Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoE/166/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213267
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814213267.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
Bratislava, Pribinova 25 proti povinnému: Q. R., bytom Y., F. č. XXX/XX, pre vymoženie 426,21 eur
s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 3.
septembra 2014, č.k. 16Er/2788/2014-9, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p. s
poukazom na § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. Uviedol, že oprávnený sa
návrhom spísaným do zápisnice dňa 20.05.2014 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre
vymoženie istiny 426,21 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR
03065/08 zo dňa 24.04.2008, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2008
a vykonateľnosť dňa 05.06.2008. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa 18.07.2014 doručil súdu
prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z úradnej činnosti mal súd prvého
stupňa za preukázané, že exekúcia vedená pod sp. zn. 16Er/2437/2008 (EX 7796/2008) v prospech
oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598 proti povinnému Q.

R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., F. č. XXX/XX, bola zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza
č.k. 16Er/2437/2008-18 zo dňa 30.03.2012 podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu rozporu
exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 17CoE/134/2012-40 zo dňa 06.03.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 11.04.2013.
Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 3Oboer/213/2013 zo dňa 29.05.2014,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2014, odmietol dovolanie oprávneného proti uzneseniu

Krajského súdu Trenčín č.k. 17CoE/134/2012-40. Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom
exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 03065/08 zo dňa 24.04.2008. Okresný súd
Prievidza v odôvodnení uznesenia č.k. 16Er/2437/2008-18 zo dňa 30.03.2012 okrem iného uviedol, že z
dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemohol byť na podklade takejto doložky vydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov exekúciu

v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom
konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Z uvedeného je
teda zrejmé, že exekučné konanie vedené pod sp. zn. 16Er/2437/2008 sa viedlo na podklade toho
istého exekučného titulu, ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania,
pričom zhodný je aj vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči povinnému.
Súd prvého stupňa konštatoval, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva

z ust. § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1
O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakouvecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je
súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej
zásady ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. V danom prípade mal súd prvého stupňa za

preukázané, že o nároku oprávneného bolo už právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu
Prievidza č.k. 16Er/2437/2008-18 zo dňa 30.03.2012 podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu
rozporu exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 17CoE/134/2012-40 zo dňa 06.03.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 11.04.2013.
Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 3Oboer/213/2013 zo dňa 29.05.2014, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2014, odmietol dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského
súdu Trenčín č.k. 17CoE/134/2012-40. Keďže v tomto exekučnom konaní sp. zn. 16Er/2788/2014 je
podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok,
v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 16Er/2437/2008-18 zo dňa 30.03.2012
jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvého stupňa bol toho názoru,
že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť

podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov
uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), f) O.s.p. a v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Zastával názor, že v
tomto prípade nemalo byť aplikované ust. 251 ods. 4, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., nakoľko
v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením

o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č.
244/2002 Z.z., aplikovať zásadu res iudicata, keďže v exekučnom konaní súd autoritatívne nerozhoduje
o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, t.j. nerozhoduje záväzne o existencii
práva. Exekučný poriadok obsahuje právne normy, ktoré sú špeciálne voči normám Občianskeho
súdneho poriadku a prednosť bude mať § 44 ods. 2 Exekučného poriadku pred § 159 ods. 2 a 3 O.s.p.

Poukázal na právo na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky,
pričom konštatoval, že každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je
porušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. Vzhľadom na to, že povinný
si nesplnil dobrovoľne svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, oprávnený si opätovne riadne
uplatnil svoje práva, ktoré mu prináležia na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu

- Rozhodcovského rozsudku, aby tak predišiel poškodeniu svojich záujmov. Záverom vyvodil, že je
otázne, či je právne prípustné priznať právnu ochranu tomu, kto sám porušuje právo a oprávnený v
tomto smere vzniesol tzv. námietku unclean hands. Povinný si nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
o úvere riadne a včas. Nesplatil ani čistú hodnotu úveru, ktorý mu bol reálne poskytnutý. Na základe
uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd po vykonanom dokazovaní napadnuté uznesenie

zrušil.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd

v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa
nasledovné:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého dňa 20.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 426,21

eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 24.04.2008,
sp. zn. SR 03065/08, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 02.06.2008
a vykonateľnosť dňa 05.06.2008. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné
konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 16Er/2788/2014 je podkladom pre vymoženie

pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súdvo svojom skoršom rozhodnutí 16Er/2437/2008-18 zo dňa 30.03.2012 jednoznačne konštatoval, že nie
je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa tak bol toho názoru, že za týchto podmienok ide
o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu pripojeného rozhodnutia súdu prvého stupňa č.k. 16Er/2437/2008-18 zo dňa 30.03.2012
vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa
24.04.2008, sp. zn. SR 03065/08, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 12.840,-
Sk (426,21 eur) s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 04.09.2008.

V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa predmetným uznesením č.k. 16Er/2437/2009-18 zo dňa
30.03.2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, nakoľko dospel k záveru, že pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom
by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 11.04.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 06.03.2013, č.k. 17CoE/134/2012-40. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením č.k. 3 Oboer/219/2013 zo dňa 29.05.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2014,
odmietol dovolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu Trenčín č.k. 17CoE/134/2012-40.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie

neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104

ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei

iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť,žepreexekučnékonanieplatiaprocesnépodmienky,ktorésúvpodstatetotožnéspodmienkami
sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;

ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie
zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku

rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania

žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie

exekúcie v predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu medzi tými
istými účastníkmi exekučného konania právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 16Er/2437/2008-18
zo dňa 30.03.2012, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku s poukazom na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a na § 45 ods.

1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k záveru,
že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého
výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.04.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením tunajšieho
krajskéhosúduč.k.17CoE/134/2012-40,zodňa06.03.2013.Nakoľkouvedenýmuznesenímozastavení

exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom
titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali
nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že uznesenie súdu prvého stupňa
č. k. 16Er/2437/2008-18 zo dňa 30.03.2012 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu č.k.

17CoE/134/2012-40 zo dňa 06.03.2013 založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci
podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a
je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods.
1 a 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .