Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 4, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314010239
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314010239.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Pirkovskej na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.02.2015 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku na podklade odvolania prokurátora

z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/58/2014 z 29.05.2014 v celom rozsahu

a trestnú vec obžalovaného H. D., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom P., ul. J. č. XXXX/X,
nezamestnaného, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/,
ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

dňa 19.10.2013 v čase okolo 22,00 h v pohostinstve zv. „U O.“, ktoré sa nachádza na Ul. R. v P., po
predchádzajúcom slovnom konflikte s J. P. mu bez vážneho dôvodu a bez akéhokoľvek slovného prejavu
priložil zbraň k ľavej časti hlavy a niekoľko sekúnd ju takto držal, pričom neskôr so slovami, že sa jedná

o atrapu zbrane ušiel,

p o s t u p u j e na prejednanie Okresnému úradu Humenné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/58/2014 z 29.05.2014 bol obžalovaný H. D. podľa §
285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

dňa 19.10.2013 v čase okolo 22,00 h v pohostinstve zv. „U O.“, ktoré sa nachádza na Ul. R. v P., po

predchádzajúcom slovnom konflikte s J. P. mu bez vážneho dôvodu a bez akéhokoľvek slovného prejavu
priložil zbraň k ľavej časti hlavy a niekoľko sekúnd ju takto držal, pričom neskôr so slovami, že sa jedná
o atrapu zbrane ušiel,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol vyhlásený v prítomnosti obžalovaného, splnomocnenca a prokurátora,
podal odvolanie prokurátor ihneď po jeho vyhlásení, čo vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Prokurátor v dodatočne predložených dôvodoch odvolania najprv zrekapituloval obsah dôkazov a obsah

odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom zastáva názor, že rozsudok je nesprávny, pretože konajúci
súd nesprávne vyhodnotil dôkazy v prospech obžalovaného. Odôvodnenie rozsudku sa v niektorých
okolnostiach javí ako rozporuplné. Na jednej strane súd síce konštatuje, že nespochybňuje výpoveďsvedkyne G. P., no pripúšťa, že nesprávne vyhodnotila skutkový dej, pričom nemôže vylúčiť omyl pri
identifikácii predmetu, ktorý mal obžalovaný priložiť k hlave poškodeného. Súd osobitne zdôraznil, že
sám obžalovaný poprel, aby mal v inkriminovanom čase nejakú zbraň, prípadne atrapu zbrane, a nemá

povolenie na držanie ani nosenie zbrane, pritom zdôraznil aj to, že pri zadržaní a obmedzení osobnej
slobody dňa 19.10.2013 o 23,20 hod. u obžalovaného nebola nájdená žiadna zbraň. Medzi skutkom,
ktorý sa udial dňa 19.10.2013 okolo 22,00 hod. a samotným obmedzením osobnej slobody v tom čase
podozrivého M. D. dňa 19.10.2013 o 23,20 hod. uplynul dostatočne dlhý čas na to, aby sa prípadnej
zbrane resp. atrapy zbrane zbavil. Bolo by naivné sa domnievať, že aj keď má v držbe nelegálne

zbraň, aby si túto odniesol domov, najmä ak vedel, že bola volaná polícia, a teda dôvodne sa mohol
nazdávať, že bude so situáciou, ktorá sa udiala v pohostinstve, nejakým spôsobom konfrontovaný. Už
aj z tohto pohľadu sa rozhodnutie súdu, ktorý rozhodol podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, teda že sa
nestal skutok, javí prinajmenšom za zvláštne. Netvrdí, že obž. M. D. chcel v kritickom čase poškodeného
zabiť, prípadne mu aj reálne strelnou zbraňou ublížiť, no v každom prípade vzhľadom na správanie sa
manželky poškodeného, toto jeho správanie naplnilo pojmové znaky prečinu podľa § 364 ods. 1 písm.

a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona. Tiež poukazuje i na to, že vzhľadom na závery znaleckého posudku bola
svedkyňa D. P. schopná správne vnímať vzniknutú situáciu a túto následne aj pred orgánmi činnými v
trestnom konaní správne reprodukovať. Osobitne poukázala na to, že aj pred znalkyňou popísala zážitok
ako traumatický. Vzhľadom na uvedené okolnosti navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a
prikázal okresnému súdu vo veci opäť konať a rozhodnúť.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia
napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, pričom zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Konanie predchádzajúce vyhláseniu napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu je v súlade
s procesným predpisom. Konajúci súd totiž vykonal dokazovanie v súlade s pravidlami stanovenými v
Trestnom poriadku, obžalovanému umožnil vyjadriť sa ku skutku, ktorý sa mu kladie obžalobou za vinu, a
k vykonaným dôkazom, tiež mal obžalovaný možnosť vypočúvať svedkov, navrhovať vykonanie ďalších
dôkazov svedčiacich v jeho prospech, ako aj predniesť argumenty v prospech jeho neviny v záverečnej

reči a poslednom slove. O zákonne vykonané dôkazy konajúci súd mohol opierať svoje skutkové závery,
s ktorými sa odvolací súd v podstate stotožnil, avšak nestotožnil sa s právnymi závermi konajúceho súdu
vyvodenými z ustálených skutkových zistení.

Je nesporné, že odvolateľ vytýkal napadnutému rozsudku iba spôsob hodnotenia dokazovania, keď
vychádzal z hodnovernosti výpovede svedkyne D. P., ktorá mala vnímať udalosti odohrávajúce sa

medzi jej manželom, poškodeným P. P., a obžalovaným M. D., pričom čas uplynutý od skutku po
zadržanie obžalovaného hodnotil ako dostatočný na zbavenie sa prípadnej zbrane, resp. atrapy zbrane,
s vyslovením domnienky, že aj keby mal obžalovaný v nelegálnej držbe zbraň, tak túto by si domov
neodniesol aj so zreteľom na vedomosť o privolaní polície a predpoklad, že bude so situáciou, ktorá sa
udiala, konfrontovaný.

Odvolateľom vyhodnotenú dôkaznú situáciu zabezpečenú v konaní pred súdom nemožno akceptovať,
pretože táto vo svojom súhrne neobsahuje aj zhodnotenie dôkazov svedčiacich v prospech
obžalovaného.

Z výsledkov vykonaného dokazovania plynie, na čo poukázal vo svojom rozhodnutí aj konajúci súd, že
podľa svedkyne D. P. obžalovaný priložil na pravú časť hlavy v oblasti spánku (i keď obžaloba tvrdí,

že zbraň bola priložená k ľavej časti hlavy) jej manželovi zbraň, čo obžalovaný popieral. Okrem tejto
svedkyne nikto iný predmet označujúci svedkyňou ako zbraň nevidel, pretože poškodený ho očami
neregistroval a svedok M. F., ktorý bol označený svedkyňou D. P. a poškodeným za osobu prítomnú
pri tomto incidente, poprel použitie zbrane zo strany obžalovaného voči poškodenému. Svedok F.
totiž uviedol, že bol v prítomnosti obžalovaného, poškodeného a jeho manželky, pretože spolu fajčili,ale počas jeho prítomnosti pri nich nedošlo k žiadnemu verbálnemu ani fyzickému napadnutiu ani k
vyhrážaniu sa so zbraňou.

Takýto stav dokazovania vyhodnotil konajúci súd so záverom, že nebolo preukázané, aby obžalovaný

priložil zbraň poškodenému P. P. k hlave. Hodnovernosť výpovede svedkyne D. P. súd nespochybnil, ale
pripustil jej nesprávne vyhodnotenie prežitého skutkového deja v časti pri identifikácii predmetu, ktorý
mal obžalovaný priložiť k hlave poškodeného a to najmä s poukazom na výpoveď svedka F.. S takýmto
vyhodnotením dôkaznej situácie, že u svedkyne D, P. mohlo dôjsť k omylu pri identifikácii priloženého
predmetu k hlave poškodeného, sa stotožnil aj odvolací súd, pretože okrem svedkyne D. P. použitie

zbrane žiadna iná osoba nepotvrdila.

Odvolateľ opieral skutkové závery práve o výpoveď svedkyne D. P., ktorú vyhodnotil ako hodnovernú.
Okrem zistenia, že zbraň mala vidieť iba táto svedkyňa, je potrebné poukázať aj na rozpory v jej
výpovediach zabezpečených v rámci trestného stíhania, ako aj na rozpory medzi jej výpoveďou a
výpoveďou poškodeného, na ktoré poukazoval aj konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku a
ktoré spochybňujú tvrdenia svedkyne D. P.. Svedkyňa D. P. totiž v prípravnom konaní, kedy si priebeh

udalostí mohla lepšie pamätať, uvádzala, že zo vzdialenosti asi jedného metra zbadala ako obžalovaný
drží pravou rukou manžela za vetrovku a ľavou rukou mu priložil pištoľ na pravú stranu hlavy na spánok,
ale nevyhrážal sa ani zabitím ani inou ujmou, pričom jej manžel po niekoľkých sekundách odtlačil ruku
obžalovaného so zbraňou preč. Poškodený nepotvrdil, aby ho obžalovaný držal za vetrovku, ale uviedol,
žezničohoničpocítiltlakvspánkovejčasti,čižemuniektopriložilnejakýpredmetkhlave,akeďsaotočil,

obžalovaný od neho utekal preč. Manželka vtedy sedela na lavičke. Už v tejto fáze trestného stíhania
výpovede poškodeného a svedkyne sa nezhodovali v opise postavenia obžalovaného a poškodeného,
pretože podľa vyjadrenia svedkyne by obžalovaný mal stáť oproti poškodenému, prípadne zboku z jeho
pravejstrany,abydocieliljehodržaniepravourukouzavetrovkuamierenímzbraneľavourukounapravý
spánok. V tom prípade svedkyňa stojaca oproti poškodenému by nemohla dobre pozorovať predmet,

ktorý mal obžalovaný v ľavej ruke, pretože by ho obžalovaný zakrýval vlastným telom. To, že obžalovaný
nestál oproti poškodenému, možno vyvodiť z jeho výpovede, keď tvrdil, že sa k nemu otočil. Na hlavnom
pojednávaní svedkyňa D. P. už nepopisovala vzájomné postavenie obžalovaného k poškodenému, ale
poškodený opisoval ich vzájomné postavenie tak, že manželka stála oproti nemu, pri nej stál neznámy
pán, svedok F., a k nemu pristúpil obžalovaný. Z uvedeného je zrejmé, že výpovede svedkov z hlavného

pojednávania ohľadne ich vzájomného postavenia sú odlišné od ich tvrdení v prípravnom konaní, čo
spochybňuje tvrdenia svedkyne D. P. ohľadne použitia zbrane, resp. jej atrapy, práve pre možnosti
výhľadu na použitý predmet. Okrem toho zo znaleckého posudku z odboru psychológie plynie, že
svedkyňa D. P. popisovala prežitý zážitok ako traumu, v dôsledku čoho mohlo u nej dôjsť k nesprávnemu
zafixovaniu si časti prežitého deja.

Pokiaľ obžaloba namietala hodnovernosť výpovede svedka F., o ktorú opieral konajúci súd taktiež
svoje skutkové zistenia, z dôvodu, že tento je v priateľskom vzťahu s obžalovaným, táto argumentácia
je použiteľná aj pre hodnotenie výpovede svedkyne D. P., ktorá je manželkou poškodeného. V
každom prípade však treba uviesť, že v tomto konaní neboli zistené žiadne skutočnosti spochybňujúce
hodnovernosť svedka F., a preto konajúci súd mohol vychádzať aj z jeho výpovede.

Okolnosť priloženia zbrane k hlave poškodeného nemožno odvíjať ani od hypotetickej domnienky, na
ktorú sa odvolával prokurátor, že u obžalovaného nebola nájdená zbraň v čase jeho zadržania asi 1,5
hodiny po spáchaní žalovaného skutku, keďže táto doba bola dostatočnou na zbavenie sa zbrane,
prípadne jej atrapy, obžalovaným.

Vzhľadom k tomu, že tvrdenia jediného priameho svedka sú spochybnené inými dôkazmi a neboli

vykonané dôkazy, na základe ktorých by tieto pochybnosti mohli byť vyvrátené, podľa názoru
odvolacieho súdu nemožno bez dôvodných pochybností uzavrieť, že obžalovaný priložil zbraň k hlave
poškodeného. Platí totiž pravidlo, že uznať vinu páchateľa z trestného činu možno iba vtedy, pokiaľ
výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne a bez pochýb preukazujú priebeh skutkového deja,
podstatou ktorého je konanie páchateľa napĺňajúceho znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných

činov. V prípade, ak existujú pochybnosti o niektorej dokazovanej skutočnosti, hoci boli vykonané všetkydo úvahy prichádzajúce dôkazy a túto skutočnosť nie je možné ustáliť už žiadnym iným dôkazom,
prichádza do úvahy použitie zásady trestného konania „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“.

S poukázaním na takéto hodnotenie dôkazov preto aj odvolací súd uzavrel, že použitie zbrane, resp. jej
atrapy, obžalovaným v danom prípade preukázané výsledkami vykonaného dokazovania nebolo.

Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom konajúceho súdu, že skutok sa nestal. Ak hodnovernosť
výpovede svedkyne D. P. je spochybnená iba v časti identifikácie predmetu priloženého obžalovaným k
hlave poškodeného, je nutné uzavrieť, že skutok sa stal, a to aj so zreteľom na tvrdenia poškodeného
P. P., ktorý opakovane tvrdil, že mu bol priložený nejaký predmet k hlave, avšak vzhľadom na neznámy

použitý predmet toto konanie obžalovaného nenapĺňa znaky žalovaného prečinu výtržníctva. Toto
konanie obžalovaného však by mohlo napĺňať znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb., ktorý spácha ten, kto úmyselne naruší občianske
spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z
priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Za schválnosti alebo iné hrubé správanie

je potrebné považovať také správanie, ktoré nie je v súlade s normami občianskeho spolunažívania,
morálky a etiky a vyvoláva u iných osôb pohoršenie a morálne odsúdenie. Konanie obžalovaného
spočívajúce v priložení neidentifikovaného predmetu k hlave poškodeného bez akéhokoľvek slovného
prejavunaniekoľkosekúnd,počomušiel,sozreteľomnapredchádzajúceverbálneatakyspoškodeným,
by mohlo zodpovedať zastrašeniu poškodeného, resp. schválnosti voči poškodenému zo strany

obžalovaného v nadväznosti na ich predchádzajúci konflikt.

Po posúdení konania obžalovaného, ktoré nenapĺňa znaky prečinu, ale ktoré môže napĺňať znaky
priestupku, odvolací súd na podklade odvolania prokurátora preto zrušil napadnutý rozsudok a trestnú
vec obžalovaného poľa § 320 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku postúpil na prejednanie priestupku Okresnému
úradu Humenné ako orgánu vecne a miestne príslušnému.

V závere odvolací súd už iba konštatuje, že pre absenciu doplnenia dokazovania v odvolacom
konaní nebolo možné upraviť skutkové zistenia v rozsahu zodpovedajúcom výsledkom vykonaného
dokazovania, t. j. že obžalovaný priložil k pravej časti hlavy poškodeného doposiaľ neidentifikovaný
predmet, a preto vec postúpil so skutkovým stavom uvedeným v obžalobe.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd iba čiastočne vyhovel odvolaniu prokurátora.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.