Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/260/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113219617
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113219617.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľov: 1/ S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, P., 2/ C.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. P. X, P., obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Magdaléna Lesayová, AK
so sídlom Hlavná 27/1, Trnava, proti odporkyni: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, P., zastúpená
advokátkou: JUDr. Viera Laczová, AK so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľov 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 6. februára
2014, č. k. 16C 513/2013-80, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zastavil konanie a zaviazal navrhovateľov 1/
a 2/ zaplatiť odporkyni spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 135,76 eur do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím úst. § 80, § 104 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.
keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní tunajšieho súdu 37C 23/2007-187 bolo
právoplatne rozhodnuté a určené vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. Účastníkmi tohto konania
boli i navrhovatelia, na strane odporcov. Ich vzájomný návrh bol zamietnutý. V dôvodoch rozhodnutia
je síce uvedený nedostatok naliehavého právneho záujmu, tento však nemôže byť v tomto konaní
dôvodom na zmenu rozhodnutia súdu o určení vlastníctva, v ktorom konaní sa súd zaoberal aj
námietkami navrhovateľov v tom konaní na strane odporcov. Rozhodujúce pre posúdenie prekážky veci
rozhodnutej je skutočnosť, že súd sa zaoberal všetkými okolnosťami vzniku, prechodného zániku a
trvania vlastníckeho práva odporkyne, ako predbežnú otázku riešil platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva, ktorú uzavrela R. T. s FINANCREAL s r. o. Trenčín, pričom dospel
k záveru, že zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a je neplatná. Vlastnícke právo odporkyne trvá a
navrhovatelia neuviedli žiadny relevantný dôvod na spochybnenie tohto práva, ani skutočnosti, ktoré by
po právoplatnom rozhodnutí súdu nastali. Svoj nárok odvodzujú od právnych úkonov realizovaných v
nadväznosti na neplatné právne úkony, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté, pričom už v tomto konaní
namietali navrhovatelia zhodné skutočnosti. V danom prípade sa jedná o tú istú nehnuteľnosť /predmet
konania/, v ktorom boli účastníkmi ako navrhovatelia, tak odporkyňa, nárok vyplýva z rovnakých tvrdení,
ako bol uplatnený v predchádzajúcom konaní. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a z dôvodu prekážky veci rozhodnutej konanie zastavil. Podľa §
142 ods. 1 O. s. p. úspešnej odporkyni priznal súd náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia
za prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie á 60,07 eur, paušál á 7,81 eur v zmysle § 11 ods. 1 písm.
c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/ ktorým
žiadali, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a nariadil súdu prvého stupňa vo veci
ďalej konať alternatívne, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a aby vyslovil vo

svojom potvrdzujúcom uznesení, že je prípustné dovolanie pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu. Vo svojom odvolaní uviedli, že nesúhlasia s názorom súdu prvého stupňa, pretože
sú presvedčení, že v predmetnej veci súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď dospel k záveru, že
vo veci je daná neodstrániteľná prekážka konania a to prekážka rozhodnutej veci. Sú toho názoru, že v
žalovanej veci nie je daná prekážka res iudicata pretože pôvodný vzájomný návrh S. V. a C. D. v konaní
vedenom na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 37C 23/2007 bol zamietnutý iba z dôvodu nedostatku
naliehavého právneho záujmu pretože navrhovatelia 1/ a 2/ (v konaní pod sp. zn. 37C 23/2007 boli
v postavení odporcov 2/ a 3/) boli v tom čase zapísaní na LV č. XXXX v Správe katastra Trnava ako
vlastníci predmetného bytu a súd sa ďalej nezaoberal tým, či im prislúcha alebo neprislúcha vlastnícke
právo k spornej nehnuteľnosti a nezaoberal sa ani ďalšími nimi tvrdenými skutočnosťami, čo je zrejme
z rozhodnutí prvostupňového i druhostupňového súdu. Samotný odvolací súd vo svojom rozsudku zo
dňa 12. septembra 2012 sp. zn. 11Co 218/2011 konštatuje, že pokiaľ by navrhovatelia 1/, 2/, ktorí v tom
čase mali postavenie odporcov 2/ a 3/ chceli žalovať určenie svojho vlastníckeho práva, toto môžu až
po tom, ako prestanú byť vlastníkmi predmetného bytu. Z týchto dôvodov navrhovatelia 1/ a 2/ tvrdia, že
rozsudok Okresného súdu v Trnave zo dňa 24.6.2009 sp. zn. 37C 23/2007-187 a dopĺňací rozsudok toho
istého súdu zo dňa 16.8.2010 sp. zn. 37C 23/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo
dňa 12.9.2012 sp. zn. 11Co 218/2011-277, nie je takým rozhodnutím o veci, ktoré by bránilo prejednaniu
ďalšej žaloby o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

K odvolaniu navrhovateľov zaslala písomné vyjadrenie odporkyňa, prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne, v ktorom uviedla, že žiada, aby odvolací súd v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie
Okresného súdu v Trnave zo dňa 6.2.2014, nakoľko je vecne správne. Vo svojom vyjadrení ďalej
poukázala na skutočnosť, že Krajský súd v Trnave, ako odvolací súd v konaní vedenom na Okresnom
súde Trnava pod sp. zn. 37C 23/2007 okrem iného konštatoval, že odporcovia 2/ a 3/ okrem
nedostatku naliehavého právneho záujmu neuviedli žiadne nové a relevantné skutočnosti, ktoré by
boli spôsobilé na zmenu rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. 37C 23/2007 a tak považuje za
správne, že výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti je navrhovateľka (v tomto konaní odporkyňa).
Navrhovatelia ani v tomto svojom návrhu neuviedli iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného
návrhu. Je preto toho názoru, že navrhovatelia touto žalobou nemôžu zhojiť to, čo nedosiahli v
predchádzajúcom spore na určenie vlastníckeho práva k bytu, keď súd neakceptoval ich návrh na
zamietnutie žaloby, ani ich vzájomný návrh a v konaní dospel k názoru, že odporkyňa má nárok na
určenie vlastníckeho práva a preto nie je možné v tomto konaní určiť, že vlastníkmi spornej nehnuteľnosti
sú navrhovatelia 1/ a 2/, každý v podiele 1/2. Jediný argument na to, aby súd prejednal určenie
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, navrhovatelia uvádzajú skutočnosť, že vlastnícke právo
k spornej nehnuteľnosti nadobudli dobromyseľne a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.7.2007 od
vlastníka odlišného od osoby R. T., avšak ich návrhu nie je možné vyhovieť aj z dôvodu, že ich konanie
nebolo od počiatku dobromyseľné a bolo v rozpore s dobrými mravmi a tak svoju nepriaznivú situáciu
môžu riešiť len vo vzťahu s predávajúcim I. I. a nie s vlastníčkou R. T..

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľov je dôvodné pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16C/513/2013 je návrh navrhovateľov,
ktorým sa domáhajú, aby súd určil, že sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/2 - nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v katastrálnom území P., obec P., okres Trnava, zapísané na liste vlastníctve č. XXXX
Správy katastra Trnava ako byt č. XX na trinástom poschodí bytového domu - 78 b. j. - I. XX, súpisné
číslo XXXX na parc. reg. „C“ č. 8399/94, vchod: I. XX a spoluvlastnícky podiel prislúchajúci bytu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti 4099/444331.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým
zastavil konanie a zaviazal navrhovateľov spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni trovy konania vo
výške 135,76 eur.

Odvolací súd sa na základe doterajších výsledkov súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania
nemohol stotožniť s tým, ako uzavrel otázku posúdenia po právnej stránke nedostatku podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť a to prekážku rozsúdenej veci.

Predovšetkým je potrebné uviesť a to napriek presne opačnému názoru súdu prvého stupňa, že
odvolací súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou obsiahnutou v odôvodnení napadnutého uznesenia
podporujúcou zvolený spôsob rozhodnutia, teda záver o tom, prečo v prejednávanej veci sa súd nebude
zaoberať návrhom vo veci samej, a to z dôvodu existencie neodstrániteľnej prekážky konania, ktorou
je prekážka veci rozhodnutej.

Z návrhu navrhovateľov vyplýva, že podaným návrhom sa domáhajú určenia, že sú podielovými
spoluvlastníkmi každý v podiele 1/2 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa katastrálnom území P., obec P.,
okres Trnava, zapísané na liste vlastníctve č. XXXX Správy katastra Trnava ako byt č. XX na trinástom
poschodí bytového domu - 78 b. j. - I. XX, súpisné číslo XXXX na parc. reg. „C“ č. 8399/94, vchod:
I. XX a spoluvlastnícky podiel prislúchajúci bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu vo veľkosti 4099/444331 a to na tom skutkovom základe, že vlastnícke právo k spornej
nehnuteľnosti nadobudli dobromyseľne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.07.2007, ktorú uzatvorili
s predávajúcim I. I.. Vo svojom návrhu ďalej uviedli, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy na príslušnom
liste vlastníctva neboli zapísané žiadne poznámky a na kúpu a rekonštrukciu nehnuteľnosti si museli
vziať úver, ktorý toho času aj riadne splácajú. Poukázali na to, že princíp dobrej viery je možno chápať
ako jeden z kľúčových prejavov princípu právnej istoty, ktorý je odvodený od normatívneho princípu
právneho štátu. Neplatnosť zmluvy môže pôsobiť výlučne medzi stranami tejto zmluvy, nemôže mať
však vplyv na riadne nadobudnuté vlastnícke právo tretej osoby. Z rozhodnutia Krajského súdu v
Trnave zo dňa 12. septembra 2012 č. k. 11Co/218/2011-277 vyplýva, že odporcovia S.S. a C. D. sa
vzájomným návrhom zo dňa 11.05.2009 domáhali proti navrhovateľke R. T. určenia, že sú podielovými
spoluvlastníkmi bytovej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na ulici I.. XX bytu č. XX a to každý v podiele
1/2. Návrh odôvodnili tým, že sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci k predmetnej nehnuteľnosti a
žalobou, ktorú podala navrhovateľka je spochybnené ich vlastnícke právo k označenej nehnuteľnosti,
keď toto sa stalo ohrozeným a ich postavenie ako vlastníkov je neisté, v čom spočíva ich naliehavý
právny záujem na podaní tohto vzájomného návrhu. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 24. júna
2009 č. k. 37C/23/2007-187 v spojení dopĺňacím rozsudkom č. k. 37C/23/2007-245 vzájomný návrh
S.S. a C. D. ako odporcov 2/ a 3/proti navrhovateľke zo dňa 07.05.2009 o určení, že sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetnej bytovej nehnuteľnosti každý v podiele 1/2 zamietol a určil, že výlučnou
vlastníčkou predmetných nehnuteľností je navrhovateľka. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí
konštatoval, že v samotnom konaní na návrh navrhovateľky je riešená otázka vlastníctva k nehnuteľnosti,
ktorá mohla byť riešená iba dvoma spôsobmi a to vyhovením návrhu, kedy by vlastníčkou bola
navrhovateľka alebo zamietnutím návrhu, kedy by vlastníkmi boli odporcovia 2/ a 3/. Momentálne na
LV sú zapísaní ako vlastníci nehnuteľnosti práve odporcovia 2/ a 3/ každý v pomere jedna polovica,
preto rozhodnutie súdu o takomto istom určení by bolo nelogické a úplne nemožné. Odvolací súd
vo svojom rozhodnutí konštatoval, že predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti
postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti zamietnutia vzájomného návrhu odporcov 2/ a 3/,
v časti určenia vlastníckeho práva navrhovateľky k predmetnému bytu a v súvisiacej časti náhrady
trov prvostupňového konania. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa
správne po vyriešení si predbežnej otázky neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva dospel
k záveru, že navrhovateľka je vlastníčkou predmetného bytu, keďže odporca 1/ spol. FINANCREAL s.r.o.
sa na základe uvedenej zmluvy nemohol stať vlastníkom predmetného bytu. Čo sa týka vzájomného
návrhu o určenie vlastníckeho práva odporcov 2/ a 3/ k predmetnému bytu správne súd prvého stupňa
skonštatoval, že odporcovia 2/ a 3/ nemajú naliehavý právny záujem v tomto konaní za takto zisteného
skutkového stavu, keď obaja sú spoluvlastníkmi predmetného bytu na určení ich vlastníckeho práva.
Keďže doposiaľ sú spoluvlastníkmi predmetného bytu a sú aj ako spoluvlastníci zapísaní na liste
vlastníctva. Pokiaľ by chceli žalovať určenie vlastníckeho práva svojho toto môžu až potom, ako prestanú
byť vlastníkmi predmetného bytu. Takže súd prvého stupňa správne posúdil nedostatok naliehavého
právneho záujmu v tomto konaní a na takomto určení, ktorý nedostatok naliehavého právneho záujmu
aj riadne a dostatočne odôvodnil. Odvolatelia navyše vo svojich odvolaniach neuviedli žiadne nové a
relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé na zmenu napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam konania a jej
existencia v každom štádiu konania vedenie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým
vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní
ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav
vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený
(t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov nie je významné, či rovnaké
osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Konanie sa týka tých istých
osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či
už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

Pokiaľ súd právoplatným rozhodnutím zamietne určovaciu žalobu (o tom, či to právo alebo právny vzťah,
príp. povinnosť existuje alebo neexistuje podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p.) bez toho, aby záväzne posúdil
(ne) existenciu práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo
prekážku právoplatnej rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p. pre novú určovaciu žalobu (porovnaj
napr. Zo súdnej praxe č. 19/2004, R15/2005).

V právnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 37C/23/2007 bol vzájomný návrh -
určovacia žaloba S.S. a C. D. k spornej nehnuteľnosti zamietnutá z dôvodu, že nepreukázali súdu
naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe. Uvedeným rozsudkom tak nedošlo k záväznému
posúdeniu (ne)existencie ich právneho vzťahu k spornej nehnuteľnosti, označeného určovacou žalobu,
preto takéto rozhodnutie z vecného hľadiska (totožnosti predmetu konania) nie je prekážkou rozhodnutej
veci pre určovaciu žalobu v tomto konaní. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Trnave
zo dňa 12. septembra 2012 jednoznačne vyplýva, že vzájomný návrh odporcov ohľadne určenia
ich spoluvlastníctva k predmetnému bytu bol zamietnutý z dôvodu nedostatku naliehavého právneho
záujmu, nakoľko v čase rozhodovania pred súdom prvého stupňa ako aj v čase rozhodovania
pred odvolacím súdom boli ako podieloví spoluvlastníci zapísaní na liste vlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti. Ďalej z rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ by chceli odporcovia žalovať určenie svojho
vlastníckeho práva k predmetnej spornej nehnuteľnosti, toto môžu až po tom, ako prestanú byť vlastníkmi
predmetného bytu. Aj keď odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov poukázala na
skutočnosť, že odvolací súd v závere svojho odôvodnenia taktiež uviedol to, ,, ...že S.S. a C. D. ako
odvolatelia vo svojich odvolaniach neuviedli žiadne nové a relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
na zmenu napadnutého rozhodnutia...“, v danom prípade sa toto konštatovanie týkala iba posúdenia
naliehavého právneho záujmu odporcov ohľadne ich vzájomného návrhu, avšak nie hodnotenia iných
právnych a skutkových okolností týkajúcich sa ich vzájomného návrhu.

Na základe uvedeného, je tak odvolací súd toho názoru, že súdom prvého stupňa uvádzané skutočnosti
(totožnosť predmetu konania s právoplatne rozhodnutou vecou vedenou na Okresnom súde Trnava
pod sp.zn. 37C/23/2007) neboli v prejednávanej veci spôsobilé založiť prekážku veci právoplatne
rozhodnutej v zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p., a preto tak neboli dôvodom na zastavenie konania pre
existenciu neodstrániteľnej prekážky konania podľa ust. §104 ods. 1 veta prvá O.s.p..

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221
ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.