Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 12, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 0Er/2383/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3801896080
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3801896080.2

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., so sídlom
Matice slovenskej 10, Prievidza, IČO: 36 005 622, proti povinnému: L. Q., nar. X.XX.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX, naposledy bytom Y., právni nástupcovia: 1./ L. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX/XX,
Y., 2./ B. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, 3./ T. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, P. - E. V.
L., 4./ T. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX/XX, Y., o vymoženie 6.087,15 eur (183.381,50 Sk) istiny s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Miroslavovi Pallerovi, Jesenského 61, Žiar nad Hronom, náhradníkovi
súdnej exekútorky Márie Bugárovej náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21.6.2001 sa oprávnený domáhal proti povinnému
vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 183.381,50 Sk s príslušenstvom na základe

exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 14Cb 522/00-34 zo dňa 23.4.2011.
Poverenie bolo udelené tunajším súdom vtedy súdnej exekútorke Márii Bugárovej dňa 6.9.2001.

Dňa 27.8.2013 bol doručený tunajšiemu súdu návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný zomrel.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení
(Exekučný poriadok), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Súd z dedičského spisu tunajšieho súdu č.k. 5D/88/2013 zistil, že povinný L. zomrel dňa XX.X.XXXX.
Uznesením č.k. 5D/88/2013-7 zo dňa 13.7.20130 Okresný súd Prievidza konanie o dedičstve zastavil
pre nemajetnosť v zmysle § 175h ods. 1 O.s.p.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.6.2013.

Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). Ak však ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Medzi takéto podmienky konania patrí spôsobilosť účastníkovkonania. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak
ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p.).

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 107 ods. 3 O.s.p. konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ
alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku
dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie
o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Podľa § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady
spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Zo zistených skutočností vyplýva, že povinný zomrel dňa XX.X.XXXX, t.j. počas exekúcie. Súd v konaní
nemôže pokračovať s dedičmi povinného, nakoľko ich zodpovednosť za dlhy poručiteľa je obmedzená
len do výšky nadobudnutého dedičstva. Dedičia povinného nenadobudli v dedičskom konaní žiadny

majetok z dôvodu nemajetnosti poručiteľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v zmysle § 58 ods. 1
Exekučného poriadku exekúciu ex offo zastavil, teda i bez návrhu účastníka exekučného konania.

Zároveňsúduvádza,žeustanovenie§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku(exekúciusúdzastaví,ak
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie), ako zastavovací dôvod, nie je možné aplikovať,

nakoľko toto sa stalo účinným dňa 1.2.2002 v zmysle novely Exekučného poriadku č. 32/2002 Z.z., a
teda vzťahuje sa iba na exekučné konania, ktoré začali dňom 1.2.2002. Predmetné exekučné konanie
začalo pred účinnosťou citovaného ustanovenia. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné
konania začaté pred 1.2.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie, trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval

oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie.

Súdny exekútor si vyúčtoval v súvislosti so zastavením exekúcie trovy v celkovej výške 88,20 eur.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí O.s.p., ak tento osobitný predpis /Exekučný poriadok/ neustanovuje inak.

Občiansky súdny poriadok má teda voči Exekučného poriadku povahu predpisu subsidiárneho. Platí
teda zásada, že pokiaľ Exekučný poriadok má úplnú úpravu trov exekúcie, spôsob ich určenia, určenie,
kto znáša trovy, nie je možné použiť ustanovenia O.s.p. o trovách konania aj na exekučné konanie. V
predmetnej exekúcii je preto možné pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať len ustanovenia § 200
a nasl. Exekučného poriadku. V zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných

pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný /§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku/.
Z tejto zásady vyplýva výnimka, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a táto výnimka
je upravená v § 203 Exekučného poriadku, a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením.
Súd pri prípadnom zaväzovaní oprávneného k úhrade trov súdneho exekútora musí zvážiť, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvodzastavenia exekúcie. Rozsah tejto povinnosti na náhradu je daný rozsahom procesného zavinenia
oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať alebo hodnotiť správanie
oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov

exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, a to je v tomto prípade ukončenie exekúcie
zastavením z dôvodu úmrtia povinného. Samotnú skutočnosť, že po začatí exekúcie došlo k úmrtiu
povinného, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol
predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné

priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom
konaní v postavení účastníka konania, a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku
exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť
exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie
svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania /v časti trov/.

Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd

SR /napr. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.1. 2008, uznesenie č. II.ÚS 272/08 z 22.10. 2008, uznesenie I.ÚS
438/08 zo dňa 17.12. 2008, uznesenie I.ÚS 256/08 z 7.8. 2008 a iné/, v ktorých opakovanie poukázal na
to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri
výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor,
je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone

exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo
svojich skorších rozhodnutiach , ako napr. uznesenie sp. Zn. II.ÚS 150/04, III. ÚS 283/06, IV.ÚS 180/06,
III. ÚS 118/05, III. 158/05, II.ÚS 294/05 a iné/.

Súd v zmysle horeuvedeného trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu v zmysle § 58 ods. 5, 6 Exekučného poriadku účinného možno podať odvolanie
v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v
troch vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. V zmysle § 243b Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013
sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.