Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 23, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/238/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313223355
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2313223355.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X,
X., zastúpená advokátom: JUDr. Boris Sobolovský, AK so sídlom Záhradnícka 41, Bratislava, proti
odporcovi: O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. S. XX, zastúpený advokátom: Mgr. Pavol Šuľan, AK so
sídlom Hlavná 929/6, Galanta, o zaplatenie sumy 8.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky
proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 21. januára 2014, č. k. 8C/365/2013-49, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, vrátil navrhovateľke súdny poplatok vo
výške 473,30 eur registrovaný pod položkou 3757/2013 prostredníctvom Daňového úradu Bratislava po
právoplatnosti tohto uznesenia, zrušil uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 8C/365/2013-31 zo

dňa 22.11.2013 a o náhrade trov konania rozhodol tak, že zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi
trovy konania vo výške 669,22 eur k rukám právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 96 ods. 1,2,3 O.s.p., § 11 ods. 3,4,6,9 zák. č.
71/1992 Zb., § 137 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p. , § 149 ods. 1 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie
odôvodnil tým že, nakoľko navrhovateľka zobrala svoj návrh na začatie konania účinne späť a to
pred otvorením pojednávania súd postupoval v zmysle citovaných ustanovení a konanie zastavil.

Navrhovateľka si v rámci súdneho konania splnila svoju poplatkovú povinnosť a zaplatila zložením
na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh vo výške 480,- eur a to podľa položky 1 písm. a)
Sadzobníka súdnych poplatkov, zák. č. 71/1992 Zb. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka zložením na
účet zaplatila súdny poplatok s poukazom na ust. § 11 ods. 3,4 cit. zák. súd rozhodol tak, ako je uvedené
v druhej výrokovej vete rozhodnutia a vrátil navrhovateľke súdny poplatok za návrh krátený o 6,70 eur
a teda vrátil 473,30 eur. Nakoľko súd rozhodol o zastavení predmetného konania, v ktorom konaní

odporca podal odpor, za ktorý bol zaviazaný zaplatiť súdny poplatok vo výške 480,- eur uznesením
zo dňa 22.11.2013 č. k. 8C/365/2013-31, ktorý však zaplatený nebol a tak súd rozhodol, že zrušil toto
rozhodnutie v celom rozsahu. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p.
veta prvá. Keďže zastavenie konania zavinila navrhovateľka so späťvzatím podaného návrhu, odporcovi
vznikli trovy konania vo výške 669,22 eur a to za prevzatie veci a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady á 237,34 eur, písomné podanie na súd odpor á 237,34 eur, účasť na pojednávaní dňa 21.01.2014

v 1/4 á 59,34 eur, 2-krát režijný paušál po 7,81 eur t.j. spolu 15,62 eur, 1-krát režijný paušál po 8,04
eur a 20 % DPH vo výške 36,85 eur, ktoré trovy boli vyčíslené zo strany právneho zástupcu odporcu v
zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu trov súdneho poplatku vo výške 480,- eur, nakoľkotento súdny poplatok zaplatený nebol a uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 22.11.2013 č. k.
8C/365/2013-31 zrušil.

Proti tomuto uzneseniu podal odporca v časti náhrady trov konania odvolanie a žiadal, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil a rozhodol tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporca argumentoval, že podľa ustálenej súdnej
praxe zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.) nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku ak došlo k zastaveniu konania a len výnimočne možno niektorému z účastníkov
uložiť povinnosť zaplatiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania. Poukázal pritom na to,

že návrh bol podaný dôvodne, odporca nárok, čo do základu nespochybnil, spornou bola iba otázka
príslušenstva z omeškania a nie otázka dôvodnosti nároku. Taktiež je uviedol, že navrhovateľka je
univerzálnou sukcesorkou do všetkých práv a povinností poručiteľky N. X. a to ex tunc t.j. ku dňu jej
smrti dňa 22.06.2012 a navrhovateľka využila svoje dispozičné právo a podľa § 96 O.s.p. zobrala svoj
návrh pred prvým pojednávaním späť. Na základe uvedeného má za to, že prvostupňový súd mal vo
výroku o trovách konania postupovať v zmysle ust. 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov

náhradu trov konania nepriznať.

Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľky písomné vyjadrenie nezaslal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba, účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky v časti trov
konania nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8C/365/2013 je návrh navrhovateľky
o zaplatenia sumy 8.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 01.05.2012 do zaplatenia

a náhradu trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
v časti náhrady trov konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa
05.09.2013 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by bol odporca zaviazaný zaplatiť jej sumu 8.000,-

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.000,- eur od 01.05.2012 do zaplatenia.
Okresný súd Galanta vydal dňa 27.09.2013 platobný rozkaz pod č. k. 32Ro/876/2013-17, ktorým návrhu
navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal odporca v
zákonnej lehote odpor, čím sa v zmysle ust. § 174 ods. 2 O.s.p. predmetný platobný rozkaz zrušil a
Okresný súd Galanta v prejednávanej veci určil termín pojednávania na deň 21. januára 2014, na ktorom

právny zástupca navrhovateľky ešte pred otvorením pojednávania zobral návrh späť v celom rozsahu
a žiadal konanie zastaviť, s ktorým späťvzatím návrhu vyjadril súhlas aj právny zástupca odporcu. Na
základe uvedeného, Okresný súd Galanta dňa 21. januára 2014 vyhlásil uznesenie, ktorým konanie
zastavil. Právny zástupca odporcu podaním zo dňa 21.01.2014 zaslal súdu vyčíslenie trov konania,
v ktorých si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia pri hodnote sporu 8.000,- eur, základnú tarifu

za jeden úkon právnej služby podľa § 10 a §13 ods. 3 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb á 237,34 eur a to za tieto úkony poskytnuté
právnej pomoci: prevzatie veci a príprava na zastupovanie vrátane prvej porady s klientom á 237,34
eur, podanie odporu proti platobnému rozkazu á 237,34 eur, účasť na pojednávaní dňa 21.01.2014 v
1/4 á 59,34 eur t.j. spolu základná tarifná odmena s DPH 534,02 eur. Ďalej si právny zástupca odporcu

uplatnil náhradu hotových výdavkov v zmysle ust. § 16 ods. 3 cit. vyhl. a to 2-krát režijný paušál á 7,81
eur, 1-krát režijný paušál á 8,04 eur, čo spolu predstavuje 23,66 eur + 20 % DPH vo výške 11,54 eur a
tak celkové trovy právneho zastúpenia odporcu predstavujú sumu 669,22 eur.Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov konania a

ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide o prípad, kedy neplatí zásada zodpovednosti za výsledok
konania.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V ust. § 146 ods. 2 O.s.p. sa premietajú zákonné princípy, podľa ktorých náhrada trov zaťažuje stranu,

ktorá v spore zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná
náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu,
kto ich vznik zavinil, alebo komu sa prihodila náhoda, ktorá ho vyvolala (§ 146 ods. 2, § 147, § 148
ods. 2 O.s.p.).

Náhrada trov konania v prípade, že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené,

sa riadi citovaným ustanovením § 146 ods. 2 O.s.p. Podľa prvej vety tohto ustanovenia účastník,
ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je povinný hradiť jeho trovy. Rozhodovanie o trovách
konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorý z účastníkov
zavinil jeho zastavenie. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. však použitý výraz
„zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v

ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu).
Zavinenie zastavenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku.

Podľa druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p. však je povinný hradiť trovy konania odporca, ak bol návrh, ktorý
bol podaný dôvodne, vzatý späť pre správanie odporcu vo vzťahu k požiadavkám navrhovateľa, pričom
obidvetietopodmienky,t.j.dôvodnosťnávrhunazačatiekonaniaasprávanieodporcumusiabyťsplnené

súčasne. Pokiaľ ide o správanie odporcu, potom musí ísť výlučne o správanie samotného odporcu, nie
o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch účastníkov. O dôvodnosti podania návrhu je treba
uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že
návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojí, a
to aj vtedy, ak by uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. V tomto prípade má

navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva.
Pri zodpovedaní otázky, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, je treba
vychádzaťzporovnaniatoho,čohosanavrhovateľpodanýmnávrhomdomáhal(podľapetitu)adôvodom
späťvzatia žaloby. Ak je dôvodom späťvzatia návrhu podaného dôvodne správanie odporcu v súlade so
žalobnou požiadavkou navrhovateľa, treba dospieť k záveru, že odporca zastavenie konania zavinil.

Odvolací súd preskúmal a zvážil všetky okolnosti a dospel k názoru, že rozhodnutie prvostupňového
súdu o náhrade trov konania je vecne správne.

V danom prípade späťvzatie návrhu nebolo vyvolané správaním sa odporcu, preto zastavenie konania
z procesného hľadiska zavinila navrhovateľka podaním jej dispozitívneho úkonu bez uvedenia dôvodu
a súd prvého stupňa preto rozhodol správne, keď jej uložil povinnosť nahradiť trovy konania procesne

úspešného odporcu. V konaní bola splnená podmienka aplikácie ust. § 146 ods.2 veta prvá O.s.p.,
pretože v konaní bolo preukázané, že podaný návrh bol vzatý späť, nie pre správanie sa odporcu vo
vzťahukpožiadavkámnavrhovateľkyatedazavinenímnavrhovateľky.Tátoskutočnosťvkonanínastala,
keďže odporca po vydaní platobného rozkazu podal v zákonnej lehote odôvodnený odpor a následne v
sporovom konaní nedošlo z jeho strany k úhrade žalovanej istiny.

Odvolací súd je toho názoru, že navrhovateľka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne právne relevantné
argumenty, ktoré by zakladali dôvodnosť nepriznania náhrady trov konania odporcovi.

Pokiaľ ide o výšku priznaných trov konania odporcovi spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia,
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyčíslením tejto náhrady súdom prvého stupňa, keď tietoboli priznané v súlade s OSP a vo výške zodpovedajúcej právnej úprave obsiahnutej vo vyhláške č.
655/2004 Z.z..

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady

trov konania ako vecne správne v zmysle § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní procesne úspešnému odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, pretože mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Uvedené uznesenie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.