Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512010323
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3512010323.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti obžalovanému U. Z., nar. XX.XX.XXXX v P.,
preprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,ods.3písm.c/Tr.zák.,oodvolaníobžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22. apríla 2013, sp. zn. 1T/147/2012,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného U. Z. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/147/2012 zo dňa 22.4.2013 v spojení
s opravným uznesením súdu sp. zn. 1T/147/2012 zo dňa 14.08.2013 bol obžalovaný U. Z. uznaný
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm.c/ Tr.zák. na tom
skutkovom základe, že z doposiaľ nezisteného dôvodu si v O. X. nad X., ani nikde inde, ako otec X.

Z., nar. XX.XX.XXXX, neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť počas obdobia od 01.05.2010 do
28.02.2011 čiastkou 23,30 EUR mesačne, počas obdobia od 01.03.2011 do 30.06.2011 čiastkou 25,38
EUR mesačne, počas obdobia od 01.07.2011 do 30.06.2012 čiastkou 26,00 EUR mesačne a počas
obdobia od 01.07.2012 doposiaľ čiastkou 26,65 EUR mesačne, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 62
Zákona o rodine a je mu deklarovaná i rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č. k.
11P/34/2011 zo dňa 09.05.2011, právoplatného dňa 14.06.2011, s výnimkou obdobia od 25.08.2010 do

07.07.2011, počas ktorého bol vo výkone trestu odňatia slobody a nahlásil svoju vyživovaciu povinnosť,
pričom pracovne zaradený nebol, avšak v ostatnom období nebol nikde riadne zamestnaný, nebol
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom ÚPSVaR, čím P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
č. XXXX/XX, O. U. nad X., dlhuje čiastku najmenej 351,70 EUR, hoci bol rozsudkom Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom č. k. 2T/25/2009 zo dňa 11.03.2010, právoplatným dňa 18.05.2010, odsúdený
za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, z ktorého

bol podmienečne prepustený dňa 07.07.2011 Okresným súdom Martin, uznesením 3Pp/90/2011 zo dňa
07.07.2011.

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona
na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.
2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti citovanému rozsudku ihneď po vyhlásení podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch
odvolania potom žiadal, aby odvolací súd prehodnotil výšku uloženého trestu. Poukázal na skutočnosť,
že zo vzťahu s priateľkou pochádza syn X., pričom aj vďaka jej nevere skončil na ulici, prepadol alkoholu
a je bezdomovec. Chcel by požiadať súd o podmienečné odsúdenie, resp. alternatívny trest, aby tak
dostal druhú šancu a všetko splatí. Svoje odvolanie obžalovaný doplnil podaním zo dňa 10.02.2014,

kde s poukazom na opravné uznesenie žiadal o obnovenie súdneho procesu a súčasne požiadal o
ustanovenie obhajcu.Krajský súd následne obžalovanému podľa § 40 ods. 2 Tr.por. ustanovil obhajcu a vytýčil termín
verejného zasadnutia o odvolaní obžalovaného.

Z podnetu podaného odvolania obžalovaným odvolací súd potom na verejnom zasadnutí o odvolaní,
konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného, preskúmal napadnutý výrok
o treste rozsudku súdu prvého stupňa a dospel k nasledujúcim záverom.

Na verejnom zasadnutí konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného,
prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že navrhuje odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle
§ 319 Tr.por. zamietnuť.

Obhajca obžalovaného navrhol z podnetu podania obžalovaným zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku
o treste s tým, aby odvolací súd sám uložil obžalovanému trest odňatia slobody s podmienečným

odkladom.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok o treste rozsudku súdu prvého
stupňa a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok z podnetu podaného odvolania obžalovaným v intenciách
§ 317 Tr.por., pričom zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k rozhodovaniu o vine v záujme zistenia
skutkového stavu veci vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil jednotlivo
i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10, 12 Tr. por., preto dospel k

správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. So zreteľom na vykonané dôkazy, na
ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú
a dopĺňajú, upravil na základe vykonaného dokazovania oproti podanej obžalobe aj skutkový stav v
prospech obžalovaného. Ani odvolací súd nemal pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových

zistení okresného súdu a tieto si osvojil s tým, že nesporne obžalovaný U. Z. z titulu dlžného výživného
za obdobie od 01.05.2010 do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa dňa 22.4.2013, po zohľadnení
obdobia obžalovaného vo výkone trestu a zaplatených úhrad na výživnom, dlhoval na svojho syna X.
Z. sumu 351,70 Eur, tak ako to ustálil okresný súd. Preto sa odvolací súd stotožnil s týmito závermi
prvostupňového súdu vo vzťahu k skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní a

napokon tiež vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného. Ten svojim konaním nepochybne
naplnil tak znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa 207 ods.1, ods.3 písm.c/
Tr.zák., pretože si úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil povinnosť vyživovať
iného, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený a z výkonu trestu podmienečne
prepustený. S podrobnejším odôvodnením v tomto smere odvolací súd v plnej miere odkazuje na

odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Napokon tiež pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité
z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. O osobe

obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ stál trikrát pred súdom, v prvom prípade sa na neho hľadí akoby
nebol súdne trestaný. Ďalej bol rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn. 2T/25/2009
zo dňa 11.03.2010, právoplatným dňa 18.05.2010, odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
na 1 rok nepodmienečne. Napokon trestným rozkazom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom

sp.zn. 1T/92/10 zo dňa 29.6.2010, právoplatným dňa 17.7.2010, bol pre spáchanie prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods.1 Tr.zák. a prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a/ Tr.zák.
uložený súhrnný trest odňatia slobody na 18 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia, pričom bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn.2T/25/2009. Z výkonu trestu bol rozhodnutím Okresného súdu Martin sp.zn. 3Pp/90/11 dňa 7.7.2011
podmienečne prepustený so stanovením skúšobnej doby na 2 roky. V prípade obžalovaného ide o
recidívu, pričom okresný súd správne priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36

písm. l) Trestného zákona (priznanie k spáchaniu trestnej činnosti a jej úprimné oľutovanie) a žiadnu
priťažujúcu okolnosť, nakoľko predchádzajúce odsúdenie je zákonným znakom kvalifikovanej skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu, preto na toto odsúdenie ako priťažujúcu okolnosť neprihliadal. Na
druhej strane bolo možné skonštatovať, že ani predošlé odsúdenia neviedli u obžalovaného k tomu, aby
viedol riadny život a nedopúšťal sa ďalšej trestnej činnosti, preto prípadný podmienečný odklad výkonu

trestu, resp. uloženie alternatívneho trestu, by u neho nesplnil svoj účel a trest odňatia slobody v trvaní
1 rok je zákonný, nie je neprimeraný. Nakoľko obžalovaný už bol vo výkone trestu odňatia slobody,
správne bol na jeho výkon v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu so stredným
stupňom stráženia.

Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa §

319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.