Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/318/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614204744
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4614204744.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36
865 141, proti povinnému: L. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX/XXX, V., o vymoženie sumy 173,-
eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4Er/690/2014 a u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. Ex 12305/14, o odvolaní

oprávneného zo dňa 17. 10. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 9. októbra 2014
č. k. 4Er/690/2014-23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 10. 03. 2014 (doručenú súdu dňa 02. 06.

2014). Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2, písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (zákon o rozhodcovskom konaní), ustanovení
§ 3, § 39, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 9, § 54 od. 1, § 544 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, a ustanovení § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, 7, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., Bratislava zo dňa 30. 05. 2013 sp.
zn. SR 00117/13.

Na výzvu bola súdu prvého stupňa predložená Rozhodcovská zmluva zo dňa 02. 06. 2011, ktorú súd
podrobil prieskumu a zároveň preskúmal i pripojenú zmluvu o úvere zo dňa 02. 06. 2011, ktorej súčasťou
sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a tiež zmenka zo dňa 02. 06. 2011.

Z predloženého rozhodcovského rozsudku zistil, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenia

na základe zmenky, pričom poukázal i na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi
konania, ktorá je súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o úvere. Účastníci konania zabezpečili svoj
iný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou /blankozmenkou/ vystavenou dňa 02. 06. 2011, kde povinný
vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Keďže si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo
záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku
dňa 20. 04. 2012, oprávnený vyplnil dňa 29. 11. 2012 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení

zmenky na sumu 653,- eur s dátumom začiatku úročenia dňa 20. 04. 2012 a táto bola povinnému
predložená na zaplatenie dňa 04. 12. 2012. Zo zmenky k zmluve o úvere vyplýva, že povinný ju
vystavil dňa 02. 06. 2011 a zaviazal sa ňou zaplatiť pri jej predložení na rad oprávnenému zmenkovú
sumu doplnenú oprávneným a zmenkový úrok 0,25 % denne od dátumu začiatku úročenia doplnenéhooprávneným. Zmenka je splatná oprávnenému „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Oprávnený na zmenke doplnil zmenkovú sumu vo výške 653,- eur a dátum začiatku
úročenia 20. 04. 2012. Podľa rozhodcovského rozsudku suma 653,- eur (zmenková suma), ktorú bol

povinný zaviazaný zaplatiť, pozostáva z istiny vo výške 297,- eur, poplatku za zasielanie upomienok vo
výške 44,- eur a zmluvnej pokuty vo výške 312,- eur. Z návrhu vyplýva, že povinný po podaní návrhu na
vykonanie exekúcie zaplatil sumu 480,- eur, ktorá bola použitá na úhradu sumy 653,- eur, z ktorej tak
zostala k úhrade suma 173,- eur, ktorú žiada oprávnený vymáhať.

Z predloženej zmluvy o úvere súd zistil, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 400,- eur.

Povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému úver zvýšený o príslušný poplatok vo výške 392,- eur, t. j.
celkom sa zaviazal zaplatiť oprávnenému sumu 792,- eur v 12-ich mesačných splátkach po 66,- eur,
počnúc dňom 15. 06. 2011. Zo všeobecných podmienok (bod 11), ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere,
vyplýva, že tretina príslušného poplatku, ktorý sa povinný zaviazal oprávnenému zaplatiť vo výške 392,-
eur, predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Uviedol, že všeobecné podmienky

zmluvy obsahujú úpravu podmienok zmluvy, okrem iných viaceré sankcie, ktoré by povinný mal uhradiť
v prípade porušenia zmluvy, ale tiež dohodu o vyplnení zmenky a mediačnú dohodu.

Súd prvého stupňa ustálil, že medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere zo dňa 02. 06. 2011
vznikolspotrebiteľskýprávnyvzťahapopreskúmanízmluvyoúvereuzavretejmedziúčastníkmikonania
zistil a konštatoval, že v nej chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmysle § 9 ods. 2

písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Takýto nedostatok zákon č. 129/2010 Z. z.
sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zo zmluvy napriek tomu vyplýva,
že oprávnený žiadal od povinného aj zaplatenie príslušného poplatku. Ten je však z uvedených dôvodov
právom nedovoleným plnením a ako taký oprávnenému nepatrí, či už v rámci istiny, ktorú mu bol povinný
zaviazaný zaplatiť, resp. v rámci úhrad, ktoré oprávnený na úhradu príslušného poplatku zaplatil. Tiež

konštatoval, že z istiny priznanej rozhodcovským rozsudkom nemožno zistiť, čo predstavuje nedovolené
úroky a poplatky, keďže rozhodcovský rozsudok z tohto hľadiska nie je preskúmateľný, a to s poukazom
na skutočnosť, že bol rozhodcovským súdom odôvodnený výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky
povinného, ktorá bola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky.

Poukázal na to, že dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce

údaje (zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy) považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku,ktoráakozmluvnédojednanievyznievavýraznevneprospechspotrebiteľa(§53ods.4písm.
i/, k/, o/ Občianskeho zákonníka) a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
Dohoda o zabezpečení úveru blankozmenkou umožňuje oprávnenému (veriteľovi) v prípade omeškania
dlžníka s plnením zmluvy vyplniť chýbajúce údaje - dlžnú zmenkovú sumu a splatnosť domáhať sa z

takto vyplnenej zmenky splnenia svojej pohľadávky, pričom ako zmenkovú sumu môže vyplniť ľubovoľnú
sumu, ktorá podľa jeho uváženia zodpovedá nárokom veriteľa voči dlžníkovi zo zmluvy ku dňu vyplnenia
zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré
zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý
nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musel súd prvého stupňa vyhodnotiť

ako neprijateľnú, a tým neplatnú zmluvnú podmienku v súlade s § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Zmenkovým úrokom vyplývajúcim zo zmenky, ktorú pripravil oprávnený a predložil povinnému na
podpis pri podpise zmluvy o úvere, došlo k obídeniu zákonných ustanovení o úroku z omeškania
pri spotrebiteľských zmluvách, ktorý by dodávateľovi patril voči spotrebiteľovi iba podľa predpisov

Občianskeho práva. Oprávnený teda v rozpore so zákonom a aj s vlastnou zmluvou voči povinnému
uplatňuje zmenkový úrok v uvedenej výške. Súd bol toho názoru, že oprávnenému neprináleží ani
zákonný úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy, keďže dohoda o vyplnení zmenky je absolútne neplatná.
Súd konštatoval, že pokiaľ rozhodcovský súd vytvoril zo spotrebiteľského vzťahu, vzťah zmenkový -
bezkauzálny, ktorý vylučuje inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, porušil tým kogentné predpisy

určené na ochranu spotrebiteľa a prakticky preberal argumenty oprávneného.Ďalej súd uviedol, že v sume 653,- eur priznanej rozhodcovským rozsudkom oprávnenému je aj zmluvná
pokuta vo výške 312,- eur. Dospel k záveru, že zmluvná pokuta vychádza z neprijateľnej podmienky
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá nebola dohodnutá v úverovej zmluve, ale je súčasťou všeobecných

podmienok (bod 6), ktoré sú na predtlačenom tlačive, sú všeobecne koncipované pre veľký počet
dlžníkov (spotrebiteľov), a teda nie sú individuálne dojednané a je nepochybné, že povinný nemal
možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a je otázne, či sa s nimi mal možnosť riadne
oboznámiť, keďže sú písané veľmi drobným písmom a sú značne neprehľadné. Zmluvná pokuta vo
výške 312,- eur je v neprospech povinného (je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti dlžníka

zo zmluvy o úvere - predstavuje 78 % z poskytnutých peňažných prostriedkov). Okrem toho dohoda
o zmluvnej pokute je podľa názoru súdu prvého stupňa absolútne neplatná aj z dôvodu nedodržania
písomnej formy - § 40 ods. 1 OZ. Zmluvná pokuta, ktorú si oprávnený uplatnil voči povinnému, nevyplýva
z dohody, ktorá by bola súčasťou zmluvy o úvere, ale vyplýva iba z dohody nachádzajúcej sa vo
všeobecných podmienkach, ktoré nie sú povinným podpísané, okrem toho sú písané drobným písmom
a sú tak aj značne neprehľadné. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty vo všeobecných podmienkach,

podľa názoru súdu prvého stupňa, nespĺňa podmienku písomnej formy, a to napriek tomu, že povinný
podpisom zmluvy o úvere mal so všeobecnými podmienkami vyjadriť svoj súhlas. Zmluvné podmienky, z
ktorých trovy mediačného konania a poplatky vyplývajú, sú neprijateľnými podmienkami spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 53 ods. 1 až 5 Občianskeho súdneho poriadku a sú aj v rozpore s dobrými mravmi podľa
§3 a § 39 Občianskeho zákonníka, t. j. sú absolútne neplatné.

Súd prvého stupňa konštatoval, že pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy predloženej oprávneným, v
prvom rade skúmal, či bola dojednaná individuálne. Uviedol, že oprávnený vopred formuloval všetky
ustanovenia zmluvy a z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že by spotrebiteľ mal reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Súd s poukazom na uvedené zastával názor, že rozhodcovská zmluva, aj keď bola uzavretá na

samostatnej listine, individuálne dojednaná nebola.

Uviedol, že v skutočnosti rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve spotrebiteľovi skutočnú
alternatívu riešenia sporov prakticky neposkytuje, keďže výber medzi rozhodcovským alebo súdnym
konaním je ponechaný na žalobcovi. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ
ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva aj skutočnosť, že priamo v predtlačenej rozhodcovskej

zmluve, je vopred určený konkrétny rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený rozhodnúť spory vyplývajúce
zo zmluvy o úvere. Povinnému tak bolo odňaté nielen právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia
svojho práva pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom, ale aj právo výberu konkrétneho
rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Podľa názoru súdu,
rozhodcovská zmluva je v neprospech povinného ako spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského

konania, pretože v prípade riešenia sporu štátnym súdom by bol miestne príslušný všeobecný
súd povinného, t. j. súd, v ktorého obvode má povinný (spotrebiteľ) bydlisko, čo neplatí v prípade
rozhodcovského konania.

Súd dospel k názoru, že rozhodcovská zmluva, nebola dojednaná individuálne a spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, v neprospech spotrebiteľa, pričom aj keď ide o

spotrebiteľa menej bdelého, či skoro pasívneho až ľahostajného, je namieste mu poskytnúť súdnu
ochranu.

Ďalej súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že rozhodcovskú zmluvu bolo potrebné posúdiť ako
absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa zjavne celým svojím obsahom
a účelom prieči dobrým mravom, najmä tým, že nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná,

spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré
ustanovenia vylúčiť, a bol pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov. Rozpor s dobrými mravmi
súd videl aj v okamihu, kedy došlo k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy, nakoľko v čase podpisu ešte
žiadna pohľadávka neexistovala a spotrebiteľ sa zameriaval na získanie finančných prostriedkov, na
získanie ktorých mu bolo oprávneným predložených niekoľko listín a medzi nimi aj rozhodcovská zmluva

a zmenka. Rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve (čl. II) je prakticky rovnakého znenia ako
rozhodcovské doložky, ktoré už boli viackrát judikované za neprijateľné zmluvné podmienky, iba nebola
začlenená do všeobecných podmienok, ale do rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine.Súd ustálil, že zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, pretože rozhodcovský rozsudok zaväzuje
povinného na plnenia, ktoré sú právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, pričom aj
samotné rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, vychádza z absolútne neplatnej

rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať
exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok tak nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktorý v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom
a v jeho nadväznosti zákonom o rozhodcovskom konaní. Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

a § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Mal
za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Exekučný
súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul,
žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej
a materiálnej stránky, pričom formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie

všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) tak, ako to vyžaduje ust.
§ 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi),
avšak nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku
exekučného titulu. Splnenie podmienok na zastavenie exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne

nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí
mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať
právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale sa
musí obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov,
teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Oprávnený uviedol, že postupom súdu v tejto

veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, dochádza k nahradzovaniu
konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s
obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že konajúci súd pri posudzovaní
predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že medzi zmluvnými
stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva / rozhodcovská doložka. V tejto súvislosti

oprávnený poukázal na ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov a uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu formou samostatného
právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá
v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Zdôraznil, že
exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle

zákona o rozhodcovskom konaní, pričom povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade
akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd, nakoľko zmluvné
strany sa dohodli (v zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta rozhodcovskej zmluvy), že pokiaľ ktorákoľvek zo
zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
uvedených v bode 1 článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere

na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy.
Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného

nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 09. 10. 2014 ako vecne správne podľa §
219 ods. 1, 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 10. 03. 2014,
kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu oprávneného

na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave zo dňa 30. 05. 2013
pod sp. zn. SR 00117/13, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 06. 2013 a vykonateľnosť dňa 20. 06.2013. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 10. 03. 2014 požiadal príslušný
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa
09. 10. 2014 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie,

ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 10. 03. 2014 (doručenú súdu dňa 02. 06. 2014) z dôvodov uvedených v odôvodnení
tohto uznesenia.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných

predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie
súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V predmetnej veci súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne
preskúmal podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z uvedeného zákonného ustanovenia totiž
vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá

exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom.
Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného
titulu ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by
bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov
vymenovaných v ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní v znení neskorších predpisov platnom do 31. 12. 2014 v ust. § 45 priznával exekučnému súdu
právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku bola riešená v ust. § 45
vyššie citovaného zákona o rozhodcovskom konaní. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre
exekučný súd zastaviť exekúciu (resp. zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie)

napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v ust. § 40 písm. a),b) tohto zákona, alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené
ustanovenie podľa súdnej praxe umožňuje zastaviť exekúciu, resp. zamietnuť žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 03. 2012 pod sp. zn. 6 Cdo
1/2012).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor

rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. 09. 2012 pod sp. zn. 5Cdo 230/2011).

Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva o úvere,
uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 02. 06. 2011, je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi
oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Súd prvého stupňa v

odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že v danej veci je nepochybné, že povinný je a aj v
čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, nakoľko z obsahu spisu nič iné nevyplýva a v zmluve o úvere
sa uvádza, že peňažné prostriedky boli povinnému poskytnuté na výkon zamestnania.

V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť

spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy
musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným
preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru)
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je
povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním, či predmetom činnosti odberateľa

vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na interpretačné ust. § 54 Občianskeho zákonníka
je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy zvoliť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, je na oprávnenom (ako veriteľovi). Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že zmluva
o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

je irelevantná právna forma zmluvy.

V zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
Z týchto dôvodov bolo potrebné na vzťah účastníkov konania aplikovať príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ aj čl. 16 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru obsahuje klauzulu v zmysle ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, t. j. že všetky právne vzťahy
založené zmluvou o úvere sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, táto klauzula nepochybne
obchádza ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka o nemožnosti odchýliť sa v neprospech
spotrebiteľa od výhodnejšej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, a je preto zo

zákona neplatná.

Odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú
zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 02. 06. 2011, t. j. v rovnaký deň ako oprávnený
s povinným uzavreli zmluvu o úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovejpodobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný ani
nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o povinnom ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ
mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu,

ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa
voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp.
rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej
doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Odvolací súd zastáva názor, že o nekalú
zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a

štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti
za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98
až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto odvolací súd

vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne

pochybnostiotom,žetakátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Zároveňtýmtovznikázáklad
pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne
aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej
zmluvnejpodmienky(vtomtoprípadezamietnežiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie).Ak
je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije,

v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a
rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho
považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.