Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/1123/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412211373
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412211373.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej
14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o.,
so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporkyni L. S., r.č. XXXXXXXXXX,
bytom Z. XX/X, XXX XX R. nad C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne HLAS
SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom J. Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen, IČO: 42 305

675, zast. JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom, Nemčianska 25, Nemce, 974 01 Banská Bystrica, o
zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom č. k. 19C/75/2014-93, zo dňa 16. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne trovy prvostupňového konania p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie,
so sídlom J. Bánika 2009/2, Zvolen trovy odvolacieho konania vo výške 18,83 eur, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu JUDr. Viliama Glézla, vedený vo T. N., a.s.
pobočka zahraničnej banky, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol s odôvodnením, že súd mal z

vykonaného dokazovania preukázané, že nárok na zaplatenie žalovanej istiny titulom dojednanej
zmluvnej pokuty je navrhovateľom uplatňovaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., zásady úspechu vo veci.

V konaní bola úspešná odporkyňa, avšak náhradu trov neuplatnila (§ 151 ods. 1 O. s. p. ) a žiadne trovy
jej ani nevznikli, preto jej súd náhradu trov nepriznal.

Vedľajší účastník na strane úspešnej odporkyne (do konania vstúpil dňa 16.04.2013), zastúpený
advokátom JUDr. Viliamom Glézlom, má nárok na náhradu trov konania, pretože právo na zastúpenie
advokátom v konaní pred súdom je realizáciou Ústavou SR garantovaného práva, upraveného aj O.

s. p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). V konaní vystupoval na podporu odporkyne,
išlo o konkrétnu námietku, zo strany vedľajšieho účastníka išlo o účelné bránenie práva. Súd priznal
vedľajšiemu účastníkovi trovy za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, a úkon
vyjadrenie k návrhu navrhovateľa zo dňa 10.04.2014) podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov.

Protirozhodnutiusaodvolalnavrhovateľprotivýrokuotrováchkonaniavedľajšiehoúčastníka.Rozsudok
v napadnutej časti navrhol podľa § 220 O. s. p. zmeniť tak, že súd vedľajšiemu účastníkovi náhradutrov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, neprizná. Uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania.

Navrhovateľ zastáva názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samo z
podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach. Navrhovateľ nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak
spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého,
znalého danej problematiky a z tohto dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu (čo sa týka vstupu do

konania). Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia priznáva, že žalovanému
neposkytol pomoc pri ochrane jeho práva ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. Žalovanému
poskytol pomoc advokát, za služby ktorého žiada vedľajší účastník priznať trovy právneho zastúpenia.

Prvostupňový súd nepostupoval správne, keď združeniu zastúpenému advokátom priznal náhradu trov
konania. Nejedná sa o účelne vynaložené trovy. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu

na stav konania a vôľou odporcu. Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos, vo svojom
vyjadrení, ako aj v mnohých iných konaniach žiada návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných
podmienok, premlčania nároku, bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Nepoukázal na inú skutočnosť,
na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej moci. Poukazuje iba na ustanovenia a rozhodnutia
týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od

účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

Z ust. § 93 O. s. p. nemožno vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek
nesúhlasunímpodporovanéhoúčastníka-podmienkouvstupuvedľajšiehoúčastníkajesúhlashlavného
účastníka na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3 Cdo 188/212 zo dňa 05.02.2013).

Kodvolaniusapísomnevyjadrilvedľajšíúčastník.Rozsudokvnapadnutejčastinavrholpotvrdiťauplatnil
náhradu trov odvolacieho konania.

Uviedol, že O. s. p. nevylučuje, aby účastník (ktorýkoľvek) sa dal zastúpiť advokátom, právo na
právne zastúpenie je garantované aj Ústavou SR. Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka
(spotrebiteľského združenia - právnickej osoby) advokátom jasne deklaruje aj rozsudok Súdneho
dvora (druhá komora) zo dňa 22.12.2010 vo veci C-279/09 DEB Deutsche Energiehandels und
Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko, v ktorom sa konštatuje, že zásada

účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom
zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby. Z toho vyplýva, že aj právnické osoby
musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.

Úkony, ktoré vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu v konaní vykonal možno považovať

za účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením vedľajší účastník sledoval a priamo realizoval ochranu
práv odporcu proti uplatňovanému nároku navrhovateľa. Práve kvalifikované podanie vedľajšieho
účastníka, v ktorom poukázal na charakter zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, bolo
dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľa a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1, 2 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.) a bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil,

ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. V ostatnej časti rozsudok nie je dotknutý.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v
napadnutej časti je vo výroku správne a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.

Neobstojínámietkanavrhovateľa,žeúčelprocesnejpomocivedľajšiehoúčastníkahlavnémuúčastníkovi
môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom vysloví súhlas. Ust. § 93 O. s.
p. totiž vstup vedľajšieho účastníka nepodmieňuje súhlasom účastníka so vstupom, ale len súhlasoms úkonmi vedľajšieho účastníka. Je však pravdou, že účastník konania má právo svojím nesúhlasom
zabrániť tomu, aby na jeho strane sa zúčastnil konania vedľajší účastník.

V zmysle novely zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku vykonanú zákonom č. 384/2008
Z. z., ktorá zaviedla kategóriu vedľajších účastníkov na základe zákonného splnomocnenia, legitimácia
pre vstup vedľajšieho účastníka do konania vyplýva priamo zo zákona. Cieľom § 93 ods. 2 O. s. p. je
rozšírenie ochrany práv v prípadoch, v ktorých existuje dôležitý záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi
problematické zo strany subjektov, ktoré majú o to záujem, vstupovať do konania ako vedľajší účastníci.

V praxi ide hlavne o právnické osoby zamerané na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,
o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne. Pre vstup vedľajšieho účastníka do konania sa
nevyžaduje súhlas dotknutého účastníka. Z platnej právnej úpravy nevyplýva, že by účastník, na strane
ktorého má vedľajší účastník vystupovať, musel s týmto vstupom vyslovene vyjadriť súhlas, ale naopak,
tomuto účastníkovi § 93 ods. 3 O. s. p. umožňuje vzniesť proti takémuto vstupu námietky a tým účasti
vedľajšieho účastníka zabrániť.

Vedľajší účastník HLAS SPOTREBITEĽA občianske združenie, so sídlom vo Zvolene je nepochybne
takouto organizáciou a keďže do konania vstúpila z vlastného podnetu (ods. 3), súd rozhoduje o jeho
neprípustnosti iba v prípade námietky, teda o návrhu. V danom prípade takýto návrh zo strany odporcu
nebol podaný, a nebol podaný ani zo strany navrhovateľa.

NavrhovateľnesprávnymspôsobominterpretujerozhodnutieNajvyššiehosúduSR 3Cdo/188/2012,keď
nevenuje náležitú pozornosť práve rozdielnosti v právnej úprave a terminologickým pojmom, že treba
rozlišovať vstup do konania a súhlas s úkonmi vedľajšieho účastníka. Práve zo samotného rozhodnutia

3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013 vyplýva, že vedľajší účastník nemôže do konania vstúpiť proti vôli
hlavného účastníka, pričom vedľajší účastník musí s úkonmi vedľajšieho účastníka vždy vysloviť súhlas.
Z kontextu obsahu celého rozhodnutia je nepochybné, že rozhodnutie najvyššieho súdu bližšie vykladá
povinnosťsúduskúmaťúkonvedľajšiehoúčastníka vovzťahuk §93ods.4aneopieravstupvedľajšieho
účastníka do konania o vyslovenie súhlasu hlavného účastníka.

Navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera
vedľajšiemu účastníkovi, poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné. Takýto názor je v rozpore
s ustanoveniami článku 47 ods. 2 Ústavy SR a § 18, § 24, § 25 ods. 1 O. s. p. , z ktorých vyplýva
rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať, a
to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Odvolateľ si tak protirečí, keď toto ústavne zaručené

právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc nepopiera, ale na druhej strane spochybňuje účelnosť
vynaložených trov na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ako subjektu odborne spôsobilého,
znalého danej problematiky.

Ak by súd prijal záver navrhovateľa, musel by si taktiež položiť otázku, či je nutné, aby vo všetkých

sporoch navrhovateľ sa nechal zastupovať advokátom.

Pokiaľ platí, že ak vedľajší účastník má rovnaké práva ako hlavný účastník, potom ak hlavný účastník
má právo zvoliť si advokáta a vznikne mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, má potom aj
vedľajší účastník konajúci v zastúpení advokátom právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní použil správne ustanovenie o trovách konania, vo veci aplikoval §
142 ods. 1 O. s. p.. V rozhodovanom prípade bol nárok na náhradu daný týmto ustanovením, podľa
zásady úspechu účastníkov vo veci.

Niet žiaden dôvod preto, aby v danom prípade neúspech navrhovateľa v konaní, znášal spotrebiteľ
(odporca) ako úspešná strana.

Z hľadiska prisúdenej výšky trov sa prvostupňový súd riadil a aplikoval ust. vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov, pritom vychádzal z obsahu (zo skutkových okolností) súdneho
spisu. Prisúdenú výšku trov odvolateľ ani nenamieta.Navrhovateľvodvolaníneuviedolžiadneiné,novéskutočnosti,nežktoréboliznámesúduprvéhostupňa
včasejehorozhodovania,ktorébybolirelevantnýmdôvodomamohlimaťvplyvnavýsledokrozhodnutia
prvostupňového súdu o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. a ust. § 142 ods.
1 O. s. p. (zásady úspechu vo veci) v spojení s ust. § 151 ods. 1 O. s. p.

V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania za

jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu. Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal
podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
pričomvzmysle§9ods.1zazákladsadzbytarifnejodmeny súdstanovilodmenuzhodnotyveciadruhu
veci, ktorá bola predmetom odvolacieho konania. Predmetom odvolacieho konania, ale nebola suma o
zaplatenie 248,95 eur (bez príslušenstva), ktorá predstavovala základ pre výpočet trov v prvostupňovom
konaní, ale odvolací súd sa zaoberal len nárokom na náhradu trov a jeho výšku, čomu má zodpovedať

aj jeho odmena. Preto tarifná hodnota veci v odvolacom konaní predstavuje sumu 49,05 eur priznaných
trov, z ktorej v súlade s § 10 ods. 1 cit. vyhlášky je odmena za jeden úkon právnej služby 16,60 eur
a v súlade s ust. § 16 ods. 3 režijný paušál vo výške 8,04 eur. Advokát uplatnil a vyčíslil náhradu trov
odvolacieho konania celkom vo výške 18,83 eur (odmena v 1 10,79 eur + režijný paušál 8,04 eur),
odvolací súd mi priznal náhradu trov vo výške 18,83 eur.

Iný názor pri výpočte odmeny za právne zastúpenie v odvolacom konaní v prípade, ak odvolanie bolo
podané len do trov konania, odvolací súd zastáva s prihliadnutím na principiálnu zásadu, že vo všetkých
prípadoch súd rozhoduje rovnako, pričom vyššie uvedenú úvahu odôvodňuje tým, že v súdnej praxi
nastali prípady, keď predmetom konania vo veci samej boli vysoké hodnoty, a predmetom odvolania sa

stali len trovy konania vo vzťahu k nesprávnemu výpočtu, ktorý predstavoval rádovo sumy do 10 eur.
V takom prípade by mohla nastať situácia, kedy odmena za právne zastúpenie v prípade rozhodovania
o trovách konania by bola nepomerne vysoká a neodôvodnená.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.