Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/241/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8209202256
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8209202256.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu R. Q., nar.XX.X.XXXX, bytom Q. č.XXX, zastúpeného
JUDr. Jozefom Jaroščákom, advokátom so sídlom Radničné námestie č.33, Bardejov proti žalovaným
R. U., nar.X.X.XXXX, bytom Q. č.XXX a T. Q., nar.X.X.XXXX, bytom Q. č.XXX, zastúpeným JUDr. Jánom
Klimekom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, v konaní o vypratanie bytu a o trovách konania,
o odvolaní žalovaných a žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 6 C 93/2009-619 zo
dňa 11.6.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o iných trovách konania žalovaných.

M e n í uznesenie vo výroku o trovách právneho zastúpenia tak, že žalovaným sa prisudzuje náhrada
trov prvostupňového konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 2695,92 eur a žalobca
je povinný ju zaplatiť JUDr. Jánovi Klimekovi, advokátovi a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Bardejov rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovaným
trovy konania pozostávajúce z iných trov vo výške 39,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 2.164,49
€ v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, a to na účet ich právneho zástupcu JUDr.
Jána Klimeka, advokáta so sídlom Sládkovičova 8, Prešov.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 24.2.1997, po pripustení jej zmien
domáhal, aby súd uložil žalovaným Y. U., R. U. a T. Q. povinnosť vypratať byt č.X, nachádzajúci sa v
X- bytovej jednotke č.p.XXX v Q..

A. Y. U. v priebehu konania, dňa X.XX.XXXX zomrel, a tak súd ďalej ako so žalovanými konal s R. U.
a T. Q..

Rozsudkom zo dňa 21.3.2012 č.k.6C 93/2009-543 súd o žalobe rozhodol tak, že túto zamietol v celom
rozsahu a vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie o ktorom Krajský súd
v Prešove ako odvolací súd rozhodol rozsudkom zo dňa 8.4.2013, č.k.20Co/118/2012-579 tak, že
rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 21.3.2012 č.k.6C 93/2009-543 potvrdil. V odôvodnení
rozsudku krajský súd uviedol, že vzhľadom na rozhodnutie súdu prvého stupňa o tom, že o trovách
konania sa rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, bude povinnosťou súdu prvého
stupňa v tomto konečnom rozhodnutí o trovách konania rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

Pretože v rozsudku zo dňa 21.3.2012 bolo vyslovené, že o trovách konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom tento rozsudok po jeho potvrdení rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 8.4.2013 nadobudol právoplatnosť dňa 13.5.2013, bolo potrebné v tomto
uznesení rozhodnúť o trovách celého doterajšieho konania vrátane trov odvolacieho konania (t.j.
konania o odvolaní žalobcu proti rozsudku zo dňa 21.3.2012). V rámci rozhodnutia o trovách konania
bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania o mimoriadnom dovolaní (ktoré na základe podnetov
žalovaných podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky dňa 27.5.2008), keďže Najvyšší súd
Slovenskej republiky, rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní v uznesení zo dňa 31.3.2009 sp. zn. 2MCdo
10/2008 (čl.473 spisu) uložil súdu rozhodnúť aj o trovách tohto dovolacieho konania.

O trovách celého konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s
§ 151 ods.1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku a § 224 ods.1 a 4 Občianskeho súdneho poriadku.

Vo veci mali plný úspech žalovaní, ktorí podali návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť im trovy
konania, súd preto v súlade s ust.§ 142 ods.1 O.s.p. vychádzajúc z výsledku sporu úspešným žalovaným
priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti neúspešnému žalobcovi.

Žalovaní trovy konania včas, t.j. v lehote podľa § 151 ods.3 O.s.p. vyčíslili podaním zo dňa 13.5.2013
a zo dňa 16.5.2013 sumou spolu 4.717,40 € s tým, že tieto pozostávajú z trov ich právneho zastúpenia
vo výške spolu 3.411,59 € (zahŕňajúcej trovy právneho zastúpenia žalovaného Y. U. vzniknuté do jeho
smrti, trovy právneho zastúpenia žalovanej R. U. a trovy právneho zastúpenia žalovaného T. Q.) a z
iných trov vo výške spolu 1.305,81 € (pozostávajúcich z náhrady zaplatených súdnych poplatkov vo
výške 995,81 € a osobných trov žalovaných titulom cestovného vo výške 310,-€).

Trovy konania žalovaných v rozsahu, v ktorom ich súd uznal za dôvodné, účelné a preukázané
pozostávajú z náhrady trov ich právneho zastúpenia za poskytnuté právne služby advokátom vo výške
spolu 2.164,49 € a z iných trov konania vo výške spolu 39,50 €.

Súd prvého stupňa trovy právneho zastúpenia podrobne špecifikoval, pričom spolu odmena za úkony
právnej služby pre žalovaného Y. U. činí 443,25 €, odmena za úkony právnej služby pre žalovanú R.
U. činí 556,34 € a napokon odmena za úkony právnej služby pre žalovaného T. Q. činí 536,78 €, čo v
úhrne pre všetkých žalovaných predstavuje sumu 1.536,37 eur.

Popri uvedenej odmene bola v rámci trov právneho zastúpenia žalovaných priznaná aj paušálna náhrada
výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (tzv. režijný paušál).

Táto pri úkonoch vykonaných v období od 6.10.1997 do 31.1.1999 (spolu 10 odmenených úkonov) patrí
vo výške podľa § 19 ods.3 Vyhlášky č.240/1990 Zb. v spojení s Uznesením predsedníctva Slovenskej
advokátskej komory č.1/1996 z 1.3.1996, t.j. vo výške 70,-Sk (po prepočte na menu euro 2,32 €) za
jeden úkon právnej služby. Spolu za 10 úkonov vykonaných v období od 6.10.1997 do 31.1.1999 teda
patrí suma celkovo 23,20 €.

Pri úkonoch vykonaných v období od 1.2.1999 do 31.12.2002 (spolu 5 úkonov) bola priznaná paušálna
náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške podľa § 19 ods.3
Vyhlášky č.240/1990 Zb. v spojení s Uznesením predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č.1/1999
z 14.1.1999, t.j. vo výške 100,-Sk (po prepočte na menu euro 3,32 €) za jeden úkon právnej služby.
Spolu za 5 úkonov vykonaných v období od 1.2.1999 do 31.12.200 teda patrí suma celkovo 16,60 €.

Za úkony vykonané v období od 1.1.2005 bola priznaná paušálna náhrada výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa § 16 ods.3 Vyhlášky č.655/2004 Z. z., t.j. vo výške
jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby.

Za jeden odmenený úkon právnej služby v roku 2005 preto patrí paušálna náhrada vo výške 4,98 € ,
za 4 odmenené úkony právnej služby v roku 2006 patrí paušálna náhrada vo výške 21,76 € ( 4 x5,44
€), za jeden odmenený úkon právnej služby v roku 2007 paušálna náhrada vo výške 5,91 €, za 3
odmenené úkony právnej služby v roku 2008 patrí paušálna náhrada vo výške 18,93 € ( 3x6,31 €), za
jeden odmenený úkon právnej služby v roku 2010 paušálna náhrada vo výške 7,21 €, za jeden odmenený
úkon právnej služby v roku 2011 paušálna náhrada vo výške 7,41 €, za 5 odmenených úkonov právnej

služby v roku 2012 patrí paušálna náhrada vo výške 38,15 € (5x7,63 €) a za jeden odmenený úkon
právnej služby v roku 2013 paušálna náhrada vo výške 7,81 €.

Spolu za všetky účelne poskytnuté úkony právnej služby bola priznaná paušálna náhrada výdavkov na
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 151,96 €.

Ďalej bola v rámci náhrady trov právneho zastúpenia priznaná náhrada cestovných výdavkov vo
výške spolu 259,05 € za použitie motorového vozidla (Škoda Felicia a Suzuki Splash) s priemernou
kombinovanou spotrebou PHM podľa predloženého technického preukazu 6,5 l/100 km (Škoda Felicia)
a 5,5 l/100 km (Suzuki Splash) právnym zástupcom žalovaných na cesty na pojednávanie z miesta
jeho sídla - T. do F. a späť dňa 8.10.1997, dňa 18.11.1997, dňa 4.12.1997, dňa 15.12.1997, dňa
18.6.1998, dňa 4.8.1998, dňa 2.3.2000, dňa 18.10.2001, dňa 18.3.2005, dňa 18.1.2006, dňa 26.9.2006,
dňa 27.10.2010 a dňa 21.3.2012 podľa § 19 ods.4 Vyhlášky č.240/1990 Zb.; § 19 ods.4 Vyhlášky
č.163/2002 Z. z. a § 16 ods.4 vyhlášky č.655/2004 Z. z. v spojení so zák.č.119/1992 Zb. a zák.č.283/2002
Z. z. o cestovných náhradách, pri cestnej vzdialenosti pre jednu cestu 90 km, sume základnej náhrady
3,80 Sk/km (pri cestách vykonaných dňa 8.10.1997, dňa 18.11.1997, dňa 4.12.1997, dňa 15.12.1997),
3,95 Sk/km (pri cestách vykonaných dňa 18.6.1998 a dňa 4.8.1998) , 4,45 Sk/km ( pri ceste vykonanej
dňa 2.3.2000), 4,60 Sk/km (pri ceste vykonanej dňa 18.10.2001) a 6,20 Sk/km (pri cestách vykonaných
dňa 18.3.2005, dňa 18.1.2006 a dňa 26.9.2006), 0,183 €/km (pri cestách vykonaných dňa 27.10.2010
a dňa 21.3.2012) a cene PHM 22,40 Sk/l (pri cestách dňa 8.10.1997, dňa18.11.1997, dňa 4.12.1997,
dňa 15.12.1997) 22,60 Sk/l (pri cestách vykonaných dňa 18.6.1998, dňa 4.8.1998 ), 33,10 Sk/l ( pri
ceste vykonanej dňa 2.3.2000 ), 34,70 Sk/l (pri ceste vykonanej dňa 18.10.2001), 34,40 Sk/l (pri ceste
vykonanej dňa 18.3.2005), 38,80 Sk/l (pri ceste vykonanej dňa 18.1.2006 a dňa 26.9.2006), 1,257 €/l
(pri ceste vykonanej dňa 27.10.2010) a 1,577 €/l (pri ceste vykonanej dňa 21.3.2012).

Ďalej bola v rámci náhrady trov právneho zastúpenia priznaná náhrada premeškaného času právneho
zástupcu žalovaných za vykonané cesty z miesta jeho sídla (T.) do F. a späť za účelom právneho
zastúpenia na konaných pojednávaniach. Táto náhrada činí za 4 polhodiny pre cestu T. - F. a späť dňa
8.10.1997 sumu 80,-Sk (2,66 €), za 4 polhodiny pre cestu T. - F. a späť dňa 18.11.1997 sumu 80,-Sk
(2,66 €), za 4 polhodiny pre cestu T. - F. a späť dňa 4.12.1997 sumu 80,-Sk (2,66 €), za 4 polhodiny
pre cestu T. - F. a späť dňa 15.12.1997 sumu 80,-Sk (2,66 €), za 4 polhodiny pre cestu T. - F. a späť
dňa 18.6.1998 sumu 80,-Sk (2,66 €), za 4 polhodiny pre cestu T. - F. a späť dňa 4.8.1998 sumu 80,-Sk
(2,66 € ), za 4 polhodiny pre cestu T. - F. a späť dňa 2.3.2000 sumu 80,-Sk (2,66 € ), všetko podľa §
20 Vyhlášky číslo 240/1990 Zb.; za 4 polhodiny pre cestu T. - F. a späť dňa 18.3.2005 sumu 33,19 €,
za 4 polhodiny pre cestu T. - F. a späť dňa 18.1.2006 sumu 33,19 €, za 4 polhodiny pre cestu T. - F. a
späť dňa 26.9.2006 sumu 33,19 €, za 4 polhodiny pre cestu T. - F. a späť dňa 27.10.2010 sumu 48,08
€, za 4 polhodiny pre cestu T. - F. a späť dňa 21.3.2012 sumu 50,84 €, všetko podľa § 17 Vyhlášky
číslo 655/2004 Z. z.

Spolu priznaná náhrada premeškaného času právneho zástupcu žalovaných činí 217,11 €.

Po sčítaní priznanej odmeny za poskytnuté úkony právnej služby vo výške 1.536,37 €, priznanej
paušálnej náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 151,96
€, priznanej náhrady cestovných výdavkov vo výške spolu 259,05 € a priznanej náhrady premeškaného
času právneho zástupcu žalovaných vo výške 217,11 € je výška dôvodných, účelných a preukázaných
trov právneho zastúpenia žalovaných 2.164,49 €.

Náhradu zvyšku požadovaných trov právneho zastúpenia súd prvého stupňa nepriznal z nasledujúcich
dôvodov.

V súvislosti s právnym zastúpením žalovaných R. U. a T. Q. nebolo možné priznať odmenu aj za úkony
právnej služby vykonané v období pred 14.4.1998 ( ako to bolo požadované, keď sa žiadala náhrada za
ich zastúpenie už od 7.10.1997), keďže títo sa účastníkmi konania stali až na základe uznesenia súdu
zo dňa 16.3.1998 ( čl.87 spisu) a advokáta JUDr. Klimeka svojim zastúpením poverili až dňa 14.4.1998
(viď Plnomocenstvo na čl.91 spisu).

Priznaná nebola odmena a režijný paušál za úkon - písomné vyjadrenie na žalobu zo dňa 7.10.1997, a
to z dôvodu neúčelnosti. Keďže toto vyjadrenie bolo advokátom žalovaného Y. U. predložené súdu až

priamo na pojednávaní dňa 8.10.1997, nie je možné ho odmeniť samostatne, ale je ho treba považovať
za súčasť úkonu spočívajúceho v právnom zastúpení tohto žalovaného na pojednávaní dňa 8.10.1997.

Rovnako z dôvodu neúčelnosti nebola prvostupňovým súdom priznaná ani odmena a režijný paušál
za úkon -písomné podanie na KS Prešov zo dňa 10.11.1998. Podľa názoru súdu toto samostatné
písomné doplnenie odvolania (podaného dňa 14.9.1998 proti rozsudku zo dňa 4.8.1998, za ktoré bola
priznaná odmena) uskutočnené dňa 10.11.1998 za situácie, že právnemu zástupcovi žalovaných už bolo
doručené predvolanie na ústne pojednávanie na Krajskom súde v Prešove, ktoré sa následne za účasti
právneho zástupcu žalovaných konalo už dňa 16.11.1998 (za ktoré bola rovnako priznaná odmena) a
kde bolo možné skutočnosti uvedené v doplnení odvolania priamo uviesť nespĺňa kritérium účelnosti
vynaložených trov s ním spojených (§ 142 ods.1 O.s.p.) ako zákonnú podmienku ich náhrady.

Súd prvého stupňa nemohol priznať ani náhradu trov právneho zastúpenia požadovanú za úkon - ďalšia
porada s klientmi dňa 10.9.1998, keďže podľa v tom čase účinnej Vyhlášky č.240/1990 Zb. (§ 16 ods.1
písm. b) vznikol nárok na samostatnú odmenu za ďalšiu poradu s klientom len za predpokladu, že táto
presahovala 1 hodinu, čo nie je tento prípad (podľa predloženého záznamu porada trvala 45 minút).
Navyše zo záznamu o jej vykonaní vyplýva len, že táto sa mala týkať podania a prípravy odvolania
proti rozsudku, obsah tejto porady tam však uvedený nie je a teda nemožno urobiť záver o preukázaní
účelnosti takej porady, keďže samotný osobný pokyn účastníka advokátovi na podanie a prípravu
odvolania, keď nie je jednoznačne preukázané, že jeho súčasťou bola aj porada o jeho obsahu (čo
zo záznamu nevyplýva) nemožno podľa názoru súdu samostatne odmeniť, keďže v takom prípade ide
vlastne o úkon účastníka k advokátovi a nie naopak.

Ani ďalšie úkony za ktoré boli požadované trovy právneho zastúpenia, a to ďalšia porada s klientmi
dňa 12.10.2001 a ďalšia porada s klientmi dňa 27.11.2001 neboli preukázané spôsobom umožňujúcim
posúdiť ich účelnosť (predložené záznamy obsahujú len stručné uvedenie ich predmetu, bez uvedenia
obsahu porady), navyše ani tieto porady nepresahovali hodinu (§ 16 ods.1 písm. b) vyhlášky č.240/1990
Zb.), preto nebolo možné priznať náhradu trov s nimi spojených.

Náhrada trov spojených s úkonom špecifikovaným vo vyúčtovaní trov ako vyjadrenie k odvolaniu
na KS PO zo dňa 26.9.2002 nemohla byť priznaná, keďže v súdnom spise sa takéto samostatné
vyjadrenie nenachádza. Nachádzajú sa tam len vo forme samostatného listu zachytené právne otázky
k odvolaciemu pojednávaniu 16.12.2002 vyhotovené právnym zástupcom žalovaných, ktoré nemožno
samostatne odmeniť, keďže sú súčasťou už samostatne odmeneného úkonu - zastúpenia na odvolacom
pojednávaní dňa 16.12.2002.

Pokiaľ ide o úkony - ďalšia porada s klientmi dňa 20.9.2006, ďalšia porada s klientmi dňa 12.2.2008,
ďalšia porada s klientmi dňa 1.4.2008 a ďalšia porada s klientmi dňa 22.10.2010 ani tu súd nemal za
preukázanú zákonnú podmienku na priznanie náhrady trov s nimi spojenými, t.j. ich účelnosť, keďže
predložené záznamy o týchto poradách neobsahujú špecifikáciu ich konkrétneho obsahu.

Pokiaľ ide o požadovanú náhradu trov spojených s úkonmi - ďalšia porada s klientmi dňa 14.5.2007,
ďalšia porada s klientmi dňa 26.6.2007, ďalšia porada s klientmi dňa 19.7.2007, ďalšia porada s klientmi
dňa 18.10.2007 a dovolanie zo dňa 27.6.2007 proti rozsudku KS PO, ktoré boli uskutočnené potom, čo
Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 7.5.2007 potvrdil prvostupňový rozsudok zo dňa 26.9.2006, ich
náhradu nebolo možné priznať, keďže sa jedná o trovy dovolacieho konania o ktorých už bolo rozhodnuté
(Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.4.2008 sp.zn.2Cdo 28/2008 v ktorom
bolo vyslovené že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania).

Súd nemohol priznať ani náhradu trov právneho zastúpenia požadovanú za úkon - ďalšia porada s
klientmi dňa 31.1.2011, keďže zo záznamu o jej vykonaní vyplýva len, že táto sa mala týkať podania
odvolania proti uzneseniu o prerušení konania, obsah tejto porady tam však uvedený nie je a teda
nemožno urobiť záver o preukázaní účelnosti takej porady, keďže samotný osobný pokyn účastníka
advokátovi na podanie a prípravu odvolania, keď nie je jednoznačne preukázané, že jeho súčasťou bola
aj porada o jeho obsahu ( čo zo záznamu nevyplýva) nemožno podľa názoru súdu samostatne odmeniť,
keďže v takom prípade ide vlastne o úkon účastníka k advokátovi a nie naopak.

Na rozdiel od vyúčtovania trov za úkon - ďalšia porada vo veci dňa 19.3.2012 súd priznal iba odmenu vo
výške 9,78 € podľa § 11 ods.1 v spojení s § 14 ods.4 písm. a) a § 13 ods.2 Vyhlášky č.655/2004 Z. z. v
znení účinnom ku dňu vykonania tohto úkonu právnej služby, keďže išlo o spoločný úkon pri zastupovaní
dvoch osôb a nebolo preukázané, že porada trvala viac ako hodinu, preto bolo potrebné vychádzať iba
z tretinovej sadzby odmeny.

Pokiaľ ide o požadovanú náhradu trov spojených s úkonom - ďalšia porada so žalovanou U. dňa
18.10.2012, za ten náhrada trov nebola priznaná preto, lebo súd prvého stupňa ju neuznal za účelnú,
keďže jej obsahom, ako to vyplýva z predloženého záznamu nebolo prejednanie veci samej a podľa
názoru súdu skutočnosti, ktoré sú v zázname zachytené ako obsah tejto porady nevyžadovali jej
uskutočnenie ako samostatného úkonu. Preto trovy s ňou spojené nemožno uložiť hradiť žalobcovi.

Za zastúpenie na odvolacom pojednávaní dňa 23.10.2012 bola súdom prvého stupňa priznaná odmena
iba vo výške 7,34 € podľa § 11 ods.1 v spojení s § 14 ods. 5 písm. b) a § 13 ods.2 Vyhlášky č.655/2004
Z. z. v znení účinnom ku dňu vykonania tohto úkonu právnej služby, keďže išlo o spoločný úkon pri
zastúpení dvoch osôb a pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci.

Na rozdiel od vyúčtovania žalovaných súd prvého stupňa pri priznaní paušálnej náhrady výdavkov na
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijného paušálu) vychádzal z toho, že režijný
paušál patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje,
nakoľko pri zastupovaní viacerých osôb ide o spoločné úkony, a preto náhrada režijného paušálu sa
nenásobí počtom klientov ani neznižuje o 20 %, resp. od 01.06.2010 o 50 % (v tejto súvislosti viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. 8. 2010, sp. zn. 5Sžo/205/2010).

V súvislosti so zastúpením žalovaných na pojednávaní dňa 18.10.2001 prvostupňový súd súd nepriznal
náhradu za stratu času. Podľa § 20 v tom čase účinnej vyhlášky MS SR č.240/1990 Zb. a rovnako je
tomu aj v súčasnosti totiž náhrada za stratu času patrí iba advokátovi za predpokladu, že vykonáva
úkony právnej služby v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. V predmetnej veci sa však pojednávania
dňa 18.10.2001 zúčastnil advokátsky koncipient advokáta žalovaných, pričom zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva právo na náhradu za stratu času advokátskeho koncipienta. Právo na náhradu za
stratu času advokátovi bolo v tom čase upravené v ustanovení § 19 ods. 2 zákona č.132/1990 Zb.
o advokácii (v súčasnosti je to § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších
predpisov). Toto ustanovenie však neplatí primerane pre advokátskeho koncipienta - viď § 30 ods. 2
zák.č.132/1990 Zb. (v súčasnosti § 63 ods. 2 zákona 586/2003 Z. z.). Advokátsky koncipient bol v zmysle
§ 28 ods.2 zákona č.132/1990 Zb. o advokácii (toho času je tomu tak v zmysle § 64 zákona 586/2003
Z. z.) v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa preto spravovalo a aj spravuje pracovnoprávnymi
predpismi. Náhradu za stratu času možno preto priznať iba v takom prípade, ak úkon právnej služby
vykoná advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Nakoľko pojednávania na tunajšom súde sa zúčastnil
advokátsky koncipient, ktorý bol v pracovnoprávnom vzťahu s advokátom žalovaných , náhradu za stratu
času za pojednávanie dňa 18.10.2001 súd nepriznal.

Okrem trov právneho zastúpenia žalovaným v konaní vznikli aj iné trovy konania. Z ich uplatnenej
náhrady vo výške spolu 1.305,81 € súd za dôvodnú, účelnú a preukázanú považuje náhradu súdneho
poplatku zaplateného žalovanými za ich odvolanie zo dňa 14.9.1998 proti rozsudku zo dňa 4.8.1998 vo
výške 500,-Sk (16,60 €) a náhradu hotových výdavkov žalovaných titulom cestovného, a to vo výške
2,-€ zaplateného žalovanou R. U. za použitie prostriedku hromadnej prepravy (autobusu) pri ceste
na pojednávanie dňa 27.10.2010 z Q. do F. a späť, ďalej cestovného vo výške 12,60 € zaplateného
žalovanou R. U. a žalovaným T. Q. za použitie prostriedku hromadnej prepravy (autobusu) pri
ceste na poradu s právnym zástupcom dňa 19.3.2012 z Q. do F., z F. do T. a späť, ďalej cestovného vo
výške 2,-€ zaplateného žalovanou R. U. za použitie prostriedku hromadnej prepravy (autobusu) pri ceste
na pojednávanie dňa 21.3.2012 z Q. do F. a späť a z cestovného vo výške 6,30 € zaplateného žalovanou
R. U. za použitie prostriedku hromadnej prepravy ( autobusu) pri ceste na poradu s právnym zástupcom
dňa 14.5.2012 z Q. do F., z F. do T. a späť. Po sčítaní výška dôvodných, účelných a preukázaných iných
trov konania žalovaných predstavuje sumu 39,50 €.

Náhradu ostatných, žalovanými požadovaných „iných trov konania“ súd nepriznal z nasledujúcich
dôvodov.

Pokiaľ ide o požadovanú náhradu súdneho poplatku vo výške 1.000,-Sk (33,19 €) zaplateného
žalovanými za odvolanie proti rozsudku zo dňa 18.10.2001 vo forme kolkových známok nalepených
priamo na písomnom vyhotovení ich odvolania zo dňa 28.11.2001 (čl.193 spisu), k tomu prvostupňový
súd uviedol, že žalovaní v danom prípade nemali povinnosť zaplatiť súdny poplatok, ten bol nimi hradený
z vlastnej iniciatívy nadbytočne, lebo v súvislosti s daným odvolaním im nevznikla poplatková povinnosť,
preto tieto trovy nie sú trovami potrebnými na účelné bránenie práva a k ich náhrade žalobcu zaviazať
nemožno. Nakoľko sa v danom prípade jednalo o odvolanie proti novému rozsudku súdu prvého stupňa
vyhlásenému potom, čo bol skorší rozsudok (zo dňa 4.8.1998) zrušený v dôsledku odvolania žalovaných,
za ktoré už zaplatili súdny poplatok, podľa spoločnej poznámky k položkám 1, 6, 7, 9, 14 a 16 zákona
o súdnych poplatkoch v znení účinnom ku dňu podania odvolania (28.11.2001) za toto nové odvolanie
žalovaní súdny poplatok platiť nemali. Ak tak napriek tomu sami, dobrovoľne (nie na základe výzvy či
uznesenia súdu) urobili, k náhrade uvedeného súdneho poplatku zaviazať žalobcu nemožno.

Pokiaľ ide o požadovanú náhradu osobných trov žalovaných vo výške spolu 310,-€ titulom ich
cestovných výdavkov za účasť na pojednávaniach na Okresnom súde Bardejov, Krajskom súde v
Prešove a na poradách s ich právnym zástupcom, z tejto prvostupňový súd priznal iba náhradu hotových
cestovných výdavkov vo výške 22,90 € tak ako je to uvedené (a špecifikované) vyššie. Keďže žalovaní
tvrdenú výšku hotových cestovných výdavkov, ktoré mali byť vynaložené v období pred 1.1.2009 ničím
nepreukázali (nimi predložené potvrdenie o výške cestovného zo SAD T., a.s. sa vzťahuje až na obdobie
od 1.1.2009), súd im priznal iba náhradu preukázaných cestovných výdavkov vynaložených v období
po 1.1.2009, a to v závislosti od toho, ktorý zo žalovaných sa príslušného pojednávania, resp. porady v
danom období zúčastnil tak, ako je to špecifikované vyššie.

Spolu tak žalovaným v zmysle všetkého vyššie uvedeného vzniklo rozhodnutím súdu prvého stupňa proti
žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 2.203,99 € (z toho 2.164,49 € ako trovy právneho
zastúpenia a 39,50 € ako iné trovy konania). Tieto trovy konania je žalobca v zmysle ust. § 149 ods.1
O.s.p. povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaných tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaní. Navrhli
napadnuté uznesenie zmeniť a priznať im trovy spolu v sume 3.578,22 eur. Namietal čiastočné
nepriznanie odmeny R. U. a T. Q. za úkony pred 14.4.1998, konkrétne za prevzatie a prípravu zastúpenia
a taktiež nepriznanie odmeny a režijného paušálu za písomné vyjadrenie na žalobu dňa 7.10.1997
z dôvodu neúčelnosti. Taktiež namietal nepriznanie odmeny za písomné podanie na KS Prešov z
10.11.1998, pretože práve tieto námietky boli dôvodom zamietnutia žaloby. Ďalej dôvodil, že nesprávne
bolo aj nepriznanie náhrady za ďalšie úkony, konkrétne porady s klientmi dňa 12.10.2001, 27.11.2001,
a ďalej 20.9.2006, 12.2.2008, 1.4.2008, 22.10.2010, 31.1.2011, 18.10.2012, ďalej úkony z 14.5.2007,
26.6.2007, 19.7.2007, 18.10.2007 ako aj za dovolanie z 26.7.2007. Namietal aj nepriznanie náhrady
za stratu času za zastúpenie na pojednávaní dňa 18.10.2001 len z dôvodu, že toto pojednávania
obstaral advokátsky koncipient, keďže aj za úkon, ktorý vykonal koncipient patrí rovnaká sadzba za
úkon právnej pomoci ako by ho vykonal advokát a analogicky k tomu patrí aj náhrada za stratu času
ako advokátovi tak aj koncipientovi. Ďalej argumentoval, že súd prvého stupňa mal priznať aj náhradu
osobných trov žalovaných spočívajúcich v cestovných výdavkoch v celkovej sume 310 eur, nakoľko je
logické, že sa na pojednávania museli nejako dopraviť, pričom prichádzali motorovým vozidlom. O týchto
cestovných výdavkoch predložili potvrdenie od SAD. Taktiež konštatoval, že súdny poplatok zaplatený
na odvolaní zo dňa 28.11.2001 by mal byť vrátený, pričom súd sa len obmedzil na konštatovanie, že
tento súdny poplatok nemal byť zaplatený. Záverom si uplatnil náhradu trov v tomto odvolacom konaní
v celkovej výške 99,31 eur a upriamil pozornosť na prípadné dovolacie otázky v znení : 1. „Či účastník
konania, prípadne jeho právny zástupca, pri uplatňovaní náhrady trov konania je povinný predložiť súdu
okrem záznamu o vykonaní porady aj celkový obsah tejto porady, na ktoré by bolo viazané priznanie,
alebo nepriznanie náhrady za tento úkon“ 2. „Pri priznávaní náhrady trov za premeškaný čas pri úkone
vykonanom advokátskym koncipientom za zastupujúceho advokáta, či táto náhrada patrí rovnako ako
advokátovi“.

Proti napadnutému uzneseniu o trovách konania podal odvolanie aj žalobca, ktorý v dôvodoch svojho
odvolania uviedol genézu vývoja prípadu až po rozhodnutie vo veci samej a proti aktuálne napadnutému
uzneseniu uviedol, že sú tu mimoriadne okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov právneho
zastúpenia, najmä neprehľadnosť v právnych vzťahoch, protichodné rozhodnutia súdov v jeho právnej

veci, ktoré boli vydávané na všetkých stupňoch všeobecných súdov vrátane zásahu generálneho
prokurátora. Namietal aj mieru vplyvu samotného OSBD Bardejov, ktorý ho sám v čase vzniku prenájmu
bytu nepochybne považoval za svojho člena, preto je podľa jeho názoru namieste aplikovať § 150
O.s.p., keďže existujú vyššie uvedené dôvody osobitného zreteľa. Osobitne poukázal na ním podané
dovolanie z 12.6.2013, ktoré náležitým spôsobom odôvodnil. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby
odvolací napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie, resp. zmenil tak, že náhradu trov
konania žiadnemu z účastníkov nepriznáva.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril právny zástupca žalovaných, ktorý uviedol, že trvá na v svojom
odvolaní uvedenom petite. Je pravdou, že súdne konania trvalo neprimerane dlho, ale treba vziať do
úvahy to, že konečné rozhodnutie súdu bolo odôvodnené tým, čo on od samého začiatku namietal, t.
j. skutočnosť, že žalobcovi nemohlo vzniknúť platné členstvo v bytovom družstve a tak nemohol byť vo
veci ani aktívne legitimovaný. Rovnako na dĺžku konania malo vplyv aj to, že žalobca viac krát menil
svoj návrh. Aplikácia § 150 O.s.p. v tomto prípade vzhľadom na všetky okolnosti nie je dôvodná, pretože
jej použitie je možné len vo výnimočných prípadoch. Okrem odvolacích trov si uplatnil aj náhradu za
tento úkon trvoy právneho zastúpenia v sume 99,31 eur, vrátane režijného paušálu.

Na odvolanie žalovaných reagoval písomným podaním žalobca, ktorý vo svojom písomnom podaní
uviedol, že naďalej zotrváva na dôvodoch v ním podanom odvolaní, zvýrazňujúc možnosť aplikácie §
150 O.s.p. na konkrétny prípad. Opätovne navrhol, aby odvolací napadnuté uznesenie zrušil a vrátil
súdu na ďalšie konanie, resp. zmenil tak, že náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznáva.

Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k
záveru, že ako odvolanie žalovaných je čiastočne dôvodné a odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Odvolací súd na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych ustanovení
uzatvára.

Čo sa týka odvolacích námietok žalovaných, je potrebné uviesť nasledovné. Prvostupňový súd správne
postupoval, keď nepriznal odmenu aj za úkony právnej služby vykonané v období pred 14.4.1998, avšak
právnemu zástupcovi žalovaných patrí odmena za prevzatie a prípravu zastupovania, t. j. 5,31 eur x 2.
Prvostupňový súd správne konštatoval, že písomné vyjadrenie zo 7.10.1997 bolo predložené súdu až
priamo na pojednávaní dňa 8.10.1997, za ktoré bola priznaná odmena a teda by sa jednalo o duplicitu
odmeňovania.

Možno súhlasiť s odvolacou námietkou právneho zástupcu žalovaných, že za písomné podanie na
KS Prešov z 10.11.1998 patrí náhrada trov, nakoľko tento úkon sledoval bránenie práv a oprávnených
záujmov zastúpených osôb, preto odvolací súd priznal za tento úkon právnemu zástupcovi žalovaných

5,31 eur x 3 + režijný paušál 2,32 eur. Porady s klientom z 12.10.2001 a z 27.11.2001 trvali menej ako
hodinu, preto správne za tieto úkony súd náhradu trov nepriznal.

Vo vzťahu k poradám s klientmi z 14.5.2007, 26.6.2007, 19.7.2007, 18.10.2007 ako aj za dovolanie
z 26.7.2007 odvolací súd konštatuje, že rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 28/2008 z
23.4.2008 bolo vyslovené že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania a
tieto porady ako aj uvedené dovolanie boli imanentnou súčasťou dovolacieho konania, teda bolo o týchto
trovách v zmysle vyššie uvedeného rozhodnuté, pričom na uvedenom nič nemení skutočnosť, že toto
dovolanie bolo vzaté späť, čo malo za následok zastavenie dovolacieho konania.

Čo sa týka porád právneho zástupcu žalovaných s klientmi zo dní 31.1.2011,18.10.2012,
20.9.2006,12.2.2008, 1.4.2008 a 22.10.2010, je nutné prisvedčiť odvolacím námietkam právneho
zástupcu žalovaných, keďže dôvodom nepriznania náhrady za tieto úkony bolo nepredloženie obsahu
týchto porád, pričom rešpektujúc mlčanlivosť advokáta ako aj absenciu nutnosti uvádzania obsahu porád
v právnych predpisoch, odvolací súd konštatuje, že za tieto úkony právnemu zástupcovi patrí náhrada
trov právneho zastúpenia. Na základe uvedeného odvolací súd priznal právnemu zástupcovi žalobcov
odmenu v nasledujúcej výške: za poradu z 31.1.2011 - 19 eur x 2 + režijný paušál 7,41 eur, za poradu
z 18.10.2012 - 19,56 eur + režijný paušál 7,63 eur, za poradu z 20.9.2006 - 33,45 eur x 3 + režijný
paušál 5,44 eur, za poradu z 12.2.2008 - 36,41 eur x 3 + režijný paušál 6,31 eur, za poradu z 1.4.2008
- 36,41 eur x 3 + režijný paušál 6,31 eur a napokon za poradu z 22.10.2010 - 27,74 eur x 3 + režijný
paušál 7,21 eur. Tieto porady trvali viac ako 1 hodinu, preto podľa názoru odvolacieho súdu neuvedenie
obsahu týchto porád, zvlášť, keď to advokátovi neprikazuje žiaden právny predpis, nemôže byť na ujmu
právnemu zástupcovi a zároveň dôvodom nepriznania odmeny za tieto úkony právnej služby.
Odvolací súd reflektoval aj na odvolaciu námietku právneho zástupcu žalovaných vo vzťahu k priznaniu
náhrady za stratu času na pojednávaní z 18.10.2001 obstaraného advokátskym koncipientom. Krajský
súd zastáva názor, že ak je odmeňovaný úkon advokátskou tarifou, ktorý bol vykonaný advokátskym
koncipientom, analogicky nevidí dôvod pre nepriznanie náhrady za stratu času advokátskemu
koncipientovi, zvlášť v situácii, keď tento sa pojednávania skutočne fyzicky zúčastnil. Hoci zákon
o advokácii, resp. vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci
explicitne neupravuje náhradu za stratu času advokátskemu koncipientovi, táto náhrada tvorí súčasť
celkovej odmeny u advokáta, preto pri obstaraní úkonu právnej pomoci patrí aj koncipientovi, ktorý ten -
ktorý úkon za advokáta obstará. Na základe uvedeného odvolací súd priznal odvolateľovi aj túto náhradu
za stratu času, pričom za 4 polhodiny to činí sumu 2,64 eur.

Odvolateľ sa odvolaním domáhal aj náhrady osobných trov žalovaných spočívajúcich v cestovných
výdavkoch v celkovej sume 310 eur. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa a za
účelné, preukázané a dôvodné považuje iné trovy konania žalovaných v sume 39,50 eur tak, ako ich
ustálil súd prvého stupňa, pričom na ich špecifikáciu a rozsah odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje.

Napokon právny zástupca žalovaných žiadal, aby mu žalobca v náhrade trov vrátil súdny poplatok za
odvolanie zo dňa 28.11.2001, ktorý bol zaplatený v kolkoch. Správne postupoval prvostupňový súd, keď
na úhradu tohto súdneho poplatku v rámci náhrady trov konania nezaviazal žalobcu, nakoľko žalovaní
za toto nové odvolanie súdny poplatok platiť nemali, urobili to dobrovoľne a tento súdny poplatok by im
mal byť zo strany súdu vrátený.

Odvolací súd sa zaoberal aj odvolacími námietkami žalobcu, pričom dôvodí, že je nepochybné, že
žalobca nedosiahol vo veci samej úspech v konaní.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa môže v tom - ktorom konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná
tvrdosť, ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch, z dôvodov
hodných zvláštneho zreteľa, účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu
celkom alebo sčasti nepriznal. Žalobca poukazoval na to, že podľa jeho názoru sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania, s poukazom na protichodné
rozhodnutia súdov v tejto veci. Na rozhodnutia súdov mali nepochybne vplyv aj časté zmeny žalobných
návrhov žalobcu, čo však nič nemení na skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v rámci
podanej žaloby a nemal vo veci úspech.

Predpokladom použitia § 150 O.s.p. je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa s tým, že ide
o výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu.
Je odôvodnený tým, že by strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania mohla v konkrétnych
prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti.

Vo všeobecnosti možno povedať, že treba zvažovať vždy okolnosti konkrétneho prípadu a to nielen na
strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane účastníka, ktorému inak
patriaci nárok nie je priznaný. Podľa súdnej praxe pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov. Je tiež potrebné prihliadnuť
na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, ako aj na postoj účastníkov v konaní.

Žalobca podaním návrhu voči žalovaným inicioval začatie súdneho konania a preto si musel byť vedomý
aj zodpovednosti za podanú žalobu, z čoho plynie aj zodpovednosť za prípadné trovy konania, ako
správne konštatoval aj súd prvého stupňa.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Na základe zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych predpisov odvolací súd potvrdil
napadnuté uznesenie vo výroku o iných trovách konania žalovaných a zároveň zmenil uznesenie vo
výroku o trovách právneho zastúpenia tak, že žalovaným prisúdil náhrada trov prvostupňového konania
pozostávajúca z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 2695,92 eur a žalobcu zaviazal túto náhradu
žalovaným nahradiť.

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
2 O.s.p., podľa ktorých v danom prípade žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovaní boli
v odvolacom konaní len čiastočne úspešnými účastníkmi, preto súd náhradu trov odvolacieho konania
žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.