Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/351/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112221472
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112221472.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt,
s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporkyni K. D.,
nar. XX.XX.XXXX, I. XX, D. D., v konaní zastúpenej procesnou opatrovníčkou JUDr. Jankou Kužmovou,
vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Banská Bystrica, za účasti vedľajšieho účastníka konania

na strane odporkyne: HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom ul. J. Bánika 2 Zvolen,
IČO: 42 305 675, právne zastúpeného JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom so sídlom Nemčianska 25,
Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 331,94 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka konania proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 16C/156/2012-87 zo dňa 20.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudokokresnéhosúduvovýroku,ktorýmokresnýsúdotrováchkonaniarozhodoltak,žeúčastníkom
konania, vedľajšiemu účastníkovi konania a ich právnym zástupcom náhradu trov konania a trov

právneho zastúpenia nepriznáva, mení tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
nastraneodporkynetrovyprávnehozastúpeniavovýške68,74€naúčetprávnehozástupcuvedľajšieho
účastníkaJUDr.ViliamaGlézla,advokátasosídlomvBanskejBystrici,vedenývoF.banke,a.s.,pobočka
zahraničnejbanky,podčíslomXXXXXXXXXX/XXXX,VS:XXXXXXXXXX, dotrochdníodprávoplatnosti
tohto uznesenia.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho

zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 21, 09 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
JUDr. Viliama Glézla, advokáta so sídlom v Banskej Bystrici vedený vo F. banke, a.s., pobočke
zahraničnej banky, pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak,

že navrhovateľovi, právnemu zástupcovi navrhovateľa, odporkyni, vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne a právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia nepriznáva. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že dojednanie o
zmluvnej pokute, ktoré je súčasťou spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
ktorá je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Vo vzťahu
k trovám konania okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v konaní

úspešná odporkyňa si neuplatnila trovy konania, preto jej právo na náhradu trov rovnako ako žiadnemu
z účastníkov konania nepriznal. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi konania okresný súd uviedol, že
vedľajšiemu účastníkovi konania nepriznal náhradu trov konania vzhľadom na neúčelnosť úkonov a
šablónovitosť podaní bez zreteľa na konkrétnosť daného prípadu.Proti uvedenému rozsudku okresného súdu sa vedľajší účastník na strane odporkyne do výroku o
trovách konania odvolal a v odvolaní uviedol, že rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách
vedľajšieho účastníka je nedostatočne odôvodnené, pretože neposkytuje právne korektnú odpoveď na

otázku, z akého dôvodu považoval okresného súdu úkony vedľajšieho účastníka v konaní za neúčelné a
navyše absentuje ako vec právne posúdil. Uviedol, že požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia je
jednýmzozákladnýchatribútochspravodlivéhoprocesu.Dodržiavaniepovinnostiodôvodniťrozhodnutie
má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len
vecne správne rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie

napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce z Ústavy SR a Dohovorov o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. V posudzovanej veci je pre naplnenie vyššie uvedených požiadaviek potrebné, aby okresný
súd nielen v rovine všeobecného konštatovania neúčelnosti uplatnených trov, primeraným spôsobom
svoju úvahu rozviedol v odôvodnení rozhodnutia, pretože účelnosť trov právneho zastúpenia potrebných
na uplatňovanie alebo bránenie práva v súdnom konaní, je potrebné posudzovať z toho hľadiska,
či tieto trovy boli vynaložené na úkony, ktoré majú reálny vplyv na výsledok súdneho konania a

prihliadať na obsah uvedených úkonov z hľadiska ich skutkovej a právnej náročnosti. Okresný súd
však naznačeným spôsobom nepostupoval. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa vôbec nezaoberal
obsahom písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka zo dňa 02.08.2013, navyše vôbec neuviedol, že
by nejaké vyjadrenie bolo vedľajším účastníkom podané. Napriek uvedenému konštatoval, že úkony
vedľajšieho účastníka v konaní boli šablónovité, bez zreteľa na konkrétnosť daného prípadu. Z akých

skutočností k uvedenému záveru dospel, okresný súd neuviedol. V uvedenej súvislosti poukázal vedľajší
účastník na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR (sp. zn. II. ÚS/78/03, II.ÚS /31/04 a pod.), z ktorej
vyplýva, že trovy právneho zastúpenia treba v zásade v každom prípade považovať za účelné. Pokiaľ
sa teda okresný súd mienil odkloniť od tohto všeobecného pravidla a účastníkovi úspešnému v konaní
náhradu trov konania nepriznať pre ich neúčelnosť, mal vysvetliť, aké úkony v konaní boli úspešným

vedľajším účastníkom vykonané, čo bolo ich obsahom, aký malo ich uskutočnenie vplyv na výsledok
konania a najmä v čom spočíva ich šablónovitosť a nekonkrétnosť. Pokiaľ však okresný súd len uviedol,
že vyjadrenie vedľajšieho účastníka v spore bolo bez zreteľa na konkrétnosť daného prípadu, tak to
podľa vedľajšieho účastníka znamená to, že okresný súd prezentoval v odôvodnení svojho rozhodnutia
len záver, ku ktorému dospel, nie však dôvod, prečo sa tak stalo. Preto v takomto prípade, podľa názoru

vedľajšieho účastníka možno uviesť, že v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu vo vzťahu k výroku o
trovách konania absolútne absentuje vysvetlenie myšlienkovej činnosti konajúceho sudcu, obsahujúce
pre účastníkov zrozumiteľné vysvetlenie toho, čo sudca posudzoval, akými úvahami sa pri posudzovaní
riadil a ako vec skutkovo a právne posúdil, keď je potrebné zdôrazniť, že z odôvodnenia rozhodnutia
okresného súdu vo vzťahu k výroku o trovách konania nie je možné určiť, podľa akej právnej normy

okresný súd postupoval a akým spôsobom ju na konkrétny prípad aplikoval. Uvedené nedostatky robia
napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania vedľajšieho účastníka nepreskúmateľným
v inštančnom postupe a zároveň predstavujú zásah okresného súdu do práva vedľajšieho účastníka na
spravodlivé súdne konanie. Je možno tiež opomenúť, že nie je úlohou vedľajšieho účastníka domýšľať
si dôvody, na ktorých bolo súdne rozhodnutie založené, práve naopak je povinnosťou konajúceho súdu

odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby nevznikali žiadne pochybnosti o tom, na základe akých skutkových
zistení, právneho posúdenia a z akých dôvodov bolo to ktoré rozhodnutie súdu vydané. Vedľajší účastník
na strane odporkyne v odvolaní ďalej uviedol, že nemožno súhlasiť so záverom okresného súdu,
ktorým okresný súd spochybňuje účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka,
pretože práve kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka, v ktorom vedľajší účastník poukázal na

charakter zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj na skutočnosť, že navrhovateľ
nepreukázal porušenie ktorej zmluvnej povinnosti odporkyňou bolo dôvodom na uplatnenie zmluvnej
pokuty, viedlo k zamietnutia návrhu navrhovateľa. Písomné podanie vedľajšieho účastníka malo teda
priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Úkony, ktoré vedľajší účastník prostredníctvom právneho
zástupcu vykonal, možno považovať za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením vedľajší účastník

sledoval a priamo realizoval ochranu práv odporkyne proti uplatňovanému nároku navrhovateľa. Úkon
príprava a prevzatie právneho zastúpenia možno pri tom považovať za nevyhnutný z hľadiska toho,
aby sa právny zástupca vedľajšieho účastníka oboznámil s uplatňovaným nárokom v návrhu na
začatie konania a jeho prílohami. Úkon vyjadrenie k návrhu navrhovateľa zas predstavuje vonkajší
výstup myšlienkovej činnosti právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ktorý svojimi dôsledkami mal

za následok zamietnutie návrhu navrhovateľa. Je možno opomenúť, že okresný súd svoje rozhodnutie
postavil práve na skutočnosti, že navrhovateľom uplatnená zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a rovnako na skutočnosti, že navrhovateľ nepreukázal porušenie zmluvných povinností
odporcom, ktoré skutočnosti v rámci svojho vyjadrenia uviedol vedľajší účastník. Je teda nutnéjednoznačne uviesť, že to bol práve úkon vedľajšieho účastníka, ktorého výsledkom bolo zamietnutie
návrhu navrhovateľa, a preto sú trovy na tento úkon bezo sporu účelne vynaložené. Rovnako nutné
bolo uskutočnenie úkonu vyjadrenie k námietke prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania

zo dňa 08.11.2013, keď od pripustenia účasti vedľajšieho účastníka okresným súdom bytostne závisela
otázka možnosti jeho pôsobenia v konaní a tiež podanie stanoviska zo dňa 08.11.2013, ktorým úkonom
vedľajší účastník reagoval na obšírne doplnenie argumentácie navrhovateľa týkajúce sa najmä zmluvnej
pokuty. Tak isto nemožno podľa názoru vedľajšieho účastníka súhlasiť s tou časťou odôvodnenia
rozsudkuokresnéhosúdu,kdeokresnýsúduviedol,žeúkonyvedľajšiehoúčastníkabolišablónovité,bez

zreteľa na konkrétnosti daného prípadu. V rámci podania vedľajšieho účastníka (vyjadrenie vedľajšieho
účastníka k návrhu na začatie konania zo dňa 06.06.2013) bolo najskôr potrebné právne posúdiť zmluvu
o pripojení, vrátane jej dodatku z hľadiska toho, či sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú a zároveň zmluvu
formulárovú. Následne bolo potrebné detailne právne rozanalyzovať ustanovenia dodatku ku zmluve o
pripojení obsahujúce dojednanie o zmluvnej pokute so záverom o jeho neprijateľnosti z nasledovných
dôvodov: a) neurčitosť, čo umožňuje použitie zmluvnej pokuty z akejkoľvek dodávateľom ľubovoľne

určenej situácie, b) neprimeranosť zabezpečovaného záväzku, kde vedľajší účastník individuálne
zohľadnil, akú sumu mal odporca počas celej doby viazanosti právnemu predchodcovi navrhovateľa
zaplatiť v porovnaní s uplatňovanou zmluvnou pokutou, c) fakt, že daná zmluvná pokuta nezohľadňuje
časový aspekt, to je, umožňuje dodávateľovi sankcionovať spotrebiteľa v prípade porušenia povinnosti
paušálnou sumou, bez ohľadu na to, či porušenie zmluvných povinností nastalo na konci, alebo na

začiatku zmluvného vzťahu a nezohľadňuje ani mieru porušenia zmluvného záväzku spotrebiteľom,
d) uvedená zmluvná pokuta už bola opakovane právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Z uvedeného
popisu obsahu písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka, podľa názoru vedľajšieho účastníka
jednoznačne vyplýva, že je zavádzajúce tvrdenie okresného súdu o tom, že vyjadrenie vedľajšieho
účastníka bolo koncipované bez zreteľa na konkrétnosť daného prípadu, a to len šablónovite. Vedľajší

účastník v odvolaní ďalej zdôraznil, že pri trovách konania platí zásada úspechu vo veci, podľa ktorej
odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi, ktorí boli v konaní úspešní, vzniklo právo na náhradu trov konania.
Zdôraznil, že práve v dôsledku aktivity a úkonov vedľajšieho účastníka došlo k zamietnutiu návrhu
v danej veci. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku
okresného súdu o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie, alebo aby odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného súdu zmenil tak,
že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy prvostupňového
konania vo výške 157,40 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Zároveň si uplatnil trovy
odvolacieho konania v sume 23,58 €.

K obsahu odvolania vedľajšieho účastníka sa navrhovateľ písomne vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že

v danom prípade absentuje súhlas hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.
V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ na ust. § 93 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého nie je síce
podľa názoru navrhovateľa potrebné, aby vedľajší účastník musel mať záujem na výsledku konania,
ale zákon ustanovuje podmienku, aby predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka bola ochrana
práv, o ktoré v konaní ide. Zdôraznil, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do

konania, na ktorého sa vzťahujú ust. § 93 ods. 1,2 OSP je súhlas hlavného účastníka, na strane
ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva pri tom podľa názoru navrhovateľa
zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. V uvedenej súvislosti poukázal navrhovateľ na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013 v zmysle ktorého: „z ust.
§ 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať

napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka, svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom teda účastník
nemusí ani odôvodňovať“. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný
niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného
účastníka) konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním
poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje, a že s ňou musí

za každých okolností súhlasiť“. Uvedené v plnej miere podľa názoru navrhovateľa platí vo vzťahu k
vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel procesnej pomoci vedľajšieho
účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania
s takýmto vstupom súhlasí. Súd musí účastníkov konania právne relevantným spôsobom upovedomiť
o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí mať

súd vždy jasno či účastník, ktorého chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp.
či nevyjadril nesúhlas. Navrhovateľ ďalej poukázal na ust. § 101 ods. 3 OSP a uviedol, že v prípade,ak by chcel súd využiť vyššie uvedené ustanovenie na prípad vyjadrenia sa účastníka konania ku
vstupu vedľajšieho účastníka do konania, tak považuje za potrebné uviesť, že použitie ust. § 101 ods.
3 OSP neprichádza v tomto prípade do úvahy, nakoľko by nešlo o vyjadrenie sa k postupu a vedeniu

konania. Na vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov, ktorí sa zúčastňujú konania, nie je
možné uplatniť domnienku v zmysle § 101 ods. 3 OSP (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo
dňa 05.02.2013). Navrhovateľ ďalej vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že v danom
prípade ide o neúčelne vynaložené a uplatnené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne. Poukázal na ust. § 142 OSP a zdôraznil, že jedným z predpokladov potrebných na

vznik nároku na náhradu trov konania je účelnosť trov vynaložených na uplatnenia alebo bránenie práva,
pričom sa pojem účelnosť stotožňuje s pojmom nevyhnutnosť. Podľa názoru navrhovateľa nevyhnutné
sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony, ako napríklad na zaplatenie súdnych poplatkov,
či hotových výdavkov. Trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatňuje
vedľajší účastník, neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Z toho, že vedľajší účastník
podáva odvolanie len v časti nepriznaných trov právneho zastúpenia je podľa názoru navrhovateľa

zrejmé, že v tomto prípade nešlo o ochranu spotrebiteľa a snahu ho chrániť pred vyfakturovanou
zmluvnou pokutou. Zároveň priznáva, že žalovanému spotrebiteľovi neposkytol pomoc pri ochrane
jeho práv spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Z uvedeného vznikajú podľa navrhovateľa
pochybnosti o účelnosti a dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ktorý už pri vstupe do
konaniabolzastúpenýadvokátom,hocieštenevedel,oakúprávuvecide.Vyjadrenieprávnehozástupcu

vedľajšieho účastníka nebolo podľa názoru navrhovateľa potrebné pre rozhodnutie súdu. Jednotlivé
procesné úkony vedľajšieho účastníka, preto nie sú potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP.

Krajský súd, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním vedľajšieho účastníka na
strane odporkyne podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2

OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania podľa ust. § 220
OSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Zo spisu odvolací súd zistil, že podaným návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal, aby
súd uložil odporkyni povinnosť v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi
sumu vo výške 331,94 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 331,94 € za obdobie odo dňa

28.09.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 19,50 € a trovy právneho zastúpenia
vo výške 82,06 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

V podaní zo dňa 20.03.2013 HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie so sídlom vo Zvolene
konajúcemu súdu oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného
spotrebiteľa a zároveň žiadalo, aby mu súd doručil návrh na začatie konania vrátane všetkých jeho

príloh, všetky podania účastníkov vo veci samej a všetky rozhodnutia. V podaní zo dňa 06.06.2013 sa
vedľajší účastník na strane odporkyne vyjadril k obsahu návrhu na začatie konania, pričom uviedol,
že zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou založený Zmluvou o pripojení je vzťahom
spotrebiteľským tak ako to predpokladajú ust. § 52 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka,
pričom poukázal na znenie ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase uzatvorenia

Zmluvy o pripojení a konštatoval, že ide o formulárový, vopred pripravený typ Zmluvy o pripojení a
jej Dodatku, ktorých obsah nemohla odporkyňa ovplyvniť, rovnako ako nemohla ovplyvniť ani výšku
zmluvnejpokuty,keďžejenepravdepodobné,žebysinezávisleodsebaviaceríspotrebiteliaindividuálne
vyjednali rovnakú zmluvnú pokutu stanovenú v rovnakej tabuľke. Vedľajší účastník vo vyjadrení k návrhu
na začatie konania ďalej zaujal stanovisko k výške a charakteru dojednania o zmluvnej pokute, pričom

podrobne rozobral atribúty zmluvnej pokuty a poukázal na neprijateľnosť zmluvného dojednania o
zmluvnej pokute. Konštatoval tiež, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keďže nie je zrejmé
k akému porušeniu zmluvných povinností zo strany odporkyne došlo a či vôbec nejaké porušenie
zmluvných povinností zo strany odporkyne nastalo. Navrhol, aby konajúci súd návrh na začatie konania
v celom rozsahu zamietol. Následne navrhovateľ doručil okresnému súdu námietku proti vstupu

vedľajšieho účastníka do konania, o ktorej okresný súd rozhodol uznesením č. k. 16C/156/2012-64 zo
dňa 08.08.2013 tak, že námietku navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane
odporkyne zamietol. V podaní zo dňa 09.09.2013 reagoval navrhovateľ na obsah vyjadrenia vedľajšieho
účastníka. Vedľajší účastník sa následne vyjadril v písomnom podaní zo dňa 08. 11. 2013. Rozsudkomč. k. 16C/156/2012 zo dňa 20.11.2013 okresný súd návrh na začatie konania v celom rozsahu, tak ako
bolo vyššie konštatované, zamietol.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku

o trovách konania nie je správny.

Pokiaľ ide o námietku vedľajšieho účastníka, že okresný súd nedostatočne odôvodnil, prečo považuje
trovy vedľajšieho účastníka za neúčelne vynaložené trovy konania a podania vedľajšieho účastníka
za šablónovité, odvolací uvádza, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za dva úkony
právnej služby (príprava a prevzatie, písomné vyjadrenie zo dňa 06. 06. 2013) nemožno v žiadnom
prípade vyhodnotiť ako neúčelne vynaložené trovy konania, pretože písomné vyjadrenie vedľajšieho

účastníka zo dňa 06. 06. 2013 vykonané prostredníctvom jeho právneho zástupcu prispelo svojim
obsahom v konečnom dôsledku k úspechu odporkyne v konaní. V uvedenej súvislosti poukazuje
odvolací súd na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS/2257/08 zo dňa 07.07.2009, kde Ústavný súd
ČR uviedol, že „vzhľadom k ústavnému rozmeru práva na právnu pomoc nemožno prostredníctvom
pojmu neúčelný vymedzovať kategórie subjektov, ktoré by z hľadiska právneho zastúpenia mali odlišné

postavenie a tak im de facto právo na náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov
ich diskriminovať.“ V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd aj na ust. § 93 ods. 4 OSP v
zmysle znenia, ktorého má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, čo
znamená, že rovnako ako navrhovateľ aj vedľajší účastník konania má právo dať sa zastúpiť právnym
zástupcom a v nadväznosti na to, má právo aj na náhradu trov právneho zastúpenia; opačný názor

by bol v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania vyjadrenou v ust. § 18 OSP. Pokiaľ vedľajší
účastník v odvolaní okresnému súdu vytkol, že rozhodnutie o trovách konania nepodložil žiadnym
ustanovením zákona, pričom povinnosťou účastníkov konania nie je z obsahu odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku dedukovať podľa akého ustanovenia rozhodol súd o trovách konania, odvolací
súd uvádza, že z obsahu odvolania vedľajšieho účastníka a vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu

vedľajšieho účastníka vyplýva, že tak vedľajší účastník ako aj navrhovateľ pochopili podľa akého
ustanovenia rozhodol odvolací súd o náhrade trov konania, pričom vedľajší účastník okrem návrhu
na zrušenie rozhodnutia v odvolaním napadnutom výroku navrhol aj zmenu rozhodnutia súdu prvého
stupňa v rozsahu podaného odvolania, z čoho je zrejmé, že námietku nedostatočného odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu v časti trov konania nepovažoval za nosnú, keďže

z obsahu odôvodnenia si vyvodil príslušné ustanovenie zákona, podľa ktorého okresný súd rozhodol
o trovách konania. Bez ohľadu na uvedené odvolací súd uvádza, že v odôvodnení rozhodnutia musia
byť vždy uvedené príslušné ustanovenie zákona, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal, preto aj keď
odvolací súd z dôvodu uvedeného pochybenia okresného súdu rozsudok okresného súdu v odvolaním
napadnutej časti nezrušil, z hľadiska vyhodnotenia tejto odvolacej námietky vedľajšieho účastníka

odvolací súd uvádza, že argumentácia vedľajšieho účastníka v súvislosti s náležitosťami odôvodnenia
je opodstatnená. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku upravujúcich rozhodovanie o trovách konania súd nerozhoduje o trovách právnych
zástupcov účastníkov konania v takom zmysle ako to uviedol okresný súd do odvolaním napadnutého
výroku rozhodnutia, ale rozhoduje o trovách účastníkov konania, náhradu ktorých podľa ust. § 149 ods.

1 OSP uloží povinnému subjektu zaplatiť na účet právneho zástupcu toho účastníka konania, ktorému
bola prisúdená náhrada trov konania.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo
výroku, ktorým okresný súd okrem iného rozhodol o trovách vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznáva, podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že

zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia
zodpovedajúce odmene za dva úkony právnej služby po 26,56 € (príprava a prevzatie, písomné
vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 06. 06. 2013) plus 2 x režijný paušál k uvedeným
dvom úkonom právnej služby po 7,81 €; spolu trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v
prvostupňovom konaní predstavujú sumu 68,74 €. Náhradu trov konania zodpovedajúcich odmene

za tretí úkon právnej služby (vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 8. 11. 2013) okresný súd
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne nepriznal, pretože obsahom uvedeného vyjadrenia je v
prevažnej miere argumentácia týkajúca sa trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka a vstupu
vedľajšieho účastníka do konania; samotnému predmetu konania (nároku na zmluvnú pokutu) jevenovaný len jeden odsek predmetného vyjadrenia a v ňom nie sú uvedené žiadne argumenty,
presahujúce rámec vyjadrenia zo dňa 06. 06. 2013.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na

ust. § 142 ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne v odvolacom konaní predstavuje odmena v rozsahu jednej
polovice tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby (odvolanie) priznaná podľa ust. § 10 ods. 1 a §
13a ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb vo výške 13,28 € plus 1 x režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby v sume 7,81 €;

trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka konania v odvolacom konaní predstavujú celkom sumu
21,09 €.

O spôsobe náhrady trov vedľajšieho účastníka rozhodol odvolací súd podľa ust. § 149 ods. 1 OSP.

O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.