Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 2, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoE/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203041
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8514203041.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35792752, právne zastúpeného Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M.,
advokátkou, so sídlom v Bratislave, Stropkovská 3, proti povinnému F. Z., bytom S. č. XXX, o vymoženie
sumy 2.093,24 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k.
5Er/323/2014 - 19 zo dňa 3. decembra 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola,
Exekútorský úrad Košice, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. EX 631/2014. S odkazom
na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný

poriadok”), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2, § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, príslušné ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS, rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL, rozhodnutie
vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo Editorial SA a rozhodnutie vo veci C-168/05 zo
dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro, po preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom

v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, dospel súd k záveru, že dojednanie rozhodcovskej
zmluvy uzavretej v priamom súvise so spotrebiteľskou zmluvou o revolvingovom úvere uzavretou medzi
oprávneným ako veriteľom, poskytovateľom úveru a povinným zo dňa 10.05.2011 je neprijateľnou
podmienkou, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasl. OZ a Smernice Rady 93/13/EHS. Podľa § 53 ods.
5 OZ je preto neplatná. Predmetná rozhodcovská zmluva, aj keď umožňuje riešenie sporov alternatívne

pred rozhodcovským súdom alebo príslušným všeobecným súdom a netvorí súčasť formulárovej zmluvy
o úvere, nespĺňa podmienku individuálneho dojednania. Rozhodcovská zmluva bola vopred pripravená
oprávneným, povinný nebol v pozícii ovplyvniť obsah zmluvy. Spotrebiteľ nebol jednoznačne poučený o
právnychdôsledkochuzavretiarozhodcovskejzmluvyspoučenímorozsahuprávapovinnostívovzťahu
k vedeniu rozhodcovského konania. Súd prvého stupňa preskúmal procesný postup rozhodcovského
súdu upravený v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu zverejnený na jeho internetovej stránke,

pričom bolo zistené, že rozhodcovskému súdu sa umožňuje vydať rozsudok aj bez prejednania veci v
zrýchlenom konaní a dlžníkovi je možné doručiť rozsudok aj náhradným doručením, t.j. dlžník sa nemusí
o prebiehajúcom konaní a vydanom rozhodcovskom rozsudku ani dozvedieť. Takýto postup značne
znevýhodňuje dlžníka pri jeho obrane v rozhodcovskom konaní v porovnaní s občianskym súdnym
konaním. Uvedené okolnosti navodzujú dojem, že oprávnený zámerným použitím právom dovolených
prostriedkov mal za cieľ dosiahnuť výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Vyslovenie

neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok absenciu právomoci rozhodcovského súdu konať.Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline zo dňa
06.09.2013, sp. zn. RK-PC-1882/13-LP, predložený oprávneným preto nie je spôsobilým exekučným
titulom, je v rozpore so zákonom a na základe neho nie je možné nariadiť nútený výkon rozhodnutia

v tejto veci.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne si
uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 97,41 EUR. Namietal postup súdu prvého
stupňa, ktorý sa nezaoberal dôsledne povahou uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Uzavretá rozhodcovská

zmluva nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo je v jej ustanoveniach uvedené,
nie je ani súčasťou nepodpísaných všeobecných obchodných podmienok. Povinný mal na výber
rozhodcovskúzmluvuneuzavrieť,resp.malmožnosťodzmluvyodstúpiťvlehote14kalendárnychdníod
jej uzavretia, čím hneď dvakrát mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy. O týchto možnostiach bol
dlžník riadne poučený, čo potvrdil svojím podpisom. Podľa oprávneného povinný nebol nútený pochopiť
text zmlúv a ich zmysel v krátkej dobe a nebol nútený k okamžitému podpisu zmlúv. Práva spotrebiteľa

teda neboli v žiadnom smere porušené, zvlášť možnosť odstúpenia od zmluvy je najsilnejším právom
spotrebiteľavtomtosmere,ktorémuzabezpečujezrušeniezmluvyextuncbezhrozbysankcií.Exekučný
súd nedal odpoveď na otázku, akú formu by mala mať rozhodcovská zmluva, ak by mala byť považovaná
za individuálne dojednanú zmluvu, keďže nie je možné od oprávneného požadovať, aby uzatváral s
každým jedným spotrebiteľom inú zmluvu, s iným obsahom a v inej forme. Exekučný súd by nemal

suplovať aktivitu povinného, hoci ten zostáva pasívny pri bránení svojich práv, ako v rozhodcovskom
konaní, tak aj v priebehu exekúcie. Súd prvého stupňa ako exekučný súd tak svojím postupom, ktorým
preskúmavarozhodcovskérozsudkypredloženéakoexekučnýtitulvtakomtorozsahuprekračujerozsah
preskúmavacej právomoci daný zákonom. Na podporu svojich tvrdení oprávnený o.i. poukázal na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/14/2011, 3MCdo/11/2010 a sp. zn.

4Cdo/159/2009,uzneseniaKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.43CoE/372/2013a1CoE/328/2013
a uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci
konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,

resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup
exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011).

Súčasťou spisového materiálu je Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 10.05.2011. Zároveň s touto
zmluvou bola zmluvnými stranami spísaná rozhodcovská zmluva č. 8300036975, ktorej obsahom
bolo o.i. vyhlásenie, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky zmluvných strán vyplývajúce z

uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu alebo v rozhodcovskom
konaní pred jedným z dvoch nižšie uvedených rozhodcovských súdov (Slovenský arbitrážny súd
zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o. v Bratislave a Victoria rozhodcovský súd v Banskej
Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o.). O túto zmluvu oprel svoju právomoc rozhodovať spor
rozhodcovský súd, ktorý vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, oprávneným predložený ako exekučný

titul, t.j. Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline.Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská zmluva zo dňa
10.05.2011 uzavretá v priamej súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere medzi oprávneným a
povinným nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského

súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej
rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, že ak má byť rozhodcovská zmluva
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami
a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vo veci 6MCdo/9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným
kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy,
t.j. vopred pripravená rozhodcovská zmluva predložená povinnému v pozícii spotrebiteľa vo forme
formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu (čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchzodňa5.4.1993,ďalejlen„Smernica“),čivýberukonkrétneho

rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa.

Súdnakontrolajeplneopodstatnenáajvprípadoch,akjehlavnýzmluvnývzťah(zmluvaorevolvingovom
úvere) a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrený na samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu
kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže zo strany oprávneného
nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté

v budúcnosti riešil práve rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Podstatou
individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná
bezmožnostizmenyjejobsahu.Tojepráveprípadtypovýchrozhodcovskýchzmlúv,ktorésapredkladajú
spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadal spotrebiteľ.

Skutočnosť, že text formulárovej zmluvy ako celok je spravidla vopred pripravený a teda ho nemožno

meniť individuálnym dojednaním, pričom je predložený zároveň so zmluvou o úvere a ostatnými
príslušnými listinnými dokladmi, pričom táto zmluva o úvere je prioritným záujmom spotrebiteľa,
nepochybne svedčí tomu, že povinný v pozícii spotrebiteľa nemal vôľu si rozhodcovskú zmluvu
dojednávať individuálne, s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu a prípadne
rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva spotrebiteľovi predložená, je skôr o nevhodnom predložení
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku
podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Odvolací súd nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok

len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo. O
neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ
riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide totiž aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

„Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského
konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť
chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol
vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ (Kristián
Csach, In: Štandardné zmluvy, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).

Ak rozhodcovská doložka vyžaduje od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej záväznosť s
odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ tak nie je o
možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, t.j.či rozhodcovská zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej
doložke nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde.

Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku resp. zmluvu,

možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby
podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej
úverovejzmluvy.Naopak,akniektorýspotrebiteľvýnimočneuplatňujesvojepráva,takvyužíva-preneho
transparentný štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne
osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože

inak by tak jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného
vyjednania istých zmluvných podmienok, t.j. zmluvné ustanovenia pripúšťajúce rozhodcovské konanie
by malo mať pre spotrebiteľa istý osobitný, pre neho prospešný, význam.

Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní tvrdí, že povinný mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť
(bod 7/ rozhodcovskej zmluvy, ktorý stanovuje možnosť dlžníka odstúpiť od zmluvy v lehote 14 dní),
svedčí to skôr o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto úkon spravidla

neučiní. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, keďže je v rozpore s účelom
a cieľom Smernice.

Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou (čl. 3 ods. 2 Smernice). Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne

vyjednané, je tak bezpochyby možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa pričom rozhodcovská zmluva
uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu

tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju

bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie C-243/08 Pannon). Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to v neprospech
spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 Smernice je podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne,

ak bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v
súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou zmluvou.

Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej
zmluvnej podmienky, s odkazom na závery stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo

dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40, v ktorom sa konštatuje,
že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre
spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu
nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie
prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné

považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak
bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je
možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011,IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/OZplatnéhovčaseuzavretiaspotrebiteľskejzmluvyzaneprijateľnépodmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Je tak zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinným mal oprávnený ako dodávateľ
služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Nie je sporná ani otázka, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 a nasl. OZ). Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Je nepochybné, že oprávnený, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie

úverov, je v pozícii dodávateľa voči prijímateľovi úveru, spotrebiteľovi. Z obsahu spisu nijako nevyplýva
opak, t.j. že je možné charakterizovať povinného ako podnikateľa, resp. inak spochybniť jeho postavenie
v pozícii spotrebiteľa vo vzťahu k oprávnenému, poskytovateľovi spotrebného úveru. Definovanie
predmetného zmluvného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského dáva súdu oprávnenie na vec aplikovať
ustanovenia príslušných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľov.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (§ 3 ods. 3 zákona
č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa).Zatakétozmluvnépodmienkyjemožnépovažovaťformulárové
ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré neboli individuálne vyjednané a
ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v
rámci zmluvného vzťahu. Rozhodcovská zmluva nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale

vnútená spotrebiteľovi spolu s podpisom zmluvy o úvere ako jej súčasť je preto neplatná. Neplatnározhodcovská zmluva znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno
vykonať.

Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak

zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo
veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky. Takýto rozsudok nemôže
byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Oprávnený
takto nedisponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Na splnenie tejto podmienky musí
exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade,

vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku ako nulitného
právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.

V zmysle uvedených záverov je zrejmé, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Odvolací súd preto v súlade s postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
náhradutrovodvolaciehokonaniaúčastníkomnepriznal.Oprávnenýnebolvodvolacomkonaníúspešný,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.