Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713200861
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713200861.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného E., s.r.o., so sídlom v V. na ul. N.. XX/A, proti
povinnému T. F., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcemu v T., na ul. F. č. XXX/X, o vymoženie sumy 6.172,44
Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 25. 6. 2014 č. k.
14Er 79/13-37 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil a povolil odklad exekúcie do právoplatného
rozhodnutia o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ďalej vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne
osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej vo veci 18Rob 388/09 bol dňa 28.
10. 2009 vydaný platobný rozkaz, ktorým bola odporkyni K. F. uložená povinnosť zaplatiť sumu 6.172,44
Eur s príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23. 12. 2009.
Následne oprávnený podal dňa 26. 8. 2011 žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu, a to darovacej
zmluvy uzatvorenej medzi K. F. a R. F. a povinným. Rozsudkom zo dňa 5. 9. 2012 vydaným vo veci

17C 151/11 Okresného súdu Poprad bolo určené, že darovacia zmluva uzatvorená medzi K. F. a R. F.
a povinným je voči oprávnenému neúčinná. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi povinným a
kupujúcou Y. Y. zo dňa 5. 6. 2010 sa vlastníčkou nehnuteľnosti stala kupujúca.

Podľa ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným

právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

Na základe rozsudku Okresného súdu Poprad vydaného vo veci 17C 151/11 bolo možné viesť exekúciu
priamo proti povinnému. Oprávnený sa ale mohol uspokojiť len z predmetu odporovateľného právneho
úkonu, ako to ustanovuje § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka pred bodkočiarkou. Pre záver o

zákonnom prechode práva na celý majetok povinného v súvislosti s odporovateľnosťou právneho úkonu
nie je žiaden zákonný a teoretický podklad. V tomto zmysle sa sukcesia po právoplatnosti rozsudku,
ktorým bola určená odporovateľnosť právneho úkonu, buď viaže na hmotný predmet odporovateľného
právneho úkonu (nakoľko určovacie rozhodnutia nie sú spôsobilými exekučnými titulmi) ak ten, čo z
odporovateľnosti získal prospech, je vlastníkom alebo neviaže na hmotný predmet odporovateľného
právneho úkonu, ak ten, čo z odporovateľného právneho úkonu získal prospech, už nie je vlastníkom

ku dňu vydania meritórneho rozhodnutia. Tu vzniká samostatný exekučný titul voči tomu, kto z
odporovateľného právneho úkonu získal prospech na plnenie zodpovedajúce náhrade v zmysle ust.§ 42b ods. 4 OZ za bodkočiarkou nezávislým na exekučnom titule voči pôvodnému dlžníkovi, pričom
však veriteľovi patrí len jedno plnenie. Ustanovenie § 42b ods. 4 OZ reflektuje totiž na efektivitu a
cieľ exekučného konania, ktorým je uspokojenie veriteľa, a teda že osoba získavajúca prospech z

odporovateľného právneho úkonu musí byť konečnou pasívne vecne legitimovanou osobou v danej
žalobe.

Ustanovenie § 42b OZ je potrebné chápať a vykladať nielen tak, aké sú právne účinky úspešného
odporovania právneho úkonu, ale aj so zreteľom na procesnú väzbu uvedeného inštitútu, akým

spôsobom formulovať žalobu, aby jej bolo vyhovené vo väzbe na to, či osoba získavajúca prospech z
odporovateľného právneho úkonu ku dňu vydania meritórneho rozhodnutia je, resp. nie je vlastníkom
predmetu odporovateľného právneho úkonu.

Rozhodnutím vo veci 17C 151/11 Okresného súdu Poprad bolo rozhodnuté len o prechode procesnej
legitimácievexekučnomkonanínasúčasnéhopovinného.Vzhľadomktomu,žekprevodunehnuteľnosti

zpovinnéhonatretiuosobudošloeštepredzačatímkonaniavoveci17C151/11OkresnéhosúduPoprad
a oprávnený nezažaloval povinného na náhradu podľa ust. § 42b ods. 4 OZ za bodkočiarkou, sám
sa pripravil svojou neobozretnosťou o možnosť reálneho vymoženia dlžnej sumy. Súd prvého stupňa
preto podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel
a exekúciu zastavil.

Zároveňpovolilodkladexekúcievsúladesust.§56ods.2EP,nakoľkorozhodnutieozastaveníexekúcie
doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

Výrok o trovách odôvodnil ust. § 200 ods. 2 EP v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p. a § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
zmeniť tak, aby návrh povinného na zastavenie a odklad exekúcie bol zamietnutý. Ako dôvod uviedol,
že v zmysle ust. § 42b ods. 4 OZ sa domáha plnenia priamo voči osobe, ktorá nadobudla od dlžníka
majetkové práva. Je preto toho názoru, že samotná exekúcia nie je viazaná na uspokojenie pohľadávky

z predaja nehnuteľnosti, ale k jej uspokojeniu môže dôjsť aj z iných majetkových hodnôt povinného. To,
čo ušlo z dlžníkovho majetku, nemožno zužovať len na predmet právneho úkonu, ktorý bol vyhlásený
za právne neúčinný, ale treba pod ním rozumieť majetkové hodnoty, ktoré z majetku dlžníka ušli. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vydaný vo veci 3MCdo 5/08.

Povinný navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods.
2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ust. § 42b ods. 4
OZ, podľa ktorého právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Vyššie uvedené ustanovenie rozoznáva dve situácie s odlišnými právnymi dôsledkami pre veriteľa.
Neúčinnosť právneho úkonu iba voči ukrátenému veriteľovi je neúčinnosťou relatívnou, pretože s
právnym úkonom sa inak spájajú všetky právne následky, ku ktorým úkon smeroval. Teda ten, kto
na základe takéhoto právneho úkonu nadobudol vlastníctvo k veci, zostáva jej vlastníkom aj vtedy,

keď veriteľ právnemu úkonu úspešne odporoval. Neúčinnosť tohto právneho úkonu voči úspešnému
veriteľovi sa prejaví tak, že ten môže na uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky navrhnúť napr.
exekúciu predajom tejto veci tak, ako by k zmene jej vlastníctva nebolo došlo. Pod slovným spojením „ak
to nie je možné“ treba rozumieť najmä taký stav, že vec sa už nenachádza vo vlastníctve toho, kto malz odporovateľného úkonu prospech. V takomto prípade má potom veriteľ voči nemu právo na náhradu
v peniazoch. Takéto právo nie je možné si uplatniť v exekučnom konaní, ale len podaním samostatnej
žaloby voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech.

V prejednávanej veci povinný bez akýchkoľvek pochybností už nemal vo svojom vlastníctve vec
nadobudnutú darovaním od dlžníka oprávneného, nakoľko ju previedol na tretí subjekt, a to ešte v čase
pred začatím konania o odporovateľnosti právneho úkonu vedeného na Okresnom súde Poprad pod
sp. zn. 17C 151/11. Za takejto situácie pre vedenie exekúcie proti povinnému sa vyžadoval exekučný

titul ukladajúci povinnému povinnosť poskytnúť oprávnenému náhradu v peniazoch v zmysle ust. § 42b
ods. 4 OZ za bodkočiarkou.

Keďže oprávnený takýmto exekučným titulom nedisponuje, súd prvého stupňa správne postupoval, ak
exekúciu zastavil. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak odvolací
súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania
z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.