny zásob kameniva odkázal, ale znalecký posudok
nebol vyhotovený znalcom v súlade s vyhl. č. 292/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Z
predmetného právneho predpisu vyplýva, že pri posúdenie hodnoty majetku úpadcu sa musí vychádzať
z ust. § 3 ods. 1 vyhl. č. 492/2004 Z.z., podľa ktorej všeobecnú hodnotu majetku podniku a časti hodnoty

podniku stanoví znalec z odboru podnikové hospodárstvo formou znaleckého posudku podľa jeho účelu
príslušnou metódou.kvidačnou metódou (§3 ods.1 písm.a-e) .

Znalecký posudok, ktorý prvostupňový súd akceptoval bol vyhotovený podľa Inštrukcie MS SR 12/2005
č. 19292/2004 znalcom z odboru 430000 Ťažba, pod ktorý sa radí geológia, mineralógia, ložisková

geológia, ťažba nerastov, ktorý odbor ale nie je príslušný k tomu, aby bol oprávnený v súlade s vyhl. č.
492/2004 Z.z. určiť všeobecnú hodnotu majetku úpadcu metodikou pre oceňovanie majetku.

Vzhľadom na to, že v danej veci bolo potrebné pre úspešnosť odporovateľnosti ustáliť všeobecnú
hodnotu majetku dlžníka, aby bolo možné prisvedčiť názoru vyslovenému prvostupňovým súdom,

podľa ktorého tento postačoval v rozhodnom čase na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Pokiaľ bude
znaleckým posudkom preukázané, že všeobecná hodnota majetku úpadcu bola v rozhodnom čase
dostatočná, je možné sa stotožniť s rozhodnutím prvostupňového súdu v tom, že nie je možné právny
úkon kúpnej zmluvy zo dňa 15.06.2009 vyhodnotiť ako ukracujúci bez primeraného protiplnenia.
Nedostatok spočívajúci v stanovení všeobecnej hodnoty majetku spôsobom v rozpore s vykonávacím

predpisom odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie,
v ktorom prvostupňový súd vykoná znalecké dokazovanie za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty
majetku v súlade s vyhl. č. 492/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a o veci opäť rozhodne. Ak sa
preukáže, že majetok dlžníka, ktorý mu zostal postačuje na uspokojenie pohľadávok veriteľov, potom

žalovaným úkonom dlžníka nedošlo k reálnemu ukráteniu uspokojenia veriteľov.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa i o náhrade trov odvolacieho konania, ku ktorým
považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že rozhodovať o nároku na náhradu trov konania
bude súd podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku bez ohľadu na to, že takúto

pohľadávku nemožno uspokojiť v rámci konkurzu.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.