Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Emília Zimová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1074/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113230290
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113230290.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom v
Bratislave, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom
v Bratislave, Nám. Martina Benku 9-C1 proti odporkyni: J. U., trvale bytom S., F. X., t.č. na neznámom
mieste, zastúpenej v konaní opatrovníkom Mgr. H., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Trenčín,
o zaplatenie 50,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Trenčín zo dňa 11. septembra 2014, č.k. 17C/128/2014-32, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70
eur a náhradu trov konania v sume 28,22 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V

odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odporkyňa dňa 15.04.2013 cestovala v Bratislave mestskou
hromadnou dopravou, linkou č. 51, ktorú prevádzkuje navrhovateľ. Pri ceste bola o 10.18 hod. na
úseku zastávok Odborárska a Staré ihrisko kontrolovaná revízorom, na výzvu ktorého sa nepreukázala
platným cestovným lístkom a odmietla zaplatiť úhradu cestovného v sume 0,70 eur a postih v sume
50 eur. Vzhľadom na zistené skutočnosti mal okresný súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je
dôvodný, a preto uložil odporkyni podľa § 760, § 772 Občianskeho zákonníka v spojení s § 8 ods. 1, 2,

5, 6 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ako dopravcovi
úhradu do výšky stonásobku základného cestovného, konkrétne v sume 50,00 eur a základné cestovné
vo výške 0,70 eur, čo spolu predstavuje sumu 50,70 eur. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že v predmetnej veci sa jedná o
tzv. drobný spor. V konaní úspešný navrhovateľ si uplatnil trovy konania za právne zastupovanie za tri
úkony právnej služby po 16,60 eur a režijný paušál 7,81 eur za každý z týchto úkonov + 20 % DPH

a za zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 eur. Z uvedených trov konania považoval okresný súd
za dôvodnú pri trovách právneho zastúpenia navrhovateľa len tarifnú odmenu a režijný paušál za dva
úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a písomný návrh na začatie konania (nie za úkon predžalobná
výzva). Uplatnené dôvodné trovy konania 75,08 eur /trovy práv. zastúpenia: 16,60 eur x 2 + 7,81 eur x 2
+ 20 % DPH, t.j. spolu 58,58 eur a za súdny poplatok 16,50 eur/ považoval okresný súd za neprimerané
voči uplatnenej pohľadávke vo výške 50,70 eur. Preto ich náhradu podľa § 150 ods. 2 O.s.p. okresný

súd znížil tak, že navrhovateľovi priznal iba náhradu trov konania v sume 28,22 eur, ktorá suma zahŕňa
náhradu za zaplatený súdny poplatok /16,50 eur/ a 20 % z trov právneho zastúpenia /20 % z 58,58 eur =
11,72 eur/, pričom predstavuje približne polovicu uplatnenej pohľadávky. Súd uviedol, že ak by neznížil
náhradu trov navrhovateľa, trovy by prevyšovali samotnú pohľadávku o takmer polovicu. Súd vzal do
úvahy skutočnosť, že navrhovateľ si hromadne uplatňuje svoje právo, ktorého sa v konaní domáha
prostredníctvom právneho zástupcu, pričom ide o takmer identické návrhy. Ide o pomerne vysoký

počet týchto konaní, vedených na okresnom súde, v čase rozhodovania išlo asi o 200 neskončenýchvecí. Podané návrhy sa líšia iba v osobách odporcov a v okolnostiach porušenia právnych povinností
odporcov. Z veľkej časti je odôvodnenie návrhu úplne totožné. Súd preto nepovažoval za spravodlivé
priznať navrhovateľovi plnú odmenu za úkony právnych služieb v tomto konaní v rámci rozhodnutia o

náhrade trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu, v časti výroku o náhrade trov konania, podal v zákonnej lehote
prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že odporkyni uloží povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške 16,50 eur a za trovy právneho

zastúpenia sumu 87,88 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súčasne žiadal, aby
odvolací súd zaviazal odporkyňu na úhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,61 eur. Zastával
názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, nakoľko súd nesprávne aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p., nesprávne rozhodol
o primeranom znížení trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov
konania uplatňovaných navrhovateľom v návrhu na začatie konania vo veci samej. Súhlasil s tým,

že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea O.s.p. Poukázal na súdnu
prax Krajského súdu v Bratislave. Namietal nesprávne použitie § 150 ods. 2 O.s.p. súdom prvého
stupňa, pričom konštatoval, že nedostatok definície pojmu ,,neprimerané" nemožno ospravedlniť tým,
že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlí, akými úvahami sa riadil pri použití uvedeného
ustanovenia O.s.p. Odôvodnenie zníženia trov konania súdom prvého stupňa tým, že trovy konania

sú voči pohľadávke neprimerané, považoval za nedostatočné. Navrhovateľ poukázal tiež na dôvodovú
správu k ustanoveniu § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorej je pojem "niekoľkonásobne vyššia suma"
potrebné chápať ako minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina. V zmysle dôvodovej
správy predmetné ustanovenie má dopadať na konania, kde trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu
sumu ako samotná pohľadávka. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov, čím bolo účastníkom konania odňaté právo konať pred súdom. Súd prvého stupňa
mal o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznať ako úspešnému
účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania, ktoré v prejednávanej veci spočívali v
zaplatení súdneho poplatku z návrhu na začatie konania v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. a z minimálnej
tarifnej odmeny advokáta za právne služby v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., účinnej v čase podania

návrhu na začatie konania. Poukázal na skutočnosť, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou
povinnosťou navrhovateľa, a preto nemožno znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na
výšku súdneho poplatku. Všetky uplatňované trovy konania v návrhu na začatie konania považoval za
účelne vynaložené v súlade s právnymi predpismi a vyčíslené v minimálnej výške v súlade s vyhláškou č.
655/2004 Z.z. Bol toho názoru, že rozsah zníženia trov v danom prípade je odporujúci dobrým mravom a

považoval za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby odporca neznášal trovy procesne plne
úspešného navrhovateľa, ktoré mu vznikli, vrátane trov právneho zastúpenia podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu

v napadnutej časti, vo výroku o náhrade trov konania, je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť
ako vecne správny.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V preskúmavanej veci jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech, keď jeho návrhu

bolo v celom rozsahu vyhovené. V takomto zmysle bolo aj vydané napadnuté rozhodnutie okresného
súdu. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania moderačné právo umožňuje súdu, aby inak úspešnému
účastníkovi celkom alebo čiastočne náhradu trov konania proti neúspešnému účastníkovi nepriznal.Úspešnému účastníkovi nemusí súd výnimočne priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti, ak sú
tudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa(§150ods.1O.s.p.).Priposudzovaníokolnostíhodnýchosobitného
zreteľa je potrebné prihliadať podľa doterajšej súdnej praxe na osobné, majetkové, zárobkové a iné

pomery všetkých účastníkov a je treba si všímať aj okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku
a prihliadať aj na postoj účastníkov konania.

Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. (účinné od 15.10.2008) umožňuje v prípadoch, ak sú trovy konania v
drobných sporoch podľa § 200ea O.s.p. neprimerané voči pohľadávke, tieto nepriznať alebo znížiť.

Je nepochybné, že predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea O.s.p.
Neprimeranosť trov konania v takýchto sporoch voči pohľadávke je však potrebné v jednotlivých

prípadoch posudzovať individuálne.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na začatie konania uplatňoval zaplatenie 50,70 eur a
zároveň sa domáhal, aby bolo uložené odporkyni nahradiť mu trovy konania vo výške 104,38 eur, ktoré
mu vznikli za zaplatený súdny poplatok (16,50 eur) a za právne zastúpenie za 3 úkony právnej služby po
16,60 eur + 3 x režijný paušál po 7,81 eur + DPH v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004

Z.z., účinnej v čase podania návrhu na začatie konania.

Aj keď boli v danom prípade naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, krajský
súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že v danej veci sú dôvody pre aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p.
pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ktorý súdu umožňuje sčasti alebo celkom trovy neprimerané
voči pohľadávke znížiť alebo nepriznať. Obdobne ako v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES)

č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovujú európske konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, uvedené zákonné ustanovenie sleduje zníženie neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke
v bagateľných veciach neprimerané. Ide spravidla o právne veci s nízkou hodnotou sporu. V týchto
konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka.
Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a

nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny
advokáta.

Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. pripúšťa rozhodnúť podľa úvahy súdu a krajský súd sa stotožňuje
s navrhovateľom, že riadne odôvodnené rozhodnutie musí východiská tejto úvahy obsahovať. V
napadnutom rozhodnutí sú uvedené východiská videné v skutočnosti, že v danej veci ide o skutkovo i

právne jednoduchú vec, kedy je návrh na začatie konania podaný formulárovým návrhom, kde sa menia
len údaje o odporcovi, o dni cesty odporcu a linke MHD. Tieto východiská zodpovedajú skutočnému
stavuvecianemožnosastotožniťsnámietkaminavrhovateľavpodanomodvolaní.Neprimeranosťtrovk
uplatnenej pohľadávke je tak potrebné vnímať nielen prostým porovnaním ich výšky, ale tiež hodnotením
náročnosti poskytnutej právnej služby. Tiež nemožno prisvedčiť navrhovateľovi, že zníženie náhrady trov

podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy pri výške trov najmenej dvojnásobnej oproti uplatnenej
pohľadávke, i keď by sa to z dôvodovej správy mohlo skutočne pozdávať. Samotný zákonný text totiž
umožňuje trovy nielen znížiť, ale dokonca i nepriznať, teda znížiť pod výšku uplatnenej pohľadávky. Aj
trovy nižšie ako uplatnená pohľadávka tak umožňuje vyhodnotiť ako neprimerané a aplikovať na ich
náhradu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. Okresný súd použil predmetné ustanovenie v situácii, na ktorú dopadá

a pri svojej úvahe o znížení náhrady trov sa riadil správnymi východiskami, ktoré vo svojom rozhodnutí
aj uviedol. Záver okresného súdu o priznanej výške náhrady nevybočuje z medzí úvahy, ktorú možno
v týchto prípadoch akceptovať.

V danom prípade podľa názoru krajského súdu sú tak splnené zákonné predpoklady na uplatnenie
moderačného práva súdu podľa § 150 ods. 2 O.s.p., a teda je opodstatnené náhradu trov konania z

dôvodu ich neprimeranosti k pohľadávke znížiť.Okresný súd dôvodne navrhovateľovi priznal zníženú náhradu trov konania vo výške 28,22 eur. Takúto
výšku náhrady trov konania možno považovať vzhľadom na súdom priznanú pohľadávku v zmysle §
150 ods. 2 O.s.p. za primeranú.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku o náhrade trov
konania, ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 2
a § 151 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.