Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111010743
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8111010743.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
MonikyHalkociovejaJUDr.VladimíraMonokanaverejnomzasadnutíkonanomdňa28.1.2015,vtrestnej
veci proti obžalovanému B. A. pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/56/2011 zo dňa 5.9.2013, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného B. A..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného B. A. vinným z prečinu sprenevery podľa §
213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa 5.6.2009 podpísal v Prešove ako živnostník pod obchodným menom B. A. - A., N. H. XX, okr.
D., IČO: XX XXX XXX, ako zhotoviteľ diela s G.. D. M. a G.. M. M. ako objednávateľmi zmluvu o

dielo, na základe ktorej sa zaviazal podľa projektu výstavby rodinného domu pre objednávateľov v obci
Záborské, okr. Prešov, na pozemku parc. 321/32 v čase od 8.6.2009 do 31.1.2010, realizovať dodávku
a výstavbu základov nadzemnej časti a základovej dosky predmetného rodinného domu, načo si nechal
od objednávateľov vyplatiť zálohu vo výške 20.000,- Eur dňa 5.6.2009 na svoj bankový účet vedený
v Slovenskej sporiteľni, avšak zmluvne dohodnuté práce vykonal nekvalitne v objeme 8.570,05 Eur,
zvyšok prác nevykonal vôbec a účelovo viazané finančné prostriedky, ktoré prevzal od objednávateľov

do dnešného dňa nevrátil, ale si ich prisvojil a použil na neznámy účel, čím takýmto konaním spôsobil
G.. D. M., nar. X.X.XXXX a G.. M. M., nar. X.X.XXXX, škodu vo výške 11.429,95 Eur.

Za to mu podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní
18 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.
určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených G.. D. M., nar. X.X.XXXX a G.. M. M., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom Q. č. XXX, okr. D., odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie (v súvislosti s podaným odvolaním krajský súd podotýka, že podľa obsahu zápisnice
o hlavnom pojednávaní zo dňa 5.9.2013 mal už po vyhlásení rozsudku a poučení o opravnom
prostriedku zahlásiť odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku náhradný obhajca, ktorý však v zmysle
ust. § 42 ods. 2 Tr. por. môže práva obhajcu vykonávať iba v prípade neúčasti zvoleného alebo
ustanovenéhoobhajcu,nonatomtohlavnompojednávanísadalzvolenýobhajcaobžalovanéhozastúpiť

advokátskym koncipientom, čiže náhradný obhajca práva obhajoby vykonávať nemohol). V dôvodoch
odvolania uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplýva, a medzi stranami to ani nebolo sporné, žes poškodenými uzavrel zmluvu o dielo na vykonanie prác, ktoré sa týkali výstavby rodinného domu a
že poškodení ako objednávatelia mu preddavkovo vyplatili zálohu vo výške 20.000,- Eur. Rovnako tak
je nesporné, že objednané práce aj začal realizovať. Vo vzťahu k podanému znaleckému posudku B..

H. poukazuje na to, že tento nebol obstaraný v súlade s platnou právnou úpravou, a v tomto trestnom
konaní nemôže mať charakter znaleckého posudku, ale len listinného dôkazu, obdobne ako súhrn
rozpočtových nákladov, ktoré boli súdu v rámci dokazovania predložené zo strany obhajoby. Rozpor
medzi týmito listinnými dôkazmi doposiaľ odstránený nebol. Súd sa nevysporiadal s otázkou naplnenia
pojmových znakov trestného činu sprenevery podľa § 213 Tr. zák. Záloha poskytnutá objednávateľom

zhotoviteľovi, ktorou sa „predpláca“ dopredu cena diela, sa prevzatím stáva vlastníctvom zhotoviteľa,
teda prechádza ako príjem do majetku zhotoviteľa, ktorý ho preto môže použiť v rámci aj iných svojich
podnikateľských aktivít. Peniaze poskytnuté ako preddavok na úhradu ceny diela preto nie sú pre
zhotoviteľa cudzou vecou, z čoho vyplýva, že aj keď dielo nevyhotovil a poskytnutý preddavok nevrátil,
nemôže sa dopustiť trestného činu sprenevery. Splatnosť ceny diela, tak ako aj iných plnení, možno
dohodnúť viacerými spôsobmi. Môže byť celá cena splatná pred zhotovením diela, pri zhotovení diela,

určitú dobu po zhotovení diela, alebo v splátkach. Dohodnuté môže byť aj poskytnutie preddavku, čo
je v zásade určitý druh plnenia v splátkach. Vo všetkých prípadoch však ide už o platenie ceny diela.
Platenie v splátkach alebo poskytnutie preddavku je teda ekvivalentom činnosti zhotoviteľa, pričom
sa z neho financuje celková činnosť zhotoviteľa a nielen činnosť, na ktorú bol preddavok poskytnutý.
Takto dochádza k postupnému konzumovaniu preddavku a jeho prevzatím vzniká zhotoviteľovi záväzok

dielo zhotoviť a najmä povinnosť prevzatý preddavok zaúčtovať a vrátiť prípadný preplatok, ak je cena
nižšia, ako poskytnutý preddavok. Objednávateľovi vzniká povinnosť cenu doplatiť, prípadne právo na
vrátenie časti preddavku. V prípade, ak zhotoviteľ dielo nevyhotoví a neodovzdá, stáva sa preddavok
bezdôvodným obohatením, ktorý je povinný zhotoviteľ objednávateľovi vydať. Zálohy poskytované
objednávateľom sa stávajú majetkom zhotoviteľa, a ten ich môže použiť pre vlastné účely. Ak by platilo,

že preddavok musí byť až do skončenia diela nedotknutý, nešlo by o preddavok na cenu diela, ale formu
zabezpečenia záväzku objednávateľa zaplatiť cenu diela. Naviac, základným princípom podnikania je
aj to, že podnikateľ priebežne platby prijíma a naopak, poskytuje, a to bez toho, aby bolo reálne možné
odlíšiť, z akých finančných prostriedkov sú jednotlivé platby hradené, pretože peniaze nie sú individuálne
určenou vecou. Peniaze poskytnuté ako záloha na úhradu ceny diela preto nie sú pre zhotoviteľa cudzou

vecou, z čoho vyplýva, že aj keď dielo nevyhotovil a poskytnutý preddavok nevrátil, nemôže sa dopustiť
trestnéhočinuspreneverypodľa§213Tr.zák.Tietoprávneúvahymusísúdaplikovaťajnaposudzovanú
vec s tým, že záloha, ktorú prevzal, sa prevzatím stala jeho vlastníctvom, a preto tieto peniaze nemajú
voči nemu povahu cudzej veci, jeho konanie preto nie je možné kvalifikovať ako trestný čin sprenevery
podľa § 213 Tr. zák. V ďalšom potom cituje ust. § 143 ods. 1 a 2 a § 144 ods. 1 a 2 Tr. por. a žiada, aby

odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil opätovne okresnému súdu.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok na verejnom zasadnutí
(ktoré vykonal v neprítomnosti obžalovaného, keďže obžalovaný o jeho vykonanie vo svojej
neprítomnosti požiadal) v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací

súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
ajsprávnosťpostupukonania,ktorémupredchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V konaní pred súdom prvého stupňa bolo podľa názoru krajského súdu vykonané dokazovanie v takom
rozsahu, ako to vyžaduje ust. § 2 ods. 10 Tr. por., bolo teda postupované tak, aby bol zistený skutkový
stav veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Dôkazy, ktoré boli v posudzovanej veci v konaní pred súdom prvého stupňa vykonané okresný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol a uviedol v ňom tiež to, aké skutočnosti z jednotlivo
vykonaných dôkazov vyplývali. Vykonané dôkazy prvostupňový súd podľa odôvodnenia rozsudku
vyhodnotil jednotlivo a v súhrne a dospel k záverom prezentovaným vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku na základe právnych úvah, ktoré odprezentoval.

Aj keď sa krajský súd s obsahom právnej úvahy prvostupňového súdu rozhodne nemôže stotožniť, v
konečnom dôsledku je potrebné uviesť, že skutkové aj právne závery tak, ako sú uvedené vo výroku
napadnutého rozsudku považuje za správne.Tak, ako to konštatuje aj odvolateľ v dôvodoch odvolania v posudzovanej veci, vôbec nie je spornou
otázka, či došlo medzi obžalovaným a poškodenými k uzavretiu zmluvy o dielo. Obžalovaný sám túto

skutočnosť priznáva, potvrdzujú ju aj svedkovia G.. D. M. a G.. M. M., a napokon predmetná zmluva je
jedným z dôkazov, ktorý sa nachádza v trestnom spise.

Obžalovaný sám vo svojich výpovediach uvádza, že s poškodeným komunikovali pred podpisom zmluvy
o dielo asi dva mesiace. Bavili sa o tom, že chce postaviť rodinný dom v Q.. Projekt k tomuto rodinnému

domu aj s rozpočtom nejakej inej firmy mu dal p. L. s tým, či nevie hrubú stavbu spraviť lacnejšie, keďže
rozpočetnahrubústavbu,ktorýmupredložil,bolasi3.000.000,-Sk.Onspracovalrozpočetna66.497,20
Eur vrátane DPH, spracoval ho 5.6.2009 a v ten istý deň dal poškodenému aj zmluvu o dielo, ale už
na rodinný dom v Q., nakoľko ten ho informoval, že sa nebude stavať v Q., ale v Q.. Zmluvu o dielo v
ten istý deň podpísali, a keďže hneď chcel robiť, toho istého dňa mu poškodený previedol na účet ako
zálohu sumu 20.000,- Eur. Vo vzťahu k uvedeným finančným prostriedkom uvádza, že to bola záloha

na celé dielo, slúžila ako zábezpeka pokiaľ nedôjde k uhradeniu faktúry. Táto suma nebola výslovne
viazaná na nákup materiálu. Ďalej uvádzal, že pozemok v Záborskom videl až po podpise zmluvy. Na
mieste zistil, že bude potrebné základovú dosku v zadnej časti domu zdvíhať o 2 m oproti pôvodnému
projektu, takže sa s poškodeným dohodli, že spracuje nový rozpočet a spraví dodatok k zmluve, nakoľko
náklady budú vyššie. Keď mu o dva týždne rozpočet doniesol, už mal poškodený vykopané základy, a

vtedy začal vymýšľať, aby sa ho zbavil. Na základe pôvodnej dohody sa už vykonávali práce, boli pomaly
zaliate základy, mal dovezené šalovacie dielce, začali sa šalovacie práce, základy však ešte nestihol
dokončiť, keď mu p. M. s manželkou doniesol odstúpenie od zmluvy, ktoré on 21.7.2009 prevzal. Tvrdil,
že v čase odstúpenia od zmluvy nepovažoval ním vykonané práce za vykonané nekvalitne a práce, ktoré
na stavbe vykonal, boli vo výške poskytnutej zálohy. Zo zálohy mu nezostali žiadne finančné prostriedky.

Uzavretie zmluvy o dielo potvrdzujú vo svojich výpovediach aj poškodení G.. D. M. a G.. M. M.. Z ich
výpovedí na hlavnom pojednávaní plynie, že na základe odporúčania známeho sa niekoľkokrát stretli s
obžalovaným, uzatvorili s ním zmluvu o dielo na stavbu rodinného domu a po podpise zmluvy mu bola
poukázaná suma 20.000,- Eur na jeho účet. Obžalovaný podľa ich výpovede aj začal s vykonávaním

prác, avšak vzhľadom na to, že tieto boli robené veľmi nekvalitne, stavebný dozor práce zastavil. Na
ich popud bol potom vypracovaný znalecký posudok na množstvo a kvalitu vykonaných prác, pričom
obžalovaný im 13.7.2009 podpísal prehlásenie, že práce do 18.7.2009 ukončí, a pokiaľ nie, do 7 dní
im uhradí 20.000,- Eur po odpočítaní preinvestovaných financií. Dňa 20.7. 2009 sa rozhodli od zmluvy
odstúpiť a odstúpenie od zmluvy obžalovaný prevzal dňa 21.7.2009. Napriek tomu, že obžalovaný mal

potom predložiť faktúry a položkovitý súpis vykonaných prác a dodaného materiálu s jeho cenami a
zvyšok peňazí vrátiť, neurobil tak, ani potom s nimi nekomunikoval.

Z obsahu pripojenej zmluvy o dielo plynie, že tá bola uzavretá dňa 5.6.2009 medzi G.. D. M. a G.. M.
M. ako objednávateľom a B. A. - A., N. H. č. XX, ako zhotoviteľom. Predmetom zmluvy o dielo bolo

zhotovenie stavby rodinného domu v rozsahu priloženého a schváleného súpisu s miestom plnenia
zmluvy o dielo na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastri obce Záborské s tým, že zhotoviteľ sa
zaviazal so zhotovením diela započať najneskôr 8.6.2009 a dielo ukončené objednávateľovi odovzdať
najneskôr do 31.1.2010. Cena za zhotovenie diela je uvedená vo výške do 55.880,- Eur bez DPH a
objednávateľ sa zavial pri podpise zmluvy uhradiť zhotoviteľovi zálohu na cenu diela vo výške 20.000,-

Eur. Z článku 10 uvedenej zmluvy vyplýva skutočnosť, že sa zmluvné strany dohodli, že sa ich právne
vzťahy budú riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Pokiaľ by sa vychádzalo len zo samotnej zmluvy, bolo by potrebné stotožniť sa s právnou argumentáciou
a právnymi úvahami prezentovanými v dôvodoch odvolania. Napokon krajský súd už vo svojom

predošlom rozhodnutí v tejto trestnej veci (sp. zn. 1To 15/2012 zo dňa 11.4.2012) konštatoval, že je
potrebné súhlasiť s názorom, že po uzavretí zmluvy o dielo, či už podľa § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka alebo § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka môže zhotoviteľ diela prijímať preddavky na jeho
zhotovenie, čo znamená, že v prípade, ak je zhotoviteľovi poskytnutý preddavok na zhotovenie diela
bez bližšieho určenia, tieto peňažné prostriedky sa ich prijatím stávajú súčasťou majetku zhotoviteľa,

a preto ich použitím na iný účel, ako na zhotovenie diela sa zhotoviteľ nemôže dopustiť trestného činu
sprenevery, pretože v takom prípade už by nešlo o cudzí majetok, ale o majetok, ktorý je jeho vlastným.Krajský súd však súčasne skonštatoval, že to by neplatilo v prípade, ak objednávateľ poskytne
zhotoviteľovi preddavok nie na zhotovenie diela vo všeobecnosti, ale na konkrétne dohodnutý účel. K
takejto situácii v danom prípade podľa názoru krajského súdu vzhľadom na obsah vykonaných dôkazov

v posudzovanej veci aj došlo.

Aj keď je pravdou to, čo odvolateľ namieta, že poškodení ani v trestnom oznámení, ani pri svojich
prvotných výpovediach neuvádzali skutočnosť, že suma 20.000,- Eur bola nejako viazaná a hovoria
len vo všeobecnosti o zálohe, niet dôvod výpovediam poškodených prezentovaným v konaní pred

súdom, resp. už v priebehu prípravného konania vo vzťahu k tomu, že poskytnuté finančné prostriedky
boli určené výhradne na stavbu ich rodinného domu, v prevažnej miere na nákup materiálu, neveriť.
Odhliadnuc od faktu, že bez toho, aby boli na to dotazovaní, si nemuseli vôbec uvedomovať význam tejto
skutočnosti, je potrebné poukázať na okolnosť, ktorá vyplýva už z prvotných výpovedí poškodených,
a ktorú dôkazy potvrdzujú. Z ich výpovedí totiž vyplýva, že obžalovanému sumu 20.000,- Eur uhradili
na jeho účet v Slovenskej sporiteľni, pričom obžalovaný im povedal, že inač má účet buď v Tatrabanke

alebo v ČSOB, ale kvôli ním si ho zriadi v Slovenskej sporiteľni.

Podľa správy Slovenskej sporiteľne bol predmetný účet naozaj zriadený dňa 27.4.2009 (teda evidentne
už v dobe, keď bol obžalovaný s poškodenými v kontakte), čo okrem jeho výpovede o tom, že s nimi
jednal už dva mesiace pred podpisom zmluvy možno napokon vyvodiť aj z obsahu listinného dôkazu

nachádzajúceho sa na č. l. 77 predmetného spisu, ktorým je plná moc, ktorú obžalovaný prevzal od
poškodeného G.. D. M. dňa 23.4.2009, a ktorou ho tento splnomocnil na predaj pozemku v katastri
obce Q.. Podľa výpisu z uvedeného účtu bol naň dňa 5.6.2009 poukázaný vklad vo výške 20.000,- Eur
od G.. D. M., z ktorého do konca mesiaca júl boli realizované výbery vo výške 19.736,78 Eur, pričom
žiaden iný vklad na uvedený účet v priebehu tohto mesiaca realizovaný nebol. V tejto súvislosti by potom

nebolo možné pristúpiť ani na argumentáciu uvedenú v odvolacích námietkach o „zmiešaní“ finančných
prostriedkov s ostatnými finančnými prostriedkami obžalovaného. Naviac považuje krajský súd v tejto
súvislosti za potrebné podotknúť, že vzhľadom na fakt, že naozaj výrazne podstatná časť vybratých
finančných prostriedkov bola buď cez výber kartou, alebo výber v hotovosti, nie je možné zistiť, na čo
boli použité (ako použité v súvislosti s podnikaním obžalovaného by snáď bolo možné uviesť len platbu

kartou vo výške 21,15 Eur v Baumaxe, vo výške 44,- Eur vo firme LUKOIL a 3,20 Eur v predajni Haus).
Je zrejmé, že za nákup materiálu, ktorý obžalovaný použil na stavbu, ktorú započal vykonávať, tieto
finančné prostriedky evidentne použité neboli, čo mimo iného vyplýva aj z výpovede svedka B.. L. i
správy, ktorú firma MPL - stavebniny poskytla, a podľa ktorej obžalovaný nakupoval stavebný materiál
na faktúru, avšak k úhrade nedošlo, pričom k 13.7.2009 mal v uvedených stavebninách neuhradené

faktúry vo výške 5.341,65 Eur, rovnako tak nemal uhradené faktúry ani vo vzťahu k firme DEKTRADE,
kde výška neuhradených faktúr k 7.4.2009 predstavovala sumu 1.195,89 Eur.

Záver o tom, že suma 20.000,- Eur, ktorá bola zo strany poškodených obžalovanému poskytnutá bola
účelovo viazaná možno napokon podľa názoru krajského súdu urobiť aj vzhľadom na obsah daňových

priznaní obžalovaného. V podanom daňovom priznaní k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2009
totiž obžalovaný deklaroval celové príjmy zo živnosti vo výške 16.806,72 Eur. Je teda evidentné, že
nedosahujú ani výšku, ktorá mu mala byť ako záloha 20.000,- Eur poskytnutá, a to znamená, že
obžalovaný tieto finančné prostriedky, keďže ich nepriznal, nepovažoval za svoje ani v daňovom konaní.

Vzhľadom na uvádzané teda krajský súd dospel k záveru, že suma 20.000,- Eur, ktorá bola poškodenými
obžalovanému poskytnutá, boli účelovo viazané finančné prostriedky, ktoré mal a mohol obžalovaný
použiťlennanákupmateriálu,resp.prácevsúvislostisvýstavbourodinnéhodomu,ktorýbolpredmetom
zmluvy o dielo.

Rozsah nakúpeného materiálu aj prác zo strany obžalovaného vrátane prác nekvalitne vykonaných
(ktoré si museli nechať poškodení na svoje náklady odstrániť a v súvislosti s tým im podľa ich výpovede
vznikli ďalšie náklady vo výške cez 5.000,- Eur) je zrejmý z obsahu znaleckého posudku B.. D. H..

Obhajoba síce namieta, že uvedený posudok vzhľadom na to, že ten bol spracovaný ešte pred začatím

trestného stíhania na základe objednávky poškodených nie je možné ako znalecký posudok v tomto
konaní použiť, s týmto názorom sa však krajský súd nestotožňuje. Aj keby sa pristúpilo na argumentáciu
(ale s tou krajský súd nesúhlasí, pretože znalca nepribrali orgány činné v trestnom konaní, ale posudok
predkladala strana, ktorou sa poškodený samozrejme môže stať až po začatí trestného stíhania) jepotrebné uviesť, že podstatné skutočnosti významné pre posúdenie veci vyplývajú aj z výpovedí znalca
či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom. V oboch týchto prípadoch bol B.. H., ktorý je
zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, pred svojim výsluchom riadne poučený.

Vo svojich výpovediach (znalecký posudok môže znalec podať buď písomne alebo ústne do zápisnice)
uvádzal podstatné skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci.

Z obsahu posudku aj výpovede znalca vyplýva, že zmluvne dohodnuté práce vrátane tých, ktoré
obžalovaný vykonal nekvalitne, boli vo výške 8.570,05 Eur.

Objem finančných prostriedkov nad túto sumu do výšky 20.000,- Eur, ktorá mu bola poškodenými
zverená,boltedaobžalovanýpovinnývrátiť.Pokiaľtakneurobil,aposkytnutéfinančnéprostriedkypoužil
na iný účel, než na aký mu boli zverené, dopustil sa prečinu sprenevery podľa § 213 Tr. zák., a keďže
svojím konaním spôsobil väčšiu škodu, (ktorou sa v zmysle ust. § 125 ods 1 Tr. zák. rozumie suma
dosahujúcanajmenej2.660,-Eur)správneprvostupňovýsúdjehokonanieposúdilakoprečinsprenevery

podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák.

Pochybenie, ktoré by bolo možné napraviť v prospech obžalovaného nezistil krajský súd ani pri
rozhodovaní o treste. Trest, ktorý obžalovanému uložil, teda trest odňatia slobody vo výmere 18
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 rokov nie je v žiadnom prípade

možné, vzhľadom na okolnosti stíhaného prípadu i osobu obžalovaného, považovať za trest, ktorý by
bolo možné označiť za prísny.

Za trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere
od 1 do 5 rokov. Okresný súd obžalovanému v posudzovanom prípade nepričítal žiadnu z priťažujúcich

okolností uvedených v § 37 Tr. zák. a krajský súd nezistil ani to, že by bol pochybil, pokiaľ by nebol
zohľadnil niektorú z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zák. U osoby obžalovaného ide pritom
o páchateľa, ktorý sa v súdenom prípade nedostal do rozporu so zákonom po prvýkrát. V odpise registra
trestov má uvedené doposiaľ 4 záznamy. Súdený bol v roku 2000 pre trestné činy sprenevery podľa §
248 ods. 1, 2 Tr. zák., podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Tr. zákona a ublíženia na zdraví podľa § 221 ods.

1 Tr. zák., pričom mu bol uložený peňažný trest vo výške 15.000,- Sk, ktorý mu bol odpustený amnestiou
prezidenta republiky zo dňa 14.12.2000. V roku 2004 bol uznaný za vinného pre prečin úverového
podvodu podľa § 250a ods. 1, 3 Tr. zák. a uložený mu bol podmienečný trest odňatia slobody, pričom v
skúšobnej dobe sa osvedčil. V roku 2008 bol rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 26.5.2008, sp.
zn. 33T/74/06, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To/58/08 zo dňa 19.11.2009

uznaný za vinného zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák.,
pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom výkonu
trestu na skúšobnú dobu 3 rokov, ktorý mu bol odpustený amnestiou prezidenta republiky z 2.1.2013
a peňažný trest vo výmere 1.660,- Eur, ktorý zaplatil 5.4.2012, a napokon rozsudkom Okresného súdu
Prešov sp. zn. 5T/5/2011 zo dňa 17.2.2011 bol uznaný za vinného zo zločinu skresľovania údajov

hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. b/ a ods. 3 písm. c/ Tr.
zák., od uloženia súhrnného trestu však bolo vzhľadom na vyššie uvedené odsúdenie upustené. Na
obžalovaného sa teda vo všetkých týchto prípadoch hľadí, akoby odsúdený nebol. To však neznamená,
že pri posudzovaní osoby obžalovaného nie je možné fakt, že sa trestnej činnosti, a to trestnej činnosti
úmyselnej v minulosti dopustil, zohľadňovať, naviac, keď sa teraz súdeného skutku mal dopustiť v čase,

keď sa proti nemu viedlo ďalšie trestné stíhanie (vo veci sp. zn. 33T/74/06).

Za takejto situácie naozaj krajský súd nezistil dôvod pre to, aby mal byť obžalovanému ukladaný či už
miernejší trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na kratšiu skúšobnú dobu, alebo
iný miernejší druh trestu.

Pochybenie podľa názoru krajského súdu možno zistiť vo výroku o náhrade škody. Vzhľadom na
to, že o uplatnenom nároku poškodených už bolo rozhodnuté, a z uvedeného dôvodu prvostupňový
súd poškodených odkazoval na občianske súdne konanie, podľa názoru krajského súdu vôbec nebol
potrebný výrok o odkázaní poškodených, ale poškodených nemal do konania s nárokom na náhradu

škody ani pripustiť.

Tento výrok však nebol namietaný a krajský súd uvedené pochybenie nepovažoval za natoľko závažné,
aby bolo nevyhnutné tento výrok napadnutého rozsudku zrušovať.Odvolanie obžalovaného preto v zmysle ust. § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.