Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/203/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312220769
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2312220769.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava, Bajkalská 30,
proti žalovaným: 1/ P. D., nar. X. E. XXXX, bytom Q. N., T. XX, 2/ U. D., nar. X. P. XXXX, bytom Q. N., T.
XX, 3/ N. Q., nar. X. T. XXXX, bytom S., A. I. XX, 4/ N. F., XX. Y. XXXX, bytom Q. N., T. XX, o 8.029,01
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ a 4/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 13.
mája 2013 č. k. 10C/466/2012-49 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania m e n í tak, že žalovaní
1/ až 4/ sú povinní zaplatiť a to spoločne a nerozdielne žalobkyni náhradu trov prvostupňového konania
v sume 442,50 eur do 3 dní.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným 1/ až 4/ povinnosť spoločne a nerozdielne

žalobkyni zaplatiť 8.029,01 eur s 11,99% ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.382,87 eur od 1.
augusta 2012 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných a II. žalobkyni priznal náhradu
trov konania vo výške 481,50 eur, ktorú sumu uložil zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1/ až
4/ žalobkyni do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil
ust. § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 258/2001 Zb. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej Národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov; § 517 ods. 1 a 2, § 546, § 548 ods. 1 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších zmien a doplnení); § 153a ods. 1 a § 157 ods. 4 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne len uznaním žalovanými sumy čo do základu
i výšky, z ktorého dôvodu súd vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie. V časti o náhrade trov konania
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p. , vecne len procesným úspechom žalobkyne v

konaní a priznaním jej náhrady trov konania pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku 481,50
eur.

Protitomutorozsudkuibavčastitrovkonaniapodalivčasodvolaniežalovaní1/,2/a4/,všetcisozrejmým
návrhom na jeho zmenu v napadnutej časti nepriznaním žalobkyni náhrady trov konania. Žalovaní 1/ a
2/ dôvodili, že súdny poplatok 481,50 eur nemôžu zaplatiť z dôvodu, že majú minimálnu mzdu, starajú
sa o ich 3 deti, ktoré chodia na vysokú školu, deti nepracujú ani ako brigádnici, čiže nemajú žiadny
príjem, žalovaní 1/ a 2/ platia pôžičky, ich sociálna situácia nie je najlepšia. Žalovaná 4/ dôvodila že

súdny poplatok 481,50 eur nemôže zaplatiť z dôvodu, že poberala peňažný príspevok na opatrovanie,
z ktorého prispieva svojmu otcovi na lieky a zdravotné pomôcky.Žalobkyňa sa k podaným odvolaniam vyjadrila tak, že po preštudovaní odporu (?) podaného žalovaným
1/ dospela k záveru, že odpor je potrebné ako nedôvodný zamietnuť.

Žalovaný 1/ s k odvolaniam žalovaných 2/ a 4/ vyjadril tak, že bola po dohode žalobkyni uhradená suma

10.238,70 eur 10. júla 2014 a pokladá vec za doriešenú, toto svoje tvrdenie nedoložil žiadnym listinným
dokladom.

Žalovaný 3/ k odvolaniam žalovaných 1/, 2/ a 4/ uviedol, že ani on nie je schopný platiť a ani nemieni
zaplatiťdlhiným,ktorýmišielručiťsdobrýmúmyslomasktorýmiodvtedyneudržiavakontaktyanechápe
zakéhodôvoduneplniazáväzky,verí,žesaichsituáciavyriešiajehoakoručiteľanebudúnútiťokolnosti,
aby splatil záväzky tých ľudí, ktorým niekedy robil dobrý skutok.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. vec v medziach odvolania, teda len vo výslovne
napadnutej časti trov konania a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (nešlo tu o vec samu ani
o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednávania takejto veci na pojednávaní odvolacieho
súdu) a dospel k záveru, že odvolanie je iba čiastočne dôvodné.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

naúčelnéuplatňovaniealebobránenieprávaprotiúčastníkovi,ktorývoveciúspechnemal;podľaodseku
2 takéhoto ustanovenia ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo a napokon podľa odseku 3 tohto
ustanovenia aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov
konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo

od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny
advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci správne ustálil, že žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto
jej vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. právo na plnú náhradu trov účelne vynaložených v konaní
a keďže žalobkyňa si uplatnila náhradu iba za zaplatený súdny poplatok z návrhu, správne jej priznal

náhradu za súdny poplatok za návrh, avšak priznal jej ho v nesprávnej výške. V predmetnej veci totiž
vznikla žalobkyni poplatková povinnosť podľa § 2 ods. 1 písm. a/, § 7 ods. 1 a položky 1a/ sadzobníka
súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení do 30. septembra 2012 (ďalej len „ZoSP“) zaplatiť súdny poplatok z návrhu v sume 442,50 eur
(istina 7.382,87 eur, po zaokrúhlení základu poplatku - istiny podľa § 7 ods. 11 ZoSP na celé eurá nadol

- 7.382 eur, z toho 6% je 442,92, po zaokrúhlení poplatku na pol eura nadol 442,50 eur) a pokiaľ ho aj
súd prvého stupňa v nesprávnej výške vyrúbil (v sume 481,50 eur výzvou z 10. septembra 2012 na č.
l. 19 spisu) a žalobkyňa zaplatila (v sume 481,50 eur, záznam o zložení na č. l. 20), možno považovať
za účelne vynaložené trovy konania iba náhradu za súdny poplatok vo výške 442,50 eur. Súd prvého
stupňa správne vymedzil povinnosti všetkých v tomto konaní neúspešných žalovaných na zaplatenie

náhrady trov žalobkyne ako ich spoločnej a nerozdielnej povinnosti (tu por. i § 511 ods. 1 O. z.), nakoľko
išlo o prípad nerozlučného spoločenstva žalovaných (tu por. i § 91 ods. 2 O. s. p.).

Dôvody uvádzané odvolateľmi v ich odvolaniach neboli relevantné pre posúdenie otázky náhrady trov
konania. Pokiaľ odvolatelia mali za to, že nimi uvádzané dôvody sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa
podľa § 150 ods. 1 O. s. p. tak odvolací súd takýto ich názor nezdieľa.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na

priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v
okolnostiach na strane účastníkov konania.

Dôvody hodné osobitného zreteľa sa skúmajú vždy u účastníka konania povinného plne alebo čiastočne
nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou,
spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne
úspešného účastníka sporu.

Odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci nešlo o taký výnimočný prípad, ktorý by odôvodňoval
nepriznanie náhrady trov konania procesne úspešnej žalobkyni.

Priposudzovaníokolnostíhodnýchosobitnéhozreteľatrebaprihliadaťnaosobné,majetkové,zárobkové
a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu
práva na súde a ich postoj v konaní.

Odvolací súd riadiaci sa všetkými dosiaľ predostretými úvahami preto podľa § 220 O. s. p. rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto uznesenia.

Pre takýto výsledok konania potom aj v odvolacom konaní prevažný úspech zaznamenala žalobkyňa
(odvolaniu žalovaných bolo vyhovené iba v nepatrnej časti) a bola to tak ona, komu podľa § 224 ods. 1
a § 142 ods. 3 O. s. p. vzniklo i právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania, keďže mala neúspech
v pomerne nepatrnej časti (4,22%). Nakoľko však pri možnosti rozhodnutia odvolacieho súdu bez
pojednávania je zákonnou podmienkou postupu podľa § 151 ods. 4 O. s. p. (čiže vyzývania na vyčíslenie

náhradysúdom)návrhnapriznanienáhradyatentu(zostranyúčastníčkyúspešnejvodvolacomkonaní)
nebol a zo spisu nevyplývali ani iné trovy žalobkyne v odvolacom konaní, o trovách odvolacieho konania
bolo možné rozhodnúť len nepriznaním žalobkyni žiadnej náhrady.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Ak povinnosti ním uložené nebudú splnené dobrovoľne
v určenej lehote, možno sa ich splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.