Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/258/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314200961
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314200961.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci BL Telecom collection, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 47
150 513, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava,
IČO 36 862 711, proti žalovanej Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom X., F. XXXX/X, za účasti vedľajšieho
účastníka Združenia - pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS" so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01
Prešov, IČO 42 343 828, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom AK Svidník, Ul.

Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 490,99 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu v Humennom č.k. 5C 153/2014-79 z 18.8.2014 vo výroku o trovách medzi vedľajším účastníkom
a žalobcom jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom.

Priznáva náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom, ktorý je povinný
zaplatiť žalobca vo výške 24,59 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Igora

Šafranka, advokáta vo Svidníku v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 159,05 eur spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 80,35 eur za obdobie od 26.1.2011 do zaplatenia, vo
výške 9 % ročne zo sumy 39,58 eur za obdobie od 26.2.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 36,62
eur za obdobie od 26.3.2011 do zaplatenia, 9,25 % ročne zo sumy 2,5 eur za obdobie od 26.4.2011 do

zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi konania priznal náhradu trov v sume
79,06 eur, ktoré zaviazal zaplatiť žalobcu na adresu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku pokiaľ išlo o výrok o náhrade trov konania medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žalobca namietal vo svojom
odvolaní, že pokiaľ ide o to, že súd prvého stupňa priznal náhradu vedľajšiemu účastníkovi, tieto boli

neúčelne vynaložené. S poukazom na § 142 O.s.p. nevyhnuté podľa žalobcu sú tie trovy, ktoré sa musia
vynaložiť na procesné úkony. Trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a ktoré si
uplatňuje vedľajší účastník neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Vedľajší účastník s
týmto musí byť uzrozumený. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 9Co 375/2013. Ďalej
poukázal na odbornosť vedľajšieho účastníka pri poskytovaní ochrany spotrebiteľa. V tomto prípade
združenie je založené za týmto účelom výkon ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje

vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené. Poukázal na zámer zákonodarcu pre zvýhodnenie
takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými, aby mohli vzhľadom na odbornú pripravenosť
bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní, v
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 5Co 375/2013. Vedľajší účastník,ktorý do konania vstúpil neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným
poslaním. Hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa, ktorý automaticky vstupujú do takýchto
konaní bez toho, aby vedeli vopred o konkrétnych okolností tohto prípadu sa javí ako zisk z priznaných

trov konania a nie účelom je ochrana spotrebiteľa. Okrem toho všetky úkony účastníka po obsahovej
a formálnej stránke predstavujú úkony formulárového a opakujúceho sa charakteru bez ohľadu na stav
konania, vôľu spotrebiteľa. Pokiaľ išlo o vedľajšieho účastníka, tento vo svojej argumentácii poukázal
iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať
aj z úradnej moci. Ďalej tiež sa neskúmal ani súhlas toho účastníka, ktorého vedľajší účastník podporu

v tomto konaní. Aj Ministerstvo hospodárstva SR hradí výdavky spotrebiteľských združení a podporuje
odpornosť spotrebiteľských zdužení v oblasti ochrany práv spotrebiteľa. Preto navrhol rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa, resp. zmeniť a nepriznať náhradu trov konania
medzi žalobcom a vedľajším účastníkom. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v celkovej výške
podľa úspechu vo veci a trovy odvolacieho konania vo výške 39,22 eur.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník. Tento vo svojom vyjadrení uviedol, že čo sa týka

odvolacích námietok, vedľajší účastník v konaní má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná
však iba sám za seba. Pokiaľ ide o samotné združenie, ide o organizáciu zloženú z laikov a bez
pomoci advokátov, ktoré sú na to dostatočne priestorovo, materiálne, technicky a personálne vybavené,
pritom množstvo spotrebiteľskej agendy je len zlomkom toho koľko sporov prebieha pred súdmi SR.
Poukázal na čl. 169 ods. 1 zmluvy o fungovaní EÚ, kde sa píše o tom, že únia v snahe podporiť

záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich páva na informácie, osvetu
a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. Poukázal na čl. 38 a 47 Charty základných práv EÚ.
Poukázal tiež na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a najnovší komentár 1 diel druhé vydanie autorov Števček,
Ficová a spol. Občiansky súdny poriadok vydaný v Beckovej edícii komentovaných zákonov na str.

327-331. V tejto súvislosti dal aj do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09, z ktorého
vyplýva, že združenie má právo aj na advokáta a aj na náhradu trov konania. Ďalej poukázal na
ustanovenie § 93 ods. 2, 3 O.s.p., v ktorých upravuje prípustnosť, alebo podmienky vstupu vedľajšieho
účastníka do konania. Ďalej citoval celý rad rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. 6Cdo 323/2012,
4Cdo 293/2013) a súdov odvolacích v rámci celého Slovenska, ktorí priznávajú nárok na náhradu trov

konania aj vedľajšiemu účastníkovi. Preto žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o
trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom a priznať aj trovy odvolacieho konania za
jeden úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu vo výške 24,59 eur.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vo vzťahu výroku medzi žalobcom a vedľajším účastníkom o náhrade trov konania
dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a na základe toho aj správne vec právne posúdil. Na týchto
skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa ustanovenia §93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nieje.

Podľa ustanovenia §93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia §93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh.Podľa ustanovenia §93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Výrok o trovách konania medzi žalobcom a žalovanou sa opiera o ustanovenie §142 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z obsahu spisu je zrejme, že žalobca podal žalobu voči žalovanej, ktorá bola spotrebiteľom v priebehu
konania. Oznámil vedľajší účastník, že vstupuje do konania na strane žalovanej a k veci samotnej
sa aj vyjadril dňa 28.7.2014 s poukazom na námietky, ktoré sa týkali toho, aby bol úspech žalobca v

celom rozsahu a pripojil aj príslušné rozhodnutia súdov vyššieho stupňa. Vyjadril k tomuto aj samotný
žalobca. Súd prvého stupňa na vytýčenom termíne pojednávania dňa 18.8.2014 rozhodol vo veci samej
aj na náklade argumentácie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej
pokute, v ktorej žalobca nebol úspešný. Súd mu tento nárok nepriznal a vo vzťahu k tomuto výroku v
prevyšujúcej časti žaloba, ktorá bola zamietnutá sa ani neodvolal. Preto možno konštatovať, že vedľajší

účastník účinne, účelne a dôvodne bránil práva účastníka, ktorý bol spotrebiteľom a ktorý bol v konaní
v namietanej časti aj úspešný.

Naviac odvolací súd poukazuje, že aj vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou založenou na
ochranu práv spotrebiteľov má právo nechať sa v konaní zastupovať a to aj advokátskou kanceláriou.
Keďže § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník ma v konaní rovnaké práva a

povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver, a to to, že vedľajší účastník má právo na
právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo, ktoré sa v rámci civilného konania realizuje
s možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom, teda
advokátom. Následne má i právo na náhradu trov konania, medzi ktoré bez akýchkoľvek pochybností
patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná

náhrad trov konania len v prípade, ak vznikne toto právo aj účastníkovi, na ktorého strane vystupuje. V
danom prípade bola žalovaná takisto čiastočne úspešná len s tým rozdielom, že náhradu trov konania
nežiadala, preto s poukazom na § 151 O.s.p. náhradu trov konania súd prvého stupňa nepriznal.

Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže
vedľajší účastník bol v konaní úspešný, priznal mu odvolací súd nárok na náhradu trov konania. V tomto
prípade išlo o trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu podľa
§ 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., 1x režijný paušál vo výške 8,04 eur podľa §
16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v celkovej

sume 24,59 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.