Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/182/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113224821
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113224821.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa L. X. B., a.s., IČO: 00 492 736, B., H. 1, zastúpeného
JUDr. V. A., advokátom T. A. M.-A.&X., B., Z.. A. B. 9, P.O.BOX 75 proti odporcovi X. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, K., zast. opatrovníčkou JUDr. I. X., vyššou súdnou úradníčkou H. súdu
K., o zaplatenie 50,70 eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
zo dňa 18.decembra 2013 č. k. 20C/359/2013-27 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania p o t
v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 eur a
nahradiť mu trovy konania 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 11,72 eur do rúk právneho zástupcu

navrhovateľa JUDr. V. A., advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne, keďže z hlásenia o porušení tarifných a
prepravných podmienok vyplynulo, že odporca dňa 21.01.2013 cestoval na linke MHD č. 61 v Bratislave
a pri kontrole revízorom navrhovateľa sa nepreukázal platným cestovným lístkom. V hlásení sú zapísané
všetky potrebné osobné údaje odporcu vrátane čísla jeho občianskeho preukazu. Z listinných dôkazov
malsúdzanespornepreukázané,žemedziodporcomanavrhovateľomvznikolobčianskoprávnyvzťahv

zmysle ustanovenia § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odporca nastúpil do cestovného prostriedku
navrhovateľa a využil prepravné služby poskytované navrhovateľom, bolo preto povinnosťou odporcu
ako cestujúceho zaplatiť navrhovateľovi za osobnú prepravu určené cestovné, teda zakúpiť si cestovný
lístok v cene podľa tarify a prepravného poriadku navrhovateľa. V konaní bolo preukázané, že odporca
túto povinnosť porušil, nakoľko cestoval bez platného cestovného lístka, preto podľa čl. 6 prepravného
poriadku navrhovateľa a čl. 5 tarify navrhovateľa platných a účinných ku dňu porušenia tarifných a

prepravných podmienok vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úhradu vo výške 50 eur a
cestovné vo výške 0,70 eur, t. j. spolu 50,70 eur. Z uvedených dôvodov súd návrhu v celom rozsahu
vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že úspešný navrhovateľ má
právo na náhradu trov konania, ktoré predstavujú súdny poplatok 16,50 eur za návrh a trovy právneho
zastúpenia, ktoré si navrhovateľ uplatnil vo výške 87,88 eur. Právny zástupca navrhovateľa vykonal
dva účelné úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 17.04.2013, podanie návrhu na súd

11.09.2013), za ktoré podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. patrí základná sadzba tarifnej odmeny
16,60 eur x 2 úkony a režijný paušál vo výške 7,81 eur x 2 úkony + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 cit.
vyhlášky, t. j. spolu 58,58 eur. Súd nepriznal odmenu za ďalší účtovaný úkon, a síce za pokus o zmier
a ďalšiu poradu s klientom, pretože pokus o zmier je zahrnutý v odmene za prevzatie veci a prípravu
zastúpenia a vykonať ďalšiu poradu s klientom nebolo nevyhnutne potrebné na úspešné uplatnenie
nárokupredsúdom.Keďževdanejveciišloodrobnýspor,súdpodľa§150ods.2O.s.p.dospelkzáveru,

že uplatnené trovy právneho zastúpenia sú neprimerané vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky a aj sprihliadnutím na skutočnosť, že spísanie a podanie návrhu v tejto veci nemožno považovať za odborne
právnenáročnýproces,aleskôroadministratívnuprácu,pretožezrozhodovacejčinnostisúdujeznáme,
že navrhovateľ podáva veľké množstvo obdobných návrhov, v ktorých zamení len označenie odporcu,

dátum porušenia prepravných podmienok a v ostatnom z hľadiska právnej argumentácie je jeho návrh
úplne totožný s množstvom ďalších návrhov navrhovateľa. Preto súd priznal navrhovateľovi 20% z trov
58,50 eur, t. j. 11,72 eur, ktoré zníženie považoval za primerané vzhľadom k uvedeným skutočnostiam.

Proti rozsudku v časti náhrady trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal
rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zmeniť a priznať mu náhradu trov konania v plnej

výške. Uviedol, že znížením náhrady trov v drobných sporoch je potrebné sa zaoberať vždy individuálne
a samotné konštatovanie existencie drobného sporu a neprimeranosti trov k uplatnenej pohľadávke
je nedostatočne odôvodnené rozhodnutie súdu upierajúce účastníkovi právo na spravodlivý proces.
Poukázal tiež na dôvodovú správu k ustanoveniu § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorej je pojem neprimerané
trovy potrebné vykladať ako trovy aspoň dva krát prevyšujúce uplatnenú pohľadávku, pretože dôvodová
správa uvádza, že ustanovenie má dopadať na konania, kde trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu

sumu, ako samotná pohľadávka. Domnieval sa, že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle
logického výkladu dôvodovej správy k novele ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. chápať ako minimálne
dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, čomu tak v predmetnej veci nie je. V danom prípade
tomu tak nebolo a okresný súd sa vzájomným pomerom uplatnenej pohľadávky a výšky trov konania
dokonca vôbec nezaoberal. Mal za to, že v danom prípade mal o trovách konania rozhodnúť súd podľa

§ 142 ods. 1 O.s.p., ktorý vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania a priznať navrhovateľovi
ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania. Napadnuté rozhodnutie
okresného súdu považoval navrhovateľ za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nezohľadňujúce
náročnosť právneho zastúpenia navrhovateľa, ako aj jeho právne zastúpenie advokátom.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného

súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie
odvolacieho súdu.

Preskúmaním napadnutého výroku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne použil ustanovenie
§ 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého môže súd trovy konania v drobných sporoch znížiť alebo nepriznať,

ak sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Citované ustanovenia pripúšťa rozhodnúť podľa úvahy
súdu. Odvolací súd sa stotožňuje s navrhovateľom, že riadne odôvodnenie rozhodnutia musí východiská
tejto úvahy obsahovať. V napadnutom rozhodnutí sú uvedené východiská videné v skutočnosti, že pri
právnom zastúpení navrhovateľa sa nejednalo o zložité úkony právnej služby, ale o opakujúce sa úkony
sozmenouspravidlaibavosobeodporcuavýškepožadovanéhoplnenia.Tietovýchodiskázodpovedajú

skutočnému stavu veci a nemožno sa stotožniť s námietkami navrhovateľa v odvolaní. Neprimeranosť
trov k uplatnenej pohľadávke je tak potrebné vnímať nielen prostým porovnaním ich výšky, ale tiež
hodnotením náročnosti poskytnutej právnej služby. Tiež nemožno prisvedčiť navrhovateľovi, že zníženie
náhrady trov podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy pri výške trov najmenej
dvojnásobnej oproti uplatnenej pohľadávke. Samotný zákonný text totiž umožňuje trovy nielen znížiť,

ale dokonca i nepriznať, teda znížiť pod výšku uplatnenej pohľadávky. Aj trovy nižšie, ako uplatnená
pohľadávka, tak umožňuje vyhodnotiť ako neprimerané a aplikovať na ich náhradu ustanovenie § 150
ods. 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa použil predmetné ustanovenie v situácii, na ktorú dopadá a pri svojej
úvahe o znížení náhrady trovy sa riadil správnymi východiskami, ktoré vo svojom rozhodnutí aj uviedol.
Záver súdu prvého stupňa o priznanej výške náhrady nevybočuje z medzí úvahy, ktorú možno v týchto

prípadoch akceptovať.

Vzhľadom na uvedené neboli odvolacie námietky navrhovateľa opodstatnené, rozhodnutie súdu prvého
stupňa bolo v napadnutej časti vecne správne, a preto ho odvolací súd potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 tak, že odporcovi, ktorý
bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil

postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p..Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .