Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/106/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219272
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113219272.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik mesta Prešov, a.s., so sídlom
Bardejovská 7, Ľubotice, IČO: 31 718 922, právne zastúpeného JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom,
sosídlomHlavná6,Prešov,protiodporkyni:U.N.,nar.XX.X.XXXX,t.č.naneznámommieste,zastúpená
Y. V., súdnou tajomníčkou Okresného súdu T., o zaplatenie 198 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14.8.2014, č.k. 9C 79/2013-62, a o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 8.9.2014, č.k. 9C 79/2013-70, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie v zamietavej časti o zaplatenie poštovného v sume 8,50 Eur z a s t a v u j e.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania.

Z r u š u j e uznesenie č.k. 9C 79/2013-70 zo dňa 8.9.2014.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom uložil odporcovi zaplatiť

navrhovateľovi sumu 198 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v časti o zaplatenie
poštovného v sume 8,50 Eur zamietol. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania
vo výške 16,50 Eur v prospech právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ernesta Vokála do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 760 Občianskeho zákonníka, § 12, § 14, 16, § 17 zákona
č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave; § 2, § 6, § 7, § 8, § 16 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach;

§ 142 ods. 1, § 150 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporca opakovane použil prepravnú službu
Dopravného podniku a.s. Prešov bez zaplatenia cestovného. V zmysle vyššie uvedených zákonných
ustanovení, ako aj ustanovení Prepravného poriadku a Tarify MHD v Prešove mu tak vznikla povinnosť
zaplatiť sankciu za porušenie tarifných a prepravných podmienok vo výške 33 Eur za každý prípad
porušenia, t.j. 6x 33 Eur.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal trovy

konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 €. Súd v danej veci dospel k
záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý navrhovateľovi (ktorý mal v konaní plný úspech) v konaní
vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovanímadvokátom procesný súd navrhovateľovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené.
Súd prvého stupňa náklady zastúpenia navrhovateľa advokátom považoval za neúčelné po zistení,
že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu

týchto nárokov navrhovateľom dochádza vzorovým návrhom, v ktorom sa menia iba identifikačné údaje
odporcu, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole, výška dlhu
(súčet cestovného a sankcie) a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto návrhov je rutinnou činnosťou,
nevyžadujúcou odborné znalosti.

Pokiaľ ide o náhradu poštovného 8,50 Eur, túto súd nepriznal z dôvodu, že náklady predsúdnej

korešpondencie, aj keď v budúcnosti úspešného navrhovateľa, do náhrady trov konania, ani nákladov
potrebnýchnauplatneniepohľadávkynespadajú,pričomvkonkrétnomprípadeprepohľadávkusamotná
faktúra potrebná nie je, nakoľko výška sankcie je daná tarifou a o lehote na plnenie bol odporca poučený
v Zápise o vykonaní prepravnej kontroly.

Proti tomuto rozsudku, pokiaľ ide o zamietavý výrok o zaplatenie poštovného v sume 8,50 Eur a
výrok o náhradu trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že

právo účastníka konania zvoliť si právneho zástupcu je jeho ústavným právom, a preto trovy právneho
zastúpenia ako celku nie je možné označiť za neúčelné. Poukázal na dôvodovú správu zákona č.
384/2008 Z. z. s účinnosťou od 15.10.2008 k ustanoveniu § 150 ods. 2 O.s.p., z ktorej vyplýva, že
ako neprimerané je potrebné chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, čo v
prejednávanej veci nie je. Rovnako uviedol, že navrhovateľ ešte pred podaným návrhom poštou zaslal

odporcovi faktúry, ktoré do dnešného dňa odporca neuhradil, a preto navrhovateľovi vznikli trovy vo
výške poštovného. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať trovy právneho zastúpenia,
ako aj poštovné.

Podanímzodňa23.9.2014vzalnavrhovateľsvojeodvolanievovzťahukzamietnutiunávrhuozaplatenie
poštovného v celom rozsahu späť a v tejto časti žiadal odvolacie konanie zastaviť.

Podľa § 207 ods. 2 O.s.p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal
odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 207 ods. 3 O.s.p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

Na základe uvedeného odvolací súd odvolacie konanie v zamietavej časti o zaplatenie poštovného v

sume 8,50 Eur zastavil.

Následne preskúmal odvolací súd rozsudok v napadnutej časti v zmysle zásad upravených v § 212
zákona O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie
je opodstatnené.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Povinnosť hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd uloží jednému z účastníkov povinnosť nahradiť
trovy konania, ktoré (v priebehu konania) tento druhý účastník už zaplatil. Táto povinnosť nezahŕňa

všetky trovy konania, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva,
teda súd nemôže uložiť účastníkovi konania povinnosť nahradiť také trovy, ktoré druhý účastníkvynaložil zbytočne. Z uvedeného je zrejmé, že predpokladom priznania náhrady trov konania v konaní
úspešnému účastníkovi je účelnosť trov vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie
otázky účelnosti vynaložených trov právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno

toto oprávnenie uprieť. Naopak, je to povinnosť súdu, v rámci ktorej musí prihliadnuť na osobitosti
každéhojednéhoprípaduasvojeúvahyazáverydostatočneodôvodniť.Pokiaľsúdnepriznáúspešnému
účastníkovi náhradu trov konania z dôvodu, že trovy neboli vynaložené účelne, odôvodnenie musí
zamerať práve na nadbytočnosť a neúčelnosť vynaložených trov (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6 MCdo 5/2013)

Vdanomprípadepredmetomkonaniabolbezakýchkoľvekpochybnostídrobnýsporvyvolanýporušením
povinnosti odporkyne cestovať v dopravnom prostriedku navrhovateľa s platným cestovným lístok. K
porušovaniu tejto povinnosti dochádza prakticky každodenne, pričom spory z tohto porušenia vzniknuté
sú z hľadiska právneho a skutkového nenáročné. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má
byť preto vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení
konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta. Navrhovateľ, ktorý takéto

pohľadávky hromadne uplatňuje má možnosť v konaniach vystupovať sám, resp. prostredníctvom
svojich zamestnancov, alebo vybrať si advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto
pohľadávok za podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci
vzhľadom na ich množstvo zaujímavé.

Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné prisvedčiť úsudku súdu prvého stupňa v tom smere, že trovy

právneho zastúpenia navrhovateľa v ním uplatnenej sume nemožno považovať za trovy nevyhnutne
vynaložené na riadne bránenie práva na súde a to vzhľadom na skutočnosť, že uvedené trovy konania
vznikli zastupovaním advokáta v spore, ktorý patrí medzi tzv. hromadné veci, kde sa obsah jednotlivých
podaní mení len o aktualizáciu žalovanej strany, dátumu jazdy bez platného cestovného lístka, čísla
dokladu o prepravnej kontrole, výšky dlhu (súčet cestovného a sankcie) a začiatku omeškania. Pokiaľ

teda súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania úspešnému navrhovateľovi, pretože dospel k
záveru, že trovy nevynaložil účelne, postupoval správne. V uvedenom prípade nemožno konštatovať
porušenie práva na právnu pomoc, ako argumentuje navrhovateľ. Uvedený názor podporil aj Najvyšší
súd SR v uznesení sp. zn. 6 MCdo 5/2013.

Za takejto situácie odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý

rozsudok vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č.k. 9C 79/2013-70 zo dňa 8.9.2014 uložil navrhovateľovi,
aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 16,50
Eur.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie navrhovateľ a žiadal

napadnuté uznesenie zrušiť. Namietal, že súdny poplatok je za odvolanie, ktoré smeruje iba vo vzťahu
k trovám konania, a teda nepodlieha poplatkovej povinnosti v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch.

Odvolací súd v zmysle zásad upravených v § 212 O.s.p. preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2

O.s.p. a zistil, že odvolanie navrhovateľa je opodstatnené.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch), poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vydanie poplatkového úkonu, ak je
poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.Podľa poznámky 3 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia
i v odvolacom konaní vo veci samej.

V prejednávanej veci bol súdny poplatok vyrubený za odvolanie, ktoré smerovalo len voči výroku o

trovách konanie, teda nie voči veci samej. So zreteľom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie
podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 2
O.s.p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. § 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej

zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.