Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 23, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010320
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814010320.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Ondreja Gáboríka v trestnej veci proti obžalovanému T. U., nar. XX.XX.XXXX v
W., trvale bytom W., L. XXXX/XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr.zák. v spojení s § 138 písm. a/ Tr.zák., § 139 ods. 1
písm. c/ Tr.zák., § 127 ods. 4 Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. januára 2015, prejednal

odvolanie obžalovaného T. U. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/95/2014 zo dňa 18.
novembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného T. U. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/95/2014 zo dňa 18. novembra 2014 bolo rozhodnuté
tak, že obžalovaný T. U., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 06.08.2014, sp.zn.

2T/95/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.10.2014, sp.zn. 3To/74/2014,
právoplatne uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr.zák.
v spojení s § 138 písm. a/ Tr.zák., § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák., § 127 ods. 4 Tr.zák. na tom skutkovom
základe, že dňa 03.03.2014 okolo 9.20 h v Handlovej, v byte číslo X na L. XX, po predchádzajúcom
slovnom konflikte sa vyhrážal svojmu otcovi U. U. zabitím nožom a následne sa vyhrážal, že mu vystrelí
mozog z hlavy, pričom mieril krátkou ručnou expanznou zbraňou - samonabíjacou pištoľou, zn. EKOL

Firat Magnum, kalibru 9 mm P.A., ktorá je určená na vystreľovanie nábojok so stredovým zápalom
laborovaných špeciálnou látkou, poplašných nábojok a pyrotechnických zloží - ohňostrojov, na jeho
hlavu, pritom bol agresívny a rozzúrený a u poškodeného vzbudil obavu, že vyhrážky uskutoční, preto
poškodený zavolal políciu, sa odsudzuje podľa § 360 ods. 2, § 38 os. 4, 37 písm. m/ Tr.zák. k trestu
odňatia slobody v trvaní 17 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2
písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote podal proti
rozsudku písomne odvolanie obžalovaný sám a aj prostredníctvom obhajcu.
Obhajca v podanom odvolaní poukázal na obsah výrokovej časti napadnutého rozsudku a na to,
že už v prípravnom konaní vznikli pochybnosti o zdravotnom stave obžalovaného a jeho trestnej
zodpovednosti, z ktorého dôvodu bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého

posudku vyplýva, že obžalovaný netrpí duševných ochorením v pravom slova zmysle, ale trpí
osobnostnou odchýlkou (abnormne štruktúrovaná osobnosť) od svojho útleho detstva s prihliadnutím
na organické poškodenie mozgu pri narodení alebo krátko po narodení. V rámci podaného odvolania zo
strany obžalovaného voči predchádzajúcemu rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 06.08.2014
Krajský súd v Trenčíne vo svojom uznesení zo dňa 16.10.2014, sp.zn. 3To/74/2014, konštatoval, že
prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré môžu mať vplyv na

posúdenie otázky zníženej príčetnosti obžalovaného v čase spáchania skutku a keďže prípadná znížená
príčetnosť je skutočnosťou, ktorá môže mať podstatný význam z hľadiska uloženia sankcie podľaTrestného zákona, ako aj uloženia prípadného ochranného opatrenia. Preto uložil prvostupňovému
súdu doplniť dokazovanie za účelom odstránenia rozporov so zameraním na objasnenie vplyvu
poruchy osobnosti obžalovaného a s ňou spojenou impulzivitou a agresivitou na jeho konanie v čase

spáchaniačinu.VtomtosmereprvostupňovýsúddoplnildokazovanievýsluchovznalcaMUDr.Ladislava
Frankoviča, ktorý však zotrval na svojich pôvodných záveroch podaných v znaleckom posudku zo dňa
26.04.2014 a v žiadnom prípade nepripustil možnosť, že by obžalovaný v čase spáchania činu mohol
mať zníženú rozpoznávaciu alebo ovládaciu schopnosť, že by konal v stave zmenšenej príčetnosti.
Obhajoba má za to, že za účelom objektívnejšieho posúdenia zdravotného stavu obžalovaného v čase

spáchania skutku bolo potrebné otázku zníženej príčetnosti obžalovaného dať posúdiť iným znalcom
z odboru psychiatrie, čo obhajoba aj navrhovala. Prvostupňový súd však tento návrh neakceptoval a
uspokojil sa iba s doplňujúcim výsluchom znalca. Podľa názoru obhajoby je totiž málo pravdepodobné,
že by doterajší znalci, ktorí už viackrát posudzovali zdravotný stav obžalovaného a vypracovávali
viaceré znalecké posudky na osobu obžalovaného, zmenili svoje doterajšie závery, ktoré prezentovali
v týchto svojich znaleckých posudkoch. Z tohto pohľadu potom vykonané doplnené dokazovanie iba

výsluchom znalca MUDr. Frankoviča, obhajoba pokladá za nedostatočné a v žiadnom prípade nedošlo
k odstráneniu rozporov, ktoré konštatoval odvolací súd. Obhajca navrhol, aby krajský súd v zmysle
ustanovenie § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 3 Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok o výroku o uloženom
treste odňatia slobody a v zmysle § 322 ods. 1 Tr.por. vrátil vec okresnému súdu, aby ju znovu v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru bolo porušené rozhodnutie Krajského
súdu v Trenčíne, a to tým, že znalci sa rozhodli nedoplniť znalecké dokazovanie, čo je uvedené aj
v rozsudku. Po vstúpení obžalovaného do pojednávacej miestnosti Okresného súdu Prievidza bolo
pojednávanievplnomprúde,neboliprítomnísvedkoviaapoškodený,„čovyplývaajzozákona§247ods.

2 Tr.por. o nariadenom hlavnom pojednávaní.“ Ďalej v zmysle § 238 ods. 3 Tr.por. pred pojednávaním
nebola prejednaná väzba a prepustenie z väzby. Taktiež bol porušený § 327 ods. 2 Tr.por. a taktiež §
65 ods. 8 Tr.por., a to tým, že „nebolo doručené a dostatočne odôvodnené neprítomnosť poškodeného
U. U.“. Na koniec boli porušené práva § 34 Tr.por. tým, že obžalovanému neboli prečítané práva. Týmto
odôvodnením obžalovaný žiadal odvolací súd o vykonanie dôkazov.

Krajský súd na podklade podaného odvolania obžalovaným na verejnom zasadnutí v rozsahu a z
dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého
rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú
povinnosť odvolací súd, okrem vytýkaných chýb, zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. V medziach svojej
prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutých
výrokov rozsudku okresného súdu, obžalovaný vo svojom odvolaní namietal, že po vstupe do

pojednávanej miestnosti dňa 18.11.2014 už prebiehalo hlavné pojednávanie, namietal, že na hlavnom
pojednávaní neboli prítomní svedkovia a poškodený, že pred hlavným pojednávaním nebolo rozhodnuté
o jeho väzbe podľa § 238 ods. 2 Tr.por. a že na hlavnom pojednávaní nebol poučený o svojich právach
podľa § 34 Tr.por.

V súvislosti s vyššie namietanými vadami konania, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to,
že okresný súd v tej ktorej veci koná len jedno hlavné pojednávanie, účelom ktorého je najmä vykonanie
dokazovania, pričom nie je rozhodné, či je hlavné pojednávanie konané len v jednom dni alebo vo
viacerých dňoch. Pokiaľ je hlavné pojednávanie vykonávané vo viacerých dňoch, hlavné pojednávanie
sa buď prerušuje (v prípade, ak je nariadené na viac dní) alebo odročuje (ak bolo nariadené na jeden

deň a vznikla potreba doplniť dokazovanie - § 277 Tr.por.). Rovnako po zrušení rozsudku súdu prvého
stupňa v rámci odvolacieho konania sa pokračuje v hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa.

S poukazom na uvedené, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku, že dňa 18.11.2014 na
hlavnom pojednávaní neboli prítomní svedkovia a poškodený, ktorí už boli vypočutí v predchádzajúcich

dňoch hlavného pojednávania. Keďže o väzbe obžalovaného bolo podľa § 238 ods. 2 Tr.por.
rozhodnuté okresným súdom dňa 24.06.2014, teda pred začiatkom hlavného pojednávania, odvolací
súd nepovažoval za dôvodné ani obžalovaným v odvolaní namietané porušenie ustanovenia § 238 ods.
2 Tr.por. Za neopodstatnenú považoval odvolací súd aj námietku obžalovaného o porušení poučovacejpovinnosti podľa § 34 Tr.por. na hlavnom pojednávaní dňa 18.11.2014, keďže podľa zápisnice o hlavnom
pojednávaní zo dňa 23.07.2014 bol obžalovaný poučený o svojich právach na začiatku hlavného
pojednávania a po tomto poučení uviedol, že zákonnému poučeniu porozumel.

Pokiaľ obžalovaný v odvolaní namietal, že v čase vstupu jeho osoby do pojednávacej miestnosti dňa
18.11.2014 „bolo pojednávanie v plnom prúde“, odvolací súd na základe obsahu zápisnice a obsahu
nosiča (nahrávky) z hlavného pojednávania dňa 18.11.2014 bol v tento deň vykonaný len výsluch znalca,
výsluch obžalovaného k jeho žiadosti o prepustenie z väzby, boli urobené záverečné reči a okresný

súd rozhodol vo veci samej a o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby. Zo zápisnice a z nosiča
nepochybne vyplýva, že obžalovaný bol prítomný v pojednávacej miestnosti počas všetkých vyššie
uvedených úkonov, vykonávaných na hlavnom pojednávaní dňa 18.11.2014. Z uvedených dôvodov
odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku obžalovaného, že sa nezúčastnil všetkých úkonov
vykonaných na hlavnom pojednávaní.

S poukazom na uvedené, odvolací súd nedospel k záveru o dôvodnosti chýb v postupe okresného
súdu, vytýkaných v odvolaní a ani existenciu chýb konania, ktoré v odvolaní neboli vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania.

Pokiaľ ide o správnosť samotného napadnutého rozsudku, odvolací súd považuje za potrebné poukázať

na to, odvolaciemu súdu už v tomto konaní neprináležalo preskúmavať otázku viny obžalovaného, o
ktorej bolo už právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 06.08.2014, sp.zn.
2T/95/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.10.2014, sp.zn. 3To/74/2014.
Úlohou okresného súdu bolo v danom prípade preskúmať správnosť a zákonnosť výrokov napadnutého
rozsudku o treste. Z dôvodov odvolania obžalovaného so zameraním aj na prípadné chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. (§ 317 ods.
1 Tr.por.)

Súc viazaný dôvodmi odvolania obžalovaného v zmysle vyššie uvedeného, odvolací súd konštatuje,
že námietky voči správnosti samotného napadnutého rozsudku obsahuje len odôvodnenie odvolania

obžalovaného, podaného prostredníctvom obhajcu. Z dôvodov odvolania obhajcu vyplýva, že namietal
správnosť postupu okresného súdu, keď v nadväznosti na dôvody predchádzajúceho zrušujúceho
rozhodnutia odvolacieho súdu nenariadil znalecké dokazovanie inými znalcami.

Odvolacísúdspoukazomnadôvodysvojhouzneseniazodňa16.10.2014,sp.zn.3To/74/2014,považuje

za potrebné poukázať na to, že na dôvodoch tohto uznesenia v čase jeho vydania v celom rozsahu
zotrváva, a týmto na ne poukazuje. Považuje za potrebné zdôrazniť, že v uvedenom uznesení nebolo
nariadené okresnému súdu doplniť dokazovanie tzv. „kontrolným“ znaleckým posudkom v zmysle
poslednej vety ustanovenia § 146 Tr.por., ale úlohou okresného súdu bolo predovšetkým pokúsiť sa
odstrániť určité pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku, rozhodných z hľadiska ukladania

trestných sankcií postupom podľa prvej vety § 146 Tr.por. Okresný súd teda postupoval správne, ak
žiadal znalcov o vysvetlenie a doplnenie znaleckého posudku.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd na základe výsledkov vykonaného
dokazovania, vrátane doplnenia dokazovania v súlade s pokynom odvolacieho súdu, dospel k záveru,

že v dôsledku zdravotného stavu obžalovaného v čase činu boli zachované rozpoznávacie schopnosti
obžalovaného, forenzne nevýznamne (bez rozhodného významu), mohli byť znížené jeho ovládacie
schopnosti, v dôsledku čoho príčetnosť obžalovaného v čase nebola znížená v zmysle § 73 ods. 2
písm. a) Tr.zák. S poukazom na to, že tieto závery znalcov zodpovedajú okresným súdom správne
zisteným ostatným skutkovým okolnostiam prípadu, odvolací súd nezistil, že by takto doplnené znalecké

závery neboli náležite odôvodnené, logické a úplné tak, aby zakladali dôvod pre zrušenie napadnutého
rozsudku z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por. Z uvedených dôvodov ani podľa názoru
odvolacieho súdu neboli dané dôvody na postup okresného súdu podľa druhej vety § 146 Tr.por.
Preto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku obhajcu obžalovaného, že okresný súd nedoplnil
znalecké dokazovanie iným znalcom.

Z hľadiska dôvodov, ktoré odvolaním neboli vytýkané, ktoré by však odôvodňovali podanie dovolania,
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr.por. dovolanie možno
podať, aka) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom
prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie
uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného T. U. nie je dôvodné. Preto rozhodol

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.