Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/221/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814204455
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814204455.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému: Y. T., bytom T. XX,
štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 1.147,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. apríla 2014, č.k. 9Er/936/2014-24, takto dňa 11.

februára 2015

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1-3,5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka s poukazom na

príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a smernice Rady č. 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na
vykonanie exekúcie zo dňa 13.02.2014, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 24.02.2014, domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému, a to na podklade exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok,
sp.zn.RK-PC-2045/13-LP,vydanýdňa10.10.2013StálymrozhodcovskýmsúdomVictoriarozhodcovský
súd v Žiline, rozhodcom Mgr. Luciou Pohančeníkovou, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2013

a vykonateľnosť dňa 24.12.2013. Súd prvého stupňa z predloženého exekučného spisu zistil, že dňa
13.12.2011 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinným ako dlžníkom zmluvu nazvanú ako „Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru /Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX“/, na základe
ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 630 Eur a povinný sa zaviazal splatiť poskytnutý
úver v 42 mesačných splátkach vo výške 33,76 Eur v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve.
Súd prvého stupňa preskúmal samotnú zmluvu o úvere, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi

oprávneným ako veriteľom a povinným a dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím
na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári)
a na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia
spotrebiteľského práva. Vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom
konaní v zmysle uzatvorenej Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.09.2012, kde rozhodca

bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej
zmluvy, konkrétne čl. 5 vzhliadol súd prvého stupňa v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní
nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne,
nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo
nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže
predtým, ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto

zmluvného dojednania súd prvého stupňa videl v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto
rozhoduje v tomto prípade, je oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojejvopred pripravenej formulárovej zmluve. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez

toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo
Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006,
Mostazo Claro, C-168/05, Zb. s I-10421, bod 25). Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru
zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho
výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom

ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v
právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy). Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom
základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky
odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať
za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na

vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský
rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené
skutočnosti, súd prvého stupňa v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok
vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť

rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že rozhodcovská
zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (bod 2. predmetnej zmluvy).
Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou

podmienkou. Ďalej oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.
3MCdo 14/2011. Z hľadiska účinkov rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania
oprávnený poukázal tiež na to, že spotrebiteľovi poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých smeroch
oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu pri konaní pred súdom.
Rozhodcovská zmluva žiadnu neprijateľnú podmienku neobsahuje ani sama takouto podmienkou

nie je. Poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 43CoE/372/2013 a
1CoE/328/2013. Vzhľadom na vyššie uvedené, oprávnený uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu
na prejednanie veci bola daná. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený si súčasne uplatnil nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 93 Eur vrátane DPH.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako

vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V predmetnej veci súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne
preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že

v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale
aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda, či nie je tu taká právna úprava, ktorá by

bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov
vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45
priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je riešená v ust. § 45 zákona

o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť
exekúciu (resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) napriek právoplatnému
rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm. a), b) cit. zákona alebo, ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívnenemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie podľa súdnej
praxe umožňuje zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012,
sp.zn. 6Cdo 1/2012).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný

súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp.zn. 5Cdo
230/2011).

Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná Zmluva o
revolvingovom úvere zo dňa 13.12.2013 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, podľa ktorého je irelevantná právna forma
zmluvy, a teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah.
Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné právne

normy chrániace spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že
v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi
konania dňa
13.12.2013, t.j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere.
Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený

povinnému, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len
údaje o povinnom ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej
zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by
bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v
miestesvojhobydliska.Vsúladesustanoveniamirozhodcovskejzmluvyspočívalvýberrozhodcovského

súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je aj napriek námietkam oprávneného
rovnakého názoru ako súd prvého stupňa v tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom
iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred
pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude
vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto

považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoajvnadväznostinajudikatúruSúdnehodvoraEurópskej
únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto
odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o

tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v
rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec
oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené
poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy odvolací
súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si

tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách).Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,

ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je

takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v
takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011, sp.zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský
rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe
neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý
exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.

Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14-tich kalendárnych dní od jej doručenia, odvolací
súd uvádza, od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy
sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky

na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú
zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ
jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým,
že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené
tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola

spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo
všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

Odvolací súd zároveň dodáva, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto
jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou

zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred
rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa.
Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza
(in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce

nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný
(nález Ústavného súdu SR, sp.zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995).

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ ide o návrh oprávneného na náhradu trov odvolacieho konania, krajský súd uvádza, že nakoľko
v zmysle ust. § 44 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa,
ktorým bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá, nadobudne právoplatnosť a súd exekučné konanie
aj bez návrhu zastaví, o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.