Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoE/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202983
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8514202983.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného S., s.r.o., S. XX, C., P.: XX XXX XXX, právne
zastúpeného Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava IČO: 36 865 141 proti povinnému F. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, U. XXX, o vymoženie 196,-eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3Er/314/2014-23 zo dňa 12.11.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) žiadosť súdneho
exekútora Q. E., Exekútorský úrad Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 26.05.2014 bola súdu prvého stupňa doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to na základe návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 08.03.2014 a exekučného titulu - rozsudku Stáleho

rozhodcovského rozsudku spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave vedenom
pod sp.zn. SR 03714/13 zo dňa 21.06.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.07.2013
a vykonateľnosť 01.08.2013. K návrhu na vykonanie exekúcie bola priložená zmluva o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 29.11.2011, zmenka č. XXXXXXXXX zo dňa 29.11.2011, Všeobecné obchodné
podmienky poskytnutia úveru (ďalej len ,,VOP“). Dňa 10.11.2014 bola predložená na výzvu súdu aj
Rozhodcovská zmluva zo dňa 29.11.2011. V predloženom exekučnom titule bola povinnému uložená

povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 196,-eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne
zo sumy 196,-eur od 23.06.2012 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 196,-eur
od 23.11.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 125,71,-eur, a to všetko
v mesačných splátkach vo výške 50,-eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu
s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu

rozhodnutia v prípade nezaplateniam čo i len jednej splátky riadne a včas. Rozhodcovský súd
odvodzoval svoju právomoc prejednať spor medzi oprávneným a povinným, a rozhodnúť a priznať
oprávnenému v jeho návrhu požadované plnenie na základe rozhodcovskej doložky v zmysle ktorej sa
účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú
zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,

budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská
a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

Následne súd citoval § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný
poriadok), § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní), § 1 ods. 2, § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 5a ods. 1 zákona č.250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, § 52 ods. 1 a 2,

§ 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), o) a r) a 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o
fungovania Európskej únie, čl. 2. písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3, čl. 6 ods. 1, ods. 1 písm. q) prílohy smernice
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a poukázal na rozsudky Súdneho
dvora (ES) vo veciach C-240/98 zo dňa 27.06.2000, C-168/05 zo dňa 26.10.2006, C-243/08 zo dňa
04.06.2006 a C-40/08 zo dňa 06.10.2009.

Predmetný právny vzťah zo zmluvy o úvere posúdil súd prvého stupňa ako spotrebiteľský, kde povinný
vystupoval v pozícii spotrebiteľa, ktorý úverom zabezpečoval svoje potreby, kým oprávnený konal
v rámci podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ, ktorý poskytol povinnému peňažné prostriedky
na základe zmluvy o úvere a povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť
celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Jedna sa o typovú zmluvu, ktorú povinný ako
spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Dohodu o vyplnení zmenky v bode 13 VOP vyhodnotil ako neprijateľnú

podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) a o) Občianskeho zákonníka, ktorá stavia spotrebiteľa do výrazne
nevýhodného postavenia a sleduje ciel obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Podľa
jeho názoru uzavretím dohody o vyplnený zmenky veriteľ dostal do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom,
že ním požadovane plnenie je v v súlade zo zmluvou, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa
§ 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka. Požadované zmenkové úroky vo výške 0,25% denne

(91,25% ročne) vzhľadom na ich výšku považoval za neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 4
písm. k). Z týchto dôvodov súd prvého stupňa vyhodnotil dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú
podmienkuatýmabsolútneneplatnúzmluvnúpodmienkupodľaust.§53ods.5Občianskehozákonníka.
Súd prvého stupňa skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovsky
súd s právomocou prejednať daný spor. Preskúmaním rozhodcovskej zmluvy zistil, že predmetná

rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodzoval právomoc prejednať spor, je
vo forme samostatného formuláru, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa
v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu prvého
stupňa je dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou,
ktorá je zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v

znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným
spôsobom ovplyvniť ich obsah. Podmienka rozhodcovskej doložky bola vopred stanovená v predmetnej
zmluve oprávneným a nebola individuálne dojednaná aj teda nekalá. Dospel k záveru, že dojednaná
rozhodcovská doložka pri predmetnej zmluve o úvere je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje

značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach zmluvnýchstrán vneprospech povinného, je vrozpore
s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Smernicou Rady 93/13/EHS ako aj s dobrými mravmi a je
teda vzhľadom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Plnenie priznané rozhodcovským
rozsudkom je v rozpore s ustanoveniami § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na uvedené,

rozhodcovský súd nemal dostatok právomoci na prejednanie a vydanie rozhodcovského rozsudku vo
veci a to malo za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Z týchto dôvodov
súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora zamietol.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdny úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne

posúdenie veci. Bol toho názoru, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti,
ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal,
že súd nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v
konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o
udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej

stránky. Bol toho názoru, že exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí
sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu
konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je rozpore sobsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že konajúci súd neúplne zistil
skutkový stav veci, keď namietal skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna
rozhodcovská zmluva resp. doložka. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára

rozhodcovskú zmluvu podľa ust. 83 a násl. zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné,
Konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie vadou nedostatočného zistenia
skutkového stavu. V zmysle článku 2 zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami,
rozhodcovský súd postupuje v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, a preto bol exekučný titul
vydaný v súlade s týmto zákonom. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p..

Odvolací súd v zmysle zásad § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že
odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci
rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi, uvedenými v rozhodnutí
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvého stupňa aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd
judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už

pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp.zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávnehokolégia KrajskéhosúduvPrešovez27.9.2010aniprávnehonázoru,ktorýbymalbyť
oprávnenémuznámyzuzneseníodvolaciehosúdusp.zn.6CoE73/2012,6CoE74/2012,6CoE95/2012,
6CoE 16/2012, 6CoE 12/2011, 6CoE 173/2011, 6CoE 1/2012 20CoE 40/2012, 20CoE 70/2012, 20CoE
73/2012, 20CoE 132/2012, 20CoE 200/2012, 20CoE 210/2012 (porov. uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 610/2012). Rozhodcovský rozsudok bol založený na rozhodcovskej
zmluvevspotrebiteľskejzmluve.Neprijateľnázmluvnápodmienkajeneplatná,atedanevyvolávaprávne
účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE 66/2012, 6CoE
256/2012).

Právna veda na tento problém reaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné,
či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná
klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti
možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmusspotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami“ (Štandardné zmluvy, str. 214,Vydavateľ
Aleš Čeněk).

Pokiaľodvolateľpoukázalnato,žerozhodcovskázmluvabolavtomtoprípadesamostatnáaindividuálne

dohodnutá a účastníci ju uzatvorili slobodne a po zvážení všetkých náležitostí, tak k tomu odvolací
súd poznamenáva, že rovnako ako samotná zmluva o úvere aj rozhodcovská zmluva sú spísané na
predpísanom tlačive, ktorého obsah nemohol dlžník ovplyvniť a musel sa mu podriadiť.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá

voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo
9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver,
že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na za stavu, že zmluvný

vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu
formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa
spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný
na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách
boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť,

že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad
typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem,
že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore zmysle
judikatúry súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno grupo editoriale. Neprimeraná vzdialenosť od

miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo
vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť viac ako 400 km (Čirč - Bratislava) na
rozhodcovské konanie je odradzujúca.

Vo svetle uvedených záverov správne súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho
dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v

záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom ).

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp.zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími

námietkami.S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie ako
vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné