Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 20, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Er/708/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113219822
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Vrťová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6113219822.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Jarmila Zahradníková so sídlom
kancelárie Pluhová 78, 831 03 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu F.. U. N., J.. XX. XX.
XXXX, G. L. XXXX/XX, XXX XX G., štátny občan SR, proti povinnému: UNIVERSUM-REAL, s.r.o.
so sídlom Kuzmányho 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 703 105, zastúpeného splnomocneným
advokátom JUDr. Danielou Komorovou, Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Kukučínova

20, na vymoženie pohľadávky vo výške 488.964,68 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom
Mgr. Vladimírom Cipárom so sídlom Exekútorského úradu Vazovova 9, 811 07 Bratislava pod spis. zn.
EX 3556/2013, o námietkach povinného proti exekúcii, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica prvým výrokom uznesenia číslo konania 7Er/708/2013-138 zo dňa

30.06.2014, ktoré vydal vyšší súdny úradník, námietky povinného proti exekúcii zamietol, druhým
výrokom návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. Poukázal na to, že jedným
z vedúcich princípov ovládajúcich exekučné konanie je princíp ochrany a obrany povinného pri
uskutočňovaní exekúcie. Exekučný súd pri rozhodovaní o námietkach nezobral do úvahy predložené
právoplatné rozhodnutia súdov, v ktorých opakovane bola posudzovaná platnosť zmluvy o prevode

obchodného podielu so záverom, že táto je absolútne neplatný právny úkon, a preto povinnému nikdy
nevnikla povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 488 946,68 Eur, ktorej sa oprávnený v exekučnom
konaní domáha. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu ani notárska
zápisnica nekonvaliduje tento právny úkon, a preto sa nemožno domáhať zaplatenia 488 946,68 Eur
v exekučnom konaní. Hmotnoprávny základ pohľadávky tak, ako je opísaný v Notárskej zápisnici
nie je daný a preto nevznikol žiadny záväzok povinného plniť oprávnenému požadované finančné

plnenie. Podľa notárskej zápisnice neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice je len dohoda o výplate
obchodného podielu a nie aj zmluva o prevode obchodného podielu.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“( na výkon rozhodnutia a exekuené
konanie pod3a osobitného predpisu (Exekuený poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich
eastí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani protiuzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (Zákon o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok).
Interpretáciou uvedeného ustanovenia použitím argumentum a contrario (dôvodenie z opaku) vyplýva

všeobecná zásada platná v exekučnom konaní, v zmysle ktorej odvolanie je prípustné len v prípadoch,
ak zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)
tak výslovne ustanovuje. V danom prípade vyšší súdny úradník rozhodoval o námietkach vznesených
proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, a keďže sa v ňom výslovne neustanovuje, že proti
výroku súdu, ktorým boli námietky zamietnuté je prípustné odvolanie, treba mať za to, že proti takémuto

rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Z týchto dôvodov potom podaním odvolania zo strany povinného
došlo zo zákona k zrušeniu rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom a vo veci musel opätovne
rozhodnúť sudca.
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
488.964,68 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice napísanej na
notárskom úrade Mgr. Zory Belkovej, notára so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 16 dňa 02. 07.

2003 pod č. N 656/2003, NZ 55088/2003.
Poverením č. 5601 107272 zo dňa 15. 10. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára so sídlom Exekútorského úradu Vazovova 9, 811
07 Bratislava, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 3556/2013.
Súdny exekútor dňa 02. 12. 2013 doručil súdu na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii

doručené mu dňa 22. 11. 2013. Tieto boli povinným u príslušného súdneho exekútora podané
prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote na podanie námietok proti exekúcii.
Povinný v podaných námietkach prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že súdny exekútor
pri vykonávaní exekúcie nepostupoval zákonným spôsobom, keď upovedomenie o začatí exekúcie
nedoručil povinnému pri jeho vydaní, ale až na písomnú výzvu povinného, keď jeho účty v banke

boli zablokované. Povinný ďalej uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe neexistencie
uplatneného práva. Zmluva o prevode obchodného podielu, na ktorú sa notárska zápisnica ako
exekučný titul odvoláva, je absolútne neplatný právny úkon a povinnému nikdy nevznikla povinnosť
zaplatiť oprávnenému akúkoľvek sumu na základe tohto absolútne neplatného právneho úkonu.
Predmetná zmluva o prevode obchodného podielu bola predmetom skúmania a posudzovania v

odvolacích konaniach vedených na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod spis. zn. 12Co/154/2008
a 15Co/190/2011 ako aj v dovolacích konaniach vedených na Najvyššom súde Slovenskej republiky.
Údajná pohľadávka bola zabezpečená zmluvami o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva,
ktoré boli Krajským súdom v Banskej Bystrici vyhlásené za absolútne neplatné z dôvodu, že ide o
akcesorický záväzok k zmluve o prevode obchodného podielu, ktorú tiež považoval za absolútne

neplatný právny úkon. V čase spísania notárskej zápisnice teda neexitoval žiadny riadny platný
záväzok povinného voči oprávnenému. Povinný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.
k. 10CoE/12/2009-79 zo dňa 29. 05. 2009, v zmysle odôvodnenia ktorého ak súčasťou exekučného
titulu predstavovaného notárskou zápisnicou je aj zmluva, na ktorú sa zápisnica odvoláva, nemôže
byť žiadnej pochybnosti o tom, že tu skúmaniu súladnosti so zákonom podlieha aj takáto zmluva.

Exekučný súd pritom nie je pri skúmaní súladu so zákonom odkázaný na tzv. sporové konanie, pretože
aj na exekučný súd dopadá tá časť úpravy procesného práva, podľa ktorej je súd viazaný len určitými
rozhodnutiamiainakjeoprávnenýsiotázkyprejednateľnéinýmiorgánmiposúdiťsám(samozrejmestou
výhradou, že ak už o príslušnej otázke bolo vydané rozhodnutie, je tu povinnosť súdu inak oprávneného
si otázku vyriešiť ako predbežnú z vydaného rozhodnutia vychádzať). Notárska zápisnica so súhlasom

vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina osvedčuje pravdivosť údajov v
nej uvedených až pokiaľ nie je preukázaný opak. Pri posudzovaní notárskej zápisnice sa uplatňuje
prezumpcia správnosti, je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak spĺňa aj podmienky materiálnej
vykonateľnosti. Dohoda oprávnenej a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje
súhlas s vykonateľnosťou, nemá hmotnoprávnu povahu, táto dohoda nemá teda za následok vznik,

zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníka hmotnoprávneho vzťahu. Notárska zápisnica nie je
vybavená účinkami právoplatnosti a záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány tak, ako napríklad
rozhodnutia súdu. Povinný taktiež poukázal na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky spis. zn. 3 Cdo 63/2009 zo dňa 25. 11. 2010, že skutočnosť, že sa osoba povinná
zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so

súhlasom s vykonateľnosťou, podľa názoru dovolacieho súdu celkom nevylučuje, aby v individuálnych
prípadoch - so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci - sa povinná osoba domáhala
návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť. Skutočnosť, že zmluva o prevode obchodného
podielu je absolútne neplatným právnym úkonom, je už vzhľadom na predložené rozsudky "ustálenýstav", preto nie je nutné sa opätovne domáhať takéhoto určenia na súde. V zmysle hmotného práva
platí, že uznanie záväzku zakladá vyvrátiteľnú domnienku o existencii dlhu v čase jeho uznania. Niet
žiadnych zákonných prekážok, že notárska zápisnica ako forma uznania dlhu by nemohla byť napadnutá

takouto vyvrátiteľnou domnienkou. Dôsledkom vyvrátiteľnosti tejto domnienky je, že dlžník má aj naďalej
možnosť dokázať, že uznaný záväzok v čase uznania v skutočnosti neexistoval. Podľa oprávneného
má z uvedeného vyplývať, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik
vymáhaného nároku, resp. tento nárok ani nikdy nevznikol a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná. Na záver povinný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn.

1Cdo/185/2006, podľa ktorého ak bol k určitej právnej otázke vyslovený právny názor v stanovisku
Najvyššieho súdu SR, sú všetky súdy všeobecných súdov, vrátane samotného Najvyššieho súdu SR,
povinné pri svojom rozhodovaní z neho vychádzať, lebo stanovisko je pre ne záväzné. Povinný navrhol
podaným námietkam v celom rozsahu vyhovieť a exekúciu zastaviť.
Povinný k svojim námietkam proti exekúcii pripojil fotokópiu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky spis. zn. 5 Cdo 99/2009, 5 Cdo 100/2009, 5 Cdo 101/2009 zo dňa 19. 05. 2010 (bez doložky

právoplatnosti), rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 5 Cdo 283/2010 zo dňa 20.
06. 2011, rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/190/2011-902 zo dňa 15. 02. 2012,
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 5 Cdo 136/2007 zo dňa 30. 04. 2008 a
fotokópiu dopĺňacích rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 12Co 154/2008 zo dňa 30.
10. 2008 a spis. zn. 12Co 195/2010 zo dňa 29. 07. 2010, ktoré však boli Najvyšším súdom Slovenskej

republiky zrušené.
Námietkové konanie sa spravuje prísnou koncentračnou zásadou, čo znamená, že po uplynutí zákonnej
14-dňovej procesnej lehoty nemôže povinný dôvody námietok dopĺňať ani ich meniť. Preto súd na
ďalšie podania povinného, podané po tejto lehote, ktorými dodatočne dopĺňal dôvody svojich námietok,
neprihliadal.

Vsúladesustanovením§50ods.lExekučnéhoporiadku,povinnýmôževzniesťuexekútorapovereného
vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,
ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránia
jeho vykonateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak
sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom

titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní
námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie ( § 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Je potrebné vychádzať z charakteru námietok ako inštitútu procesnej obrany povinného proti
neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie,
či už celkom alebo sčasti, z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Námietky nemožno chápať ako

opravný prostriedok proti rozhodnutiu, na podklade ktorého sa exekúcia vedie, teda proti samotnému
exekučnému titulu. Smerujú proti exekúcii, ( nie proti exekučnému titulu ), proti upovedomeniu o začatí
exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok môžu byť teda skutočnosti
procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku
exekučného titulu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.
Exekučný súd je oprávnený v každom štádiu konania skúmať, či exekučný titul je vykonateľný po stránke

formálnej i materiálnej. Tak, ako exekučný súd skúma vykonateľnosť iných rozhodnutí podľa príslušných
predpisov procesného práva, musí skúmať formálnu a materiálnu stránku vykonateľnosti aj tohto
exekučného titulu - notárskej zápisnice. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím
času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa
skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva,

t.j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. Formálna stránka spočíva v dodržaní
formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka
spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods.2 Exekučného poriadku. Je
samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových
náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené

presným a nepochybným spôsobom. V tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať
presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie,
presný rozsah a obsah plnenia, včítane príslušenstva, jasný a určitý spôsob stanovenia času plnenia.Súhlaspovinnéhosvykonateľnosťounotárskejzápisnicejejejdôležitousúčasťouakoexekučnéhotitulu.
Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na
nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného, že

súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom.
Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj
cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva
rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Zákonodarca hlavný dôraz
kládol na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Rozhodnutie o vzniku tohto exekučného titulu

teda ponechal v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá nesmie byť postihnutá žiadnymi právne
relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Zákon zároveň dovolil oprávnenej osobe
uspokojiť sa s týmto exekučným titulom a podľa vlastného uváženia uplatniť počas jeho platnosti na jeho
základe svoje práva v exekučnom konaní. (porovnaj Nález Ústavného súdu SR I ÚS 5/2000 z 13. júla
2000 a taktiež uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 2CoE/1/2013 zo dňa 26. apríla 2013 a
č.k. 2CoE/95/2013 - 36 zo dňa 23. augusta 2013).

Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má
svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so
súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica
osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri
posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je

spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica
obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu
vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej
osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice. Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej
osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí
notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska
vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama

osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V
prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto
exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu
alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami
právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia

súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 O.s.p.). Skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala
poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so
súhlasom s vykonateľnosťou, celkom nevylučuje, aby v individuálnych prípadoch - so zreteľom na
osobitné okolnosti prejednávanej veci - sa povinná osoba domáhala návrhom na súde určenia, že
nie je povinná plniť (resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť). Je pravdou, že exekučný súd pri

posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady
vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych
predpokladov môže preto posudzovať iba exekučný súd. To napokon znamená, že vykonateľná môže
byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve. Exekučný súd musí zobrať do úvahy
prípadnú námietku povinného v exekučnom konaní týkajúcu sa platnosti procesného prejavu podľa §

41 Exekučného poriadku spočívajúcu napr. v tom, že ten kto prejav urobil, nemal spôsobilosť na právne
úkony. Na druhej strane ale prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné
dôsledky (jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť
predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho vyplývajúcu). To potom
znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti

právneho úkonu (v danej veci zmluvy o výpožičke), na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s
uznaním dlhu. Pokiaľ by prípadne súd takémuto návrhu vyhovel, notárska zápisnica zostáva exekučným
titulom. Ak by v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici a
následne súd by v inom (sporovom) konaní určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by u
oprávneného o bezdôvodné obohatenie (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn.

3 Cdo 63/2009 zo dňa 25. 11. 2010).
Súd z fotokópií rozhodnutí pripojených k námietkam povinného zistil, že na tunajšom súde pod spis.
zn. 8C/23/2004 prebiehalo konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov, a to zmlúv o zabezpečení
záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a vlastníctva k nehnuteľnostiam. Z fotokópierozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 5 Cdo 136/2007 zo dňa 30. 04. 2008 (bez
doložky právoplatnosti), súd zistil, že týmto bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn.
12Co 293/06 zo dňa 07. 12. 2006 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, pričom Najvyšší súd v

odôvodnení vyslovil, že v konaní je potrebné riešiť otázku neplatnosti zmluvy o prevode obchodného
podielu ako otázku prejudiciálnu za predpokladu, že o tejto otázke už nebolo príslušným orgánom
rozhodnuté. Z fotokópie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/154/2008-548 zo dňa 30.
10. 2008, právoplatného dňa 09. 01. 2009, súd zistil, že týmto došlo k určeniu, že zmluvy o zabezpečení
záväzku prevodom vlastníckeho práva sú neplatné. Z fotokópie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky spis. zn. 5 Cdo 99/2009, 5 Cdo 100/2009, 5 Cdo 101/2009 zo dňa 19. 05. 2010 (bez doložky
právoplatnosti), súd zistil, že týmto bolo dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
spis. zn. 12 Co 154/2008 zo dňa 30. 10. 2008 spolu s opravnými uzneseniami zamietnuté a dopĺňací
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 12Co 154/2008 zo dňa 30. 10. 2008 a uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 12Co 154/2008 zo dňa 30. 10. 2008 v spojení s opravnými
uzneseniami zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, pričom Najvyšší súd v odôvodnení vyslovil,

že zmluva o prevode obchodného podielu v dôsledku absencie uvedenia ceny obchodného podielu
alebo spôsobu jeho určenia je absolútne neplatným právnym úkonom pre jej neurčitosť. Z fotokópie
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 5 Cdo 283/2010 zo dňa 20. 06. 2011 (bez
doložky právoplatnosti), súd zistil, že týmto bolo dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici spis. zn. 12 Co 154/2008 zo dňa 30. 10. 2008, uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

spis. zn. 12 Co 154/2008 zo dňa 11. 12. 2008 spolu s opravnými uzneseniami odmietnuté a dopĺňací
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 12Co 195/2010 zo dňa 29. 07. 2010 zrušený a
vec vrátená na ďalšie konanie. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/190/2011-902
zo dňa 15. 02. 2012, právoplatným dňa 27. 03. 2012 a vykonateľným dňa 31. 03. 2012 do trov,
odvolací súd rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8C/23/2004-388 zo dňa 22. 05. 2006

zmenil tak, že žalobca (tretia osoba) je vlastníkom nehnuteľností a žalovaný (povinný) je povinný mu
nahradiť trovy konania. Z rozhodnutí predložených povinným nevyplýva, že by súd aspoň v jednom z
povinným predložených rozhodnutí vo výroku vyslovil, že zmluva o prevode obchodného podielu, ktorá
bola právnym dôvodom plnenia v notárskej zápisnici, je neplatná, dokonca z predmetných rozhodnutí
nevyplýva ani skutočnosť, že by bolo vedené konanie o určenie neplatnosti predmetnej zmluvy alebo

určenie neplatnosti notárskej zápisnice. Povinný síce inicioval konanie o vyslovenie neplatnosti zmlúv
o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nič mu však nebránilo v tom,
aby sa domáhal aj určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu alebo notárskej zápisnice
ako exekučného titulu.
Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku

notárska zápisnica napísaná na notárskom úrade Mgr. Zory Belkovej, notára so sídlom v Banskej
Bystrici, Skuteckého 16 dňa 02. 07. 2003 pod č. N 656/2003, NZ 55088/2003.
V notárskej zápisnici notár dňa 02. 07. 2003 osvedčil vyhlásenie účastníkov, že dňa 02. 06. 2003 uzavrel
povinný s oprávneným Zmluvu o prevode obchodného podielu a dňa 03. 06. 2003 Dohodu o výplate
obchodného podielu, na základe ktorej sa povinný zaviazal uhradiť oprávnenému dohodnutú výšku

prevádzaného obchodného podielu v dvoch dohodnutých splátkach. Povinný sa zároveň zaviazal, že
v prípade nezaplatenia jednotlivých splátok v dohodnutej výške oprávnenému riadne a včas, zaplatí
oprávnenému zmluvnú pokutu vo výške 1,5 % z dlžnej sumy mesačne počnúc prvým dňom splatnosti
až do zaplatenia. Povinný vyhlásil, že dlh v celkovej výške 3.488.680,87 Eur (105.100.000,- Sk) v plnom
rozsahu čo do dôvodu a výšky uznáva a súhlasí s tým, aby sa notárska zápisnica v prípade nesplnenia

záväzku stala vykonateľným exekučným titulom.
Nakoľko povinný neuhradil pohľadávku oprávneného vyplývajúc z notárskej zápisnice, oprávnený podal
dňa 01. 07. 2013 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie dlžnej sumy
488.964,68 Eur a trov exekúcie. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol, že v roku
2003 previedol obchodný podiel na povinného, ktorému vznikla povinnosť zaplatiť odplatu za prevod.

Povinný zaplatil len časť odplaty za prevod, tak notárska zápisnica a zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva mali zabezpečovať zaplatenie zostatku úhrady za prevod obchodného podielu. Povinný v
dohodnutej lehote splatnosti zostatok odplaty neuhradil. Keďže povinný úspešne napadol platnosť zmlúv
o zabezpečovacom prevode práva, došlo k strate kompenzácie vo výške 488.964,68 Eur na základe
zmlúv o zabezpečovacom prevode práva. Vzhľadom na uvedené sa na súdneho exekútora obrátil s

návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok"), oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.Dôvodom na vyhovenie námietkam proti exekúcii v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku môžu byť
iba okolnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Notárska zápisnica ako exekučný titul bola
spísanádňa02.07.2003,atonazákladezmluvyuzavretejpredjejspísaním,pretoabsolútnaneplatnosť

tejto zmluvy nemôže byť dôvodom na vyhovenie námietkam povinného proti exekúcii. V danej veci súd
nemal na základe tvrdení povinného v námietkach proti exekúcii preukázané, že po vzniku exekučného
titulunastaliokolnosti,ktoréspôsobilizánikvymáhanéhonárokualebobrániajehovymáhateľnosti,alebo
existenciu iných dôvodov, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná.
Povinný namietal aj postup súdneho exekútora pri doručovaní upovedomenia o vykonaní exekúcie.

Uvedená skutočnosť nemôže byť dôvodom na vyhovenie námietkam povinného proti exekúcii v zmysle
§50ods.1Exekučnéhoporiadku,nakoľkoskutočnosti,ktorépovinnýuvádzavnámietkachprotiexekúcii
týkajúce sa postupu súdneho exekútora, nespôsobili ani zánik vymáhaného nároku, nebránia jeho
vymáhateľnosti, ani nie sú dôvodmi, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Súd v rámci rozhodovania
o námietkach povinného proti exekúcii rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. V tomto smere
preto súd považoval námietky povinného proti exekúcii za nedôvodné.

Súd vzhľadom na podané námietky preskúmal obsah notárskej zápisnice a dospel k záveru, že záväzok
povinnéhojevnotárskej zápisnicišpecifikovanýčodoprávnehodôvoduajvýšky,pričomjenesporné,že
dlh pozostáva z istiny - dlžnej sumy vo výške 3.488.680,87 Eur (105.100.000,-Sk). Povinný v notárskej
zápisnici vyhlásil, že tento svoj dlh opísaný v tejto notárskej zápisnici v celkovej výške 105.100.000,-Sk
v plnom rozsahu čo do výšky, dôvodu a základu uznáva. Predmetná notárska zápisnica tiež obsahuje

výslovný súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Čas plnenia
je v notárskej zápisnici vymedzený jednoznačne - prvú splátku vo výške 45.100.000,-Sk sa povinný
zaviazal uhradiť oprávnenému v termíne najneskôr do 10.07.2003, druhú splátku vo výške 60.000.000.-
Sk najneskôr do 31.08.2003.
Po oboznámení sa s exekučným titulom súd dospel k záveru, že tento je vykonateľný tak po materiálnej

ako aj formálnej stránke. Keďže povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá tento exekučný titul,
oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne. Preto súd námietky povinného proti exekúcii
zamietol.
Súd dodáva, že pri skúmaní podmienok materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného
titulu sa exekučný súd však nemôže zaoberať otázkou súladu medzi obsahom práv a povinností

vyplývajúcich z hmotnoprávného vzťahu účastníkov a obsahom záväzku povinného v notárskej zápisnici
zakladajúcej exekučný titul.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.