Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011873
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114011873.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a členov senátu
JUDr. Františka Kováča a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti odsúdenému R. P., nar.
XX.XX.XXXXvJ.U.,t.č.vovýkonetrestuodňatiaslobodyvÚVTOSDubnicanadVáhom,naneverejnom
zasadnutí konanom dňa 24. februára 2015 prejednal sťažnosť odsúdeného, ktorú podal proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3Pp/107/2014-13 zo dňa 18.12.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného R. P. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín napadnutým uznesením sp. zn. 3Pp/107/2014 zo dňa 18.12.2014 podľa §
415 ods.1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods.1, ods.2 Trestného zákona zamietol návrh
odsúdeného R. P. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený

rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 2T/108/2007 zo dňa 12.12.2007 pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Trestného zákona, v trvaní 12 mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal sťažnosť
odsúdený R. P.. V písomných dôvodoch sťažnosti poukázal na to, že v čase vyhlásenia napadnutého

uznesenia ešte nevedel, že 20.1.2015 sa bude na Okresnom súde Prievidza prejednávať návrh na
určenie dohľadu nad jeho synom J. P., na ktorom sa chce zúčastniť. Jeho družka totiž nezvláda výchovu
ichspoločnéhosyna.Osynasachceriadnestarať.Vdoplnenídôvodovsťažnostiďalejuviedol,žekeďže
nebolo vyhovené jeho žiadosti o podmienečné prepustenie, nebude môcť plniť vyživovaciu povinnosť
na svoje deti. Tiež sa nebude môcť zamestnať napriek tomu, že od 18.1.2015 mohol byť zamestnaný.
Záver riaditeľa ústavu o resocializačnej prognóze je „nič nehovoriaci pojem“. V minulosti bol síce súdne

trestaný, avšak v skúšobnej dobe sa vždy osvedčil. Ak by bol podmienečne prepustený a bola by
mu určená príslušná skúšobná doba, mala by táto skutočnosť na neho pozitívny resocializačný vplyv.
Zopakoval, že jeho družka nezvláda výchovu ich spoločného syna.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť

odsúdeného nie je dôvodná.

Zo spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 3Pp/107/2014 zo dňa
18.12.2014 podľa § 415 ods.1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods.1, ods.2 Trestného zákona
zamietol návrh odsúdeného R. P. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.:2T/108/2007 zo dňa 12.12.2007

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Trestného zákona, v trvaní 12 mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdený začal trestvykonávaťdňom13.5.2014ajehokoniecjeurčenýna13.5.2015.Správanieavystupovanieodsúdeného
počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody je na priemernej úrovni. Vystupovanie je slušné.
Nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Resocializačná prognóza je menej priaznivá na základe

stredného rizika sociálneho zlyhania. V minulosti bol štyrikrát podmienečne trestaný, v skúšobnej dobe
sa v troch prípadoch osvedčil. Trestnú činnosť, za ktorú si aktuálne trest vykonáva, spáchal v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia Okresným súdom Partizánske vo veci sp. zn. 1T/118/2004. Odsúdený
len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, pričom riaditeľ ústavu jeho
podmienečné prepustenie neodporúča.

Okresný súd Trenčín v napadnutom uznesení uviedol, že u odsúdeného je síce splnená formálna
podmienka na podmienečné prepustenie, nie je však splnená podmienka materiálna v tej časti, v ktorej
sa vyžaduje dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode. Poukázal pritom
na hodnotenie ústavu z ktorého vyplynulo, že resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá
na základe stredného rizika sociálneho zlyhania. Odsúdený je k spáchanej trestnej činnosti nekritický a

stanovený program zaobchádzania plní len čiastočne. Riziko recidívy je preto podľa súdu prvého stupňa
príliš veľké. Ďalej uviedol, že i keď sa odsúdený v minulosti počas podmienečných odsúdení viackrát
osvedčil, pri hodnotení rizika recidívy je možné prihliadnuť i na zahladené odsúdenia. U odsúdeného
preto neexistuje dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd potom konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v
súlade so zákonom, keď na verejnom zasadnutí žiadosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený nemá automaticky na podmienečné prepustenie
nárok. Zákon ponecháva súdu plne na úvahu, či pri zohľadnení a zhodnotení všetkých skutočností

návrhu vyhovie alebo nie. Samozrejme podmienkou je, aby svoje rozhodnutie racionálne a zrozumiteľne
zdôvodnil. Zmyslom podmienečného prepustenie totiž nie je to, aby za dobré chovanie, prípadne za
dobrú prácu vo výkone trestu odňatia slobody bol odsúdený (páchateľ) automaticky prepustený po
vykonaní stanovenej doby trestu, bez zreteľa na účel trestu. Podmienečné prepustenie je na mieste
len v tom prípade, ak vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere

význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený i na slobode povedie riadny život a že neexistuje
pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Pozitívna prognóza budúceho chovania odsúdeného je
nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Táto prognóza musí vyplývať zo zhodnotenia chovania sa odsúdeného počas výkonu trestu a čiastočne
i pred jeho výkonom (predchádzajúce odsúdenia). Význam má i zistenie, aké sociálne podmienky sú

vytvorené pre odsúdeného po jeho prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

V danom prípade z písomného hodnotenia i z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa na verejnom
zasadnutí vyplýva, že odsúdený nezískal dosiaľ žiadnu odmenu, jeho správanie je na priemernej úrovni,
ciele programu zaobchádzania plní len čiastočne. K spáchanej trestnej činnosti je iba čiastočne kritický,

ciele programu zaobchádzania sa plnia len čiastočne. Len čiastočne preukazuje splnenie podmienok
na podmienečné prepustenie a prepustenie neodporúča ani riaditeľ ústavu. Poslednej trestnej činnosti
sa dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúce podmienečného odsúdenia. V minulosti bol štyrikrát
súdne trestaný v rozmedzí rokov 1999 až 2004, prevažne pre majetkovú trestnú činnosť. I keď sa
v troch prípadoch na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, pre potreby úvahy o dosiahnutom stupni

resocializácie odsúdeného a jeho možným sklonom k páchaniu trestnej činnosti, je možné prihliadnuť
i k už zahladeným odsúdeniam.

Okresný súd preto postupoval správne, keď žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody zamietol, pre nesplnenie materiálnej podmienky. Svoje rozhodnutie pritom

náležite a fundovane zdôvodnil. Tvrdenia odsúdeného, že sa chce starať o výchovu svojho syna,
prípadne že pojem „resocializačná prognóza“ je nič nehovoriaci, nemajú, v kontexte s vyššie uvedenými
skutočnosťami, pri zvažovaní splnenia podmienok na podmienečné prepustenie relevantný význam.

Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že odsúdený aktuálne nespĺňa

podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Z vyššie uvedených dôvodov
preto krajský súd sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.
ju zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.