Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 14, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711209208
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8711209208.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci starostlivosti súdu o mal. C. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov S. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H., P. X, zastúpenej JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom, so sídlom v Košiciach,
Turistická 1 a MUDr. T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., F.. J.. L. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Zuzanou
Kollárovou, advokátkou, so sídlom Spišská Nová Ves, Zimná 59, o návrhu otca o zverenie maloletého

dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Poprad z
18.09.2014, č. k. 14P/212/2011-148, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením zaviazal matku nahradiť
trovy štátu vo výške 119,12 Eur a zaviazal otca nahradiť trovy štátu vo výške 219,12 Eur s povinnosťou

obidvoch rodičov nahradiť trovy štátu na účet tamojšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

S poukazom na ust. § 148 Občianskeho súdneho poriadku prvostupňový súd uzavrel, že obaja rodičia
sú povinní uhradiť trovy štátu vynaložené na znalecké dokazovanie, každý v 1. Znalcovi bola vyplatená
suma 438,24 Eur, z čoho 1 predstavuje 219,12 Eur. Keďže ide o konanie nesporové, kde nie je
možné vychádzať zo zásady úspechu v konaní, sú povinní obaja rodičia znášať trovy vzniknuté štátu
v rovnakom pomere. Súd zohľadnil, že matka zložila na účet súdu dňa 31.08.2012 preddavok na trovy

znaleckého dokazovania 100,- Eur, ktoré boli použité na úhradu odmeny znalcovi. Z toho dôvodu bola
matke uložená povinnosť zaplatiť zostávajúcu časť trov vo výške 119,12 Eur a otcovi bola uložená
povinnosť uhradiť sumu 219,12 Eur, nakoľko otec si nesplnil povinnosť zložiť preddavok 100,- Eur
na trovy znaleckého dokazovania. Zároveň súd zhodnotil, že tak u matky ako u otca nie sú splnené
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Obaja rodičia dosahujú dostatočný príjem a s
ohľadom na zabezpečenie základných životných potrieb svojich aj maloletého, je v ich možnostiach

uhradiť trovy znaleckého dokazovania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odolanie otec z dôvodu namietaného
nesprávneho právneho posúdenia veci. Bol toho názoru, že súd v predmetnom konaní musí skúmať
zodpovednosť za nutnosť vynaložených trov konania, ktorých náhradou zaväzuje účastníkov konania.
Tá je jednoznačne na strane matky, ktorá svojim prístupom a bezdôvodným odmietaním striedavej
starostlivosti zapríčinila nutnosť znaleckého dokazovania v konaní. Činila tak iba preto, aby sa konanie
predĺžilo na maximálne možný čas, čo sa jej aj podarilo. Zdôraznil, že nie je možné bez ďalšieho

skúmaniazodpovednostizanutnosťvznikutrovkonaniarozhodnúťotrováchkonaniarovnomernemedzi
oboch účastníkov konania, a to ani v konaní, kde je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Okolnosť,
ktorý z rodičov, alebo v akom pomere bude platiť štátu náhradu trov nemá žiaden vplyv na záujemmaloletého dieťaťa o to viac, ak konanie vo veci samej je právoplatne skončené. Navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O. s. p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O. s. p.) a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že štát má voči otcovi aj matke
právo na náhradu trov konania, ktoré vyplatil znalcovi za znalecký posudok s prihliadnutím aj na príjmové
pomery oboch rodičov, ktorí nespĺňajú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

K odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že štát má podľa § 148 ods. 1 O. s. p., právo
na náhradu nákladov konania, ktoré platil podľa výsledku konania. Tento zákonný predpoklad však
nie je totožný so zákonným predpokladom úspechu vo veci ako v §142 ods. 1 alebo § 143 O. s. p..
Ustanovenie § 148 O. s. p. platí nielen pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza
do úvahy náhrada nákladov konania podľa ust. § 142 až § 145 O. s. p., teda v tzv. sporovom konaní,

ale aj pre konanie v ostatných veciach, v ktorých vzhľadom k povahe nemožno hovoriť o úspechu
alebo neúspechu účastníka vo veci, tzv. nesporových konaniach. Štát má preto podľa výsledku konania
proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj v konaniach, v ktorých účastníci
nemajú postavenie navrhovateľa a odporcu, teda v konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych
poplatkov, alebo v ktorých účastníci sú osobne oslobodení od súdnych poplatkov. Pre priznanie náhrady

trov konania, ktoré platil štát, nie je rozhodujúce, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého
vznikli trovy štátu bolo opodstatnené. Ani to, ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu, pri
ktoréhovýkonevzniklitrovyštátu,niejebezprostrednerelevantné.Zuvedenéhovyplýva,ževkonaniach
nesporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania
(tak ako v danej veci, kde bolo predmetom konania striedavá osobná starostlivosť obidvoch rodičov),

má štát právo na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu (bez ohľadu na
podané odvolanie), avšak u každého účastníka musí súd skúmať, či nespĺňa podmienky pre oslobodenie
od súdnych poplatkov v zmysle ust. § 138 ods. 1 O. s. p. a v takom prípade náhradu trov štátu voči
účastníkovi,ktorýspĺňapredpokladypreoslobodenieodsúdnychpoplatkov,neprizná.Vpredmetnejveci
konajúci súd správne ustálil, že ani jeden z účastníkov nespĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych

poplatkov, o čo v konečnom dôsledku účastníci konania ani nežiadali. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
možnosti a schopnosti obidvoch rodičov dovoľujú, tak ako boli spoľahlivo zistené v predmetnom konaní,
aby zaplatili trovy štátu bez ohrozenia uspokojovania svojich potrieb a potrieb maloletého syna.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 O. s. p., potvrdil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa obmedzil na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhouznesenia,sktorýmsavplnomrozsahustotožňujeavpodrobnostiach
naňho odkazuje.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.