Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1542/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614208884
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614208884.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporkyni: A. G., nar. X.
X.. XXXX, bytom E., J. Z. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Šafárikovo námestie 7, IČO:

42 362 962, právne zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 758,34 EUR s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č. k. 13C/130/2014-67 zo dňa 23. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodujúc na námietku navrhovateľa pripustil, aby do konania

na stranu odporkyne vstúpil vedľajší účastník s odôvodnením, že po oboznámení sa so stanovami
vedľajšieho účastníka mal za preukázané, že vedľajší účastník je právnickou osobu, ktorej predmetom
činnostijeochranaprávspotrebiteľov.Zdôvodu,ževpredmetnejveciideosporovékonanie,ktorésúvisí
s predmetom ochrany práv spotrebiteľov bez povinnosti vedľajšieho účastníka preukazovať právny
záujem na výsledku sporu, mal okresný súd za to, že s poukazom na § 93 ods. 2 - 4 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) a § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov sú splnené podmienky na vstup vedľajšieho účastníka do konania na stranu
odporkyne: Preto vstup vedľajšieho účastníka do konania na stranu odporkyne pripustil.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. V prvom
radepoukázalnaskutočnosť,ževstupvedľajšiehoúčastníkadoobčianskehosúdnehokonaniaupravuje
vládny návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorá má nadobudnúť účinnosť 1. 1. 2015.

Uvedený návrh dopĺňa ust. § 93 ods. 3 O. s. p. tak, že za prvú vetu sa vkladá nová druhá veta, ktorá
znie: „Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu združenie podľa osobitného
predpisu, súčasťou podnetu musí byť aj súhlas účastníka popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak
súd na podnet neprihliadne.“ Citovaná právna úprava vychádza z rozsudku Súdneho dvora EÚ sp. zn.
C-470/12, ktorý dospel k záveru, že vnútroštátna úprava neumožňujúca niektorej z právnických osôb
vstup do konania, nie je v rozpore s právom EÚ. Ďalej uviedol, že podstatnou podmienkou vstupu

vedľajšieho účastníka do konania je súhlas odporcu, na stanu ktorého vedľajší účastník vstúpil. V tejto
súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 5. 2. 2013, ktorý
uviedol, že z ustanovenia § 93 O. s. p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník
mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka. Na zistenie stanoviska
účastníka k vstupu vedľajšieho účastníka pritom nie je možné použiť domnienku podľa § 101 ods. 3
O. s. p., v zmysle ktorej platí, že ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa

týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí,
bude sa predpokladať, že nemá námietky. V závere odvolania poukázal na to, že paušálny vstupvedľajšiehoúčastníkadokonanianepredstavuježiadnyprínosaspôsobujelenvynakladanieneúčelných
trov právneho zastúpenia. Na základe uvedeného navrhol odvolaním napadnuté uznesenie okresné
súdu zmeniť a vedľajšieho účastníka do konania nepripustiť.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) odvolanie prejednal v rozsahu danom ustanovením
§ 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie
okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Navrhovateľ založil svoje odvolanie na argumentácii, že vedľajší účastník nemôže do konania vstúpiť
proti vôli hlavného účastníka, ktorého chce vedľajší účastník podporovať, z ktorej skutočnosti vyvodil,

že hlavný účastník musí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania vždy výslovne vyjadriť súhlas.
Pokiaľ odporkyňa na výzvu okresného súdu nereagovala, nepostupoval okresný súd správne, keď
vstup vedľajšieho účastníka na stranu odporkyne pripustil. Osobitne pritom zdôraznil aj význam novely
Občianskeho súdneho poriadku účinnej od 1. 1. 2015 na prejednávaný prípad.

S uvedeným názorom odvolateľa sa však odvolací súd stotožniť nemohol.

Konanie vo veci vyvolal navrhovateľ, ktorý podal návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie
sumy 758,34 EUR s príslušenstvom. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa vyššie uvedenej sumy
domáha na základe zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat, uzavretej medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporkyňou, ktorú zmluvu možno podľa obsahu vyhodnotiť ako zmluvu spotrebiteľskú
(§ 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). Vedľajší účastník oznámil vstup do tohto

konaniapodanímzodňa19.9.2014,keďspolusoznámenímovstupedokonanianapodporuodporkyne
požiadal o doručenie návrhu na začatie konania spolu s prílohami. Vstup vedľajšieho účastníka do
konania a oprávnenie na tento vstup mu vyplýva priamo z Občianskeho súdneho poriadku, a to z §
93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitného predpisu. Osobitným predpisom mal zákonodarca na mysli najmä zákon č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákon o ochrane spotrebiteľa“). Uvádzaná právna úprava má za
cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä
združeniaasúvisíajstranspozíciourôznychsmernícurčenýchnaochranu spotrebiteľa,osôb,vovzťahu

ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania, a podobne. Cieľom navrhovanej úpravy je
rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by
bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet
činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. V
praxi ide hlavne o združenie na ochranu spotrebiteľov.

Ustanovenie § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 upravuje spôsob, akým vedľajší
účastník vstúpi do konania, resp., akým získa procesné postavenie vedľajšieho účastníka. V tomto
prípade sa vedľajší účastník stáva nositeľom svojich procesných práv a povinnosti doručením svojho
oznámenia súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, resp. doručením jeho oznámenia, že na
výzvu niektorého z účastníkov do konania vstupuje (k uvedenému pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn.

4 Cdo 33/2006, sp. zn. 5 Cdo 201/2004, R 57/2009, sp. zn. 3 Cdo 188/2012, sp. zn. 3 Cdo 384/2012, sp.
zn. 7 Cdo 67/2013, sp. zn. 3 Cdo 319/2009, sp. zn. 1 Cdo 234/2004 a pod.). Zo žiadneho z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2014 nevyplýva, že by sa pre účinný vstup
vedľajšieho účastníka do konania vyžadoval výslovný súhlas spotrebiteľa so vstupom do konania tak,
ako na to poukazoval odvolateľ. Je tomu tak v prvom rade preto, že Občiansky súdny poriadok v znení

účinnom do 31. 12. 2014 umožňuje konajúcemu súdu rozhodovať o prípustnosti vedľajšieho účastníctva
len na návrh (§ 93 ods. 3 posledná veta O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014), pričom za návrh je
v zásade potrebné považovať relevantnou formou vykonaný prejav vôle hlavných účastníkov konania
alebo niektorého z nich, ktorým je vyjadrený nesúhlas so vstupom tretej osoby ako vedľajšieho účastníka
konania (Nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 480/2012-72 zo dňa 14. 2. 2013). Z vyššie uvedeného

v prvom rade vyplýva, že súd, na ktorom sa vedie konanie, do ktorého vstúpil vedľajší účastník, ex offo
neposudzuje, či je vstup vedľajšieho účastníka do konania prípustný, ale je jeho povinnosťou účastníkovupovedomiť o vstupe vedľajšieho účastníka, s tým, že účastníci konania majú následne právo vysloviť
voči tomuto vstupu námietky (k uvedenému pozri uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 188/2012, ďalej sp.
zn. 7 Cdo 67/2013, sp. zn. 5 Cdo 113/2010, sp. zn. 2 Cdo 212/2012, R 57/2009 a pod.). V prípade, ak

námietka voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania vznesená nebude, je konajúci súd povinný s
vedľajším účastníkom riadne konať tak, aby mu boli zabezpečené všetky procesné práva (viď § 93 ods.
4 O. s. p.). Len pre prípad, že uvedená námietka vznesené bude, je potom konajúci súd prípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania povinný preskúmať. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že na
to, aby vedľajší účastník platne do konania vstúpil a v tomto zotrval právna úprava účinná v čase vstupu

vedľajšieho účastníka nevyžaduje súhlasný prejav účastníka, na ktorého stranu by mal vedľajší účastník
vstúpiť. Naopak, pre záver o tom, že účasť vedľajšieho účastníka v konaní je potrebné nepripustiť, je v
prvom rade potrebná námietka vstupu vedľajšieho účastníka konania, ako procesný úkon uskutočnený
akýmkoľvek spôsobom, ktorý zákon prezumuje pre podanie v § 42 ods. 1 O. s. p., v ktorom účastník
konania výslovne prejaví vôľu na tom, aby vedľajší účastník do prebiehajúceho konania nevstúpil. Po
vznesení námietky vstupu vedľajšieho účastníka do konania hlavným účastníkom je potrebné, aby

uvedená námietka bola doručená na vyjadrenie vedľajšiemu účastníkovi, aby tomuto bolo garantované
právo vyjadriť sa k dôvodom nesúhlasného stanoviska účastníka s vedľajším účastníctvom (Nález
Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 480/2012-72 zo dňa 14. 2. 2013). V opačnom prípade sa vedľajšiemu
účastníkovi postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ sa potom jedná konkrétne o námietku vstupu subjektu, ktorý je osobou podľa § 93 ods. 2 O.

s. p., ako je tomu aj v prejednávanom prípade, tu je potrebné odlišovať, či uvedenú námietku podal
účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať (v prejednávanom prípade odporkyňa v
postavení spotrebiteľa) alebo jeho protistrana. Zatiaľ čo v prípade námietky účastníka, na stranu ktorého
vedľajší účastník do konania vstúpil, bude na nepripustenie účasti vedľajšieho účastníka v zásade stačiť
už samotný výslovný prejav vôle, ktorým tento účastník vyjadrí, že si účasť vedľajšieho účastníka v

konaní na svojej strane neželá, ak však podá námietku vstupu vedľajšieho účastníka účastník, na stranu
ktorého vedľajší účastník nevstúpil, dôvodom na nepripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania
nemôže byť len samotná skutočnosť, že protistrana súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka na svoju
stranu výslovne neudelila. Je tomu tak už len z dôvodu uvedeného vyššie, že výslovne udelený súhlas
účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka na svoju stranu právna úprava účinná k okamihu vstupu

vedľajšieho účastníka do konania nevyžaduje.

Na rovnakých záveroch, aké formuloval odvolací súd vyššie, je pritom postavené i navrhovateľom
citované uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/188/2012, keď zo strany navrhovateľa došlo len
k jeho nesprávnej interpretácii. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí síce ako jednu z podmienok účasti
vedľajšieho účastníka v konaní uviedol, že touto je i súhlas hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho

účastníka, z ďalších častí odôvodnenia jeho rozhodnutia však možno jednoznačne vyvodiť (ako na to
správne poukázal odvolateľ), že uvedená podmienka súhlasu so vstupom do konania má charakter
podmienky negatívnej. Dovolací súd totiž v rámci odôvodnenie svojho rozhodnutia v prvom rade
uviedol, že „súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné;
o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť

vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší
účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.“ Pokiaľ potom dovolací súd uviedol, že „podstatnou
podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní je súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší
účastník chce vystupovať“, následne k tejto podmienke precizoval, že: „z ustanovenia § 93 O. s. p.

nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek
nesúhlasu ním podporovaného účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník
nemusí ani odôvodňovať. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu
dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho
účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať,

procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Účastník konania má preto právo
svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal
ten, koho účasť v konaní si neželá.“ V tejto súvislosti je potrebné uviesť0,, že pokiaľ v súvislosti s
podmienkou prípustnosti vedľajšieho účastníctva dovolacím súdom označenou ako „súhlas (hlavného)
účastníkakonania,nastranektoréhomávedľajšíúčastníkvystupovať“ používadovolacíslovnéspojenia

„účastník má právo prípadne namietať prípustnosť tohto vstupu“ , „hlavný účastník nesúhlas nemusí
odôvodňovať“ , „účastník má právo vyjadriť svoj nesúhlas“ a „právo svojim nesúhlasom zabrániť tomu,aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá“,
dovolacísúdmalnamysli,žetátopodmienkaniejesplnenávtedy,akúčastníkkonania,naktoréhostrane
má vedľajší účastník vystupovať, právne relevantným spôsobom výslovne vyjadrí svoju vôľu vedľajšie

účastníctvo v konaní nepripustiť. Správnosti uvedeného výkladu uznesenia dovolacieho súdu pritom
nasvedčuje i akýsi návod adresovaný všeobecným súdom, ktorého sa tieto majú držať v prípade, ak
do konania vstúpi vedľajší účastník, a v ktorom dovolací súd vyslovil nasledovné: „ zodpovedá zákonu
procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania
ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu

vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.“ Navyše rovnaký
záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 52/2012, ktorý v tam prejednávanom
prípade vyslovil, že súhlas žalovaného, ktorého vedľajší účastník (združenie na ochranu spotrebiteľa)
svojim vstupom podporil, nebol potrebný, keď legitimáciu vedľajšieho účastníka na vstup do konania
tomuto dal samotný zákon.

Záverom je potrebné uviesť, že pokiaľ odvolateľ podmienky prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka

odvodzoval od novely Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenej zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorá
nadobudlaúčinnosť dňa1.1.2015,aktorásadotklaajpostaveniavedľajšíchúčastníkovpodľa§93ods.
2 O. s. p. v konaní, uvedená argumentácia je pre prejednávaný prípad irelevantná. K definujúcim znakom
právneho štátu totiž patrí zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou
zárukou ochrany práv a právnej istoty. Preto platí, že právne predpisy nepôsobia späť (lex retro non

agit) a právne vzťahy a nároky z nich vyplývajúce sa musia spravovať normami, ktoré platili v čase ich
vzniku. Pokiaľ teda z obsahu súdneho spisu vyplýva, že vedľajší účastník doručil svoje oznámenie o
vstupe do konania do 31. 12. 2014 a zároveň je zrejmé, že účinky tohto vstupu nastali už uvedeným
okamihom jeho doručenia okresnému súdu (k uvedenému pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo
33/2006, sp. zn. 5 Cdo 201/2004, R 57/2009, sp. zn. 3 Cdo 188/2012, sp. zn. 3 Cdo 384/2012, sp. zn.

7 Cdo 67/2013, sp. zn. 3 Cdo 319/2009, sp. zn. 1 Cdo 234/2004 a pod.), odvolací súd pri neexistencii
prechodných ustanovení k zmene právnej úpravy od 1. 1. 2015 nevidel žiaden priestor pre aplikáciu
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1. 1. 2015.

Nazákladeuvedeného,nakoľkookresnýsúdsprávnedospelkzáveru,žebolisplnenévšetkypodmienky
účastní vedľajšieho účastníka v konaní, odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa §

219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3: 0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.