Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/746/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213262
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412213262.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., advokát a konateľ, proti odporkyni Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C
152/2012-71 zo dňa 16.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu

a nestranný súd podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“) zamietol. Navrhovateľov návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o sťažnosti navrhovateľa nepovažoval za dôvodný.

Okresný súd uznesením č. k. 5C 152/12 zo dňa 20.03.2013 spojil konania , vedené pod sp. zn. 5C
152/12, 5C 127/12, 5C 125/12, 5C 175/12, 5C 131/12, 5C 128/12, 5C 153/12, 5C 116/12 a 5C 169/12,

ktoré sa ďalej vedú pod sp. zn. 5C 152/12. V každom jednom uvedenom spise navrhovateľ v podanom
návrhu namietal zaujatosť Okresného súdu Žiar nad Hronom. V každom jednom konaní o uvedenej
námietke navrhovateľa rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, pričom v horeuvedených konaniach,
ktoré boli spojené do spoločného konania 5C 152/12, nadriadený súd konštatoval, že zákonný sudca,
ktorému bola vec pridelená v zmysle rozvrhu práce, nie je v týchto veciach vylúčený. Subjektívny názor
účastníka konania nezakladá bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého

rozhodovania. Dôvod na vylúčenie sudcu ( § 14 ods. 1 O. s. p.) nezakladá sama skutočnosť, že sudca
má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej je odporcom súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo,
rovnako nie je dôvodom na vylúčenie sudcu ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa
tvrdenia navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť
odporkyne za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č.514/2003 Z. z. O námietke zaujatosti
navrhovateľa bolo rozhodnuté v súlade so zákonom, preto podľa nie je daný dôvod na prerušenie

konania

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. a/, b/, c/ a f/ O. s. p.. Tvrdil, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s.
p.), prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Dôvod na prerušenie konania navrhovateľ súdu preukázal. Už 12.12.2013 podal elektronicky na
zverejnenú e-mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou ústavnou
sťažnosťou, v ktorej namieta porušenie základného práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným
súdom. Navrhovateľ už v návrhu upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu,
ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že

krajský súd v označených skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že
v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Sudca Okresného súdu Žiar nad Hronom má pomer k veci. Takémuto názoru dospeli aj iné krajské
súdy v Slovenskej republike, ktoré v dôvodoch rozhodnutí o vylúčení sudcov konkrétneho súdu uviedli,
že súd musí konať nestranne a musí sa navonok aj javiť ako nestranný. Pomer zákonného sudcu k veci
ako aj pomer každého zo sudcov konkrétneho okresného súdu možno vzhliadnuť v tom, že je sudcom

vecne a miestne príslušného okresného súdu, postupom ktorého mala byť spôsobená navrhovateľovi
škoda.Navrhovateľsvedomím,ženázorkrajskéhosúduvovecinestrannostiprerozporsrozhodovacou
praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské
práva v Štrasburgu neobstojí, podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej
výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného

súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo a naďalej vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.
Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

Vyjadrenie k odvolaniu odporkyňou podané nebolo.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v
rozsahu odvolania žalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a uznesenie okresného súdu ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

V návrhu na prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu

o tom, že sudcovia Okresného súdu Žiar nad Hronom nie sú z prejednávania a rozhodovania veci
vylúčení. Rozhodnutím krajského súdu, ktoré hodnotí navrhovateľ ako nesprávne, malo byť zasiahnuté
do základného práva navrhovateľa zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j.
práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky) a práva na prerokovanie veci nestranným súdom a tiež do základného práva na spravodlivý

súdnyproceszaručenéhočlánkom6ods.1Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd, t. j. práva na nestranný súd zriadený zákonom. Okresný súd teda mal k dispozícii všetky listiny
predkladané navrhovateľom spolu s návrhom na prerušenie konania. Napriek tomu možno súhlasiť
s názorom prvostupňového súdu, že nebolo preukázané vedenie takého konania, pre ktoré by bolo
potrebné v predmetnej veci konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. prerušiť. Odvolací sú poukazuje

okrem argumentov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 30Cdo 727/2011, v ktorom bol vyslovený názor, že sudcu vecne a miestne príslušného
súdu nevylučuje z prejednávania a rozhodovania veci o náhradu škody len tá skutočnosť, že postupom
sudcu v inej veci mala byť navrhovateľovi spôsobená škoda. Nie je dôvodná námietka navrhovateľa, že
prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia nerozviedol svoje úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu

na prerušenie konania.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo

medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Žiadna z odvolacích námietok navrhovateľa nebola uplatnená dôvodne.
Okresný súd dospel k správnemu záveru, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) O. s. p. nie je dôvodný a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu potvrdil.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.