Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 22, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206212621
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7206212621.6

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu G. K., X. W., D. Č.. XX, Z.. Y.. T. D., H., H. W.G., W., W.
Č.. XX, proti žalovanému T. R., C. T. T. R. - W., W., X. X, N.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Martinom
Breznenom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Štúrova 7, o zaplatenie zmluvnej pokuty a
nákladov na odstránenie vád diela, o odvolaní účastníkov proti uzneseniu Okresného súdu Košice II,
č.k. 15C/49/2006-345 zo 30.1.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania 4.152,84 eur ,do 30 dní od právoplatnosti uznesenia na účet jeho právneho zást. JUDr. Martina
Breznena.

Vychádzajúcz§142ods.2O.s.p.(jehozneniecitoval),o.i., uviedol,ževprejednávanejvecipredmetom

konania bola suma spolu 23.924,31 eur, že preto základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej
služby z hodnoty veci prislúcha advokátovi po 403,34 eur - § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z . Poukázal
na to, že žalovaný si uplatnil jeden úkon po 403,30 eur, že preto pri vyčíslení vychádzal z odmeny v
uplatnenej výške za úkony právnej služby (príprava a prevzatie zast., vyjadrenie k žalobe, účasť na
pojednávaniach 10.10.2007, 11.1.2008, 2.4.2008, 26.5.2008 a 24.3.2010) podľa § 14 ods. 1 písm. a),
c), d) cit. vyhl. patrí odmena 8x po 403,30 eur ( pojednávanie 11.1.2008 bolo v rozsahu viac ako 2

hod.), k tomu režijný paušál 2x 5,44 eur, 1x 5,91 eur, 3x po 6,31 eur a 1x po 7,21 eur, a za účasť
na pojednávaní 5.5.2010, kedy bol vyhlásený rozsudok, patrí odmena v 1/4-ine 100,82 eur, k tomu
úkonu režijný paušál 7,21 eur, podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Nakoľko žalobca potvrdil, že sa účastníci
mimosúdne nedohodli o predmete sporu, súd vychádzal zo zhodného prejavu účastníkov, že rokovanie
s protistranou 8.10.2012 bolo neúspešné, z toho dôvodu žalovanému patrí odmena vo výške 2/3-in,
t.j. 268,86 eur a rež. paušál 7,63 eur za tento úkon. Rovnako patrí odmena 2 x po 403,30 eur a

2 x RP 7,63 eur za účasť na pojednávaniach 12.9.2012 a 7.11.2012. K týmto 3 úkonom v r. 2012
patrí aj 20 % DPH z odmeny a náhrad podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., t.j. 219,67 eur. Ďalej uviedol, že
advokát zastupujúci žalovaného si vyčíslil náhradu trov právneho zast. aj za ďalšie úkony- písomné
podanie na súd z 21.5.2006 a za poradu s klientom 9.10.2007. Zo súdneho spisu mal za zrejmé, že
žiaden úkon z 21.5.2006 nie je obsahom spisu, že v uvedený deň nebola ešte ani žaloba doručená do
vlastných rúk žalovanému, až 8.6.2006 a právne zast. žalovaného prevzal JUDr. Breznen až 20.6.2006

a následne predložil súdu vyjadrenie k žalobe 22.6.2006. Pokiaľ ide o poradu s klientom 9.10.2007, aj
keď doručil súdu „potvrdenie o vykonaní porady s klientom“, súd nepovažoval tento úkon za účelný a
potrebný na účelné bránenie práva. Podľa názoru súdu v rámci prípravy a prevzatia zast. je aj odmena
za prvú poradu s klientom a povinnosťou advokáta je oboznámiť účastníka aj s postupom pred súdom,preto 9.10.2007, t.j. deň pred začatím prvého pojednávania (10.10.2007) už po písomnom vyjadrení k
žalobe z 22.6.2006, nebol dôvod na ďalšiu poradu za účelom prejednania postupu pred súdom. Ďalej
poukázal na to, že v spise nie je ani podanie žalovaného - stanovisko pre KS k odvolaniu, preto za

nepreukázaný úkon odmena nepatrí. Pokiaľ ide o podanie zo 17.3.2010, konštatoval, že aj toto nie je
účelným podaním, nakoľko v ňom žalovaný len rekapituluje svoju nezmenenú argumentáciu v konaní.
Z uvedených dôvodov žalovanému nepriznal vyúčtované trovy práv. zast. za uvedené úkony. Dodal,
že v spise nie je žiadne podanie žalovaného - stanovisko pre Krajský súd (ďalej len KS) Košice k
odvolaniu žalobcu, ani stanovisko k odvolaniu žalobcu zo 6.8.2010, za ktoré si 2 x vyúčtoval odmenu,

preto žalovanému za tieto úkony náhradu trov konania nemohol priznať. Zdôraznil, že rovnako aj za
podanie z 26.6.2012 a z 16.10.2012, v ktorých len opakuje svoje argumenty a posledné nie je ani
podaním vo veci samej a vyúčtované trovy nepovažoval za účelné, za ktoré odmena advokátovi nepatrí.
Urobil záver, že výška náhrady trov konania by v prípade plného úspechu žalovaného bola 4.645,24
eur, že so zreteľom na zamietnutie časti žaloby mal žalovaný úspech vo veci 94,70 % (z uplatnených
23.924,31 eur priznaných 1.268,67 eur) a neúspech 5,30 %, že miera jeho úspechu podľa § 142 ods. 2

O.s.p . (94,70 % - 5,30 %) je 89,40 %, tzn., že mu patrí náhrada trov vo výške 4.152,84 eur, v zmysle §
10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c) a d), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z.

Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaný.

Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., t.j., že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a, že súd nesprávne vec právne posúdil tým,

že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav, § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytýkal
súdu, že pri rozhodovaní o trovách konania (nákladov právneho zást.) v prejednávanej právnej veci
mal postupovať podľa § 142 ods. 3 O.s.p. (jeho znenie citoval) a zdôraznil, že základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta sa mala vypočítať z výšky súdom priznaného plnenia, t.j. , zo sumy 1.268,67 eur.

Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalovaný v podanom odvolaní uplatnil dovolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., t.j., že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a podľa § 205 ods. 2
písm. d) O.s.p., t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Citujúc znenie § 18 ods. 1 a 2 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii uviedol, že samotný súd konštatuje,

že 8.6.2006 bola doručená žaloba jeho zást. a tento k nej podal 22.6.2006 stanovisko, pričom prvé
pojednávanie vo veci samej bolo vytýčené až 16 mesiacov po doručení žaloby a po vykonaní prvej
porady s klientom, teda jeho zást. s ním. Jeho zást. považoval za dôležité , najmä pre odstup času,
vykonanie porady deň pred samotným prvým pojednávaním vo veci samej so svojím klientom, a preto
úkon z 9.10.2007 považoval za účelný a nevyhnutný pre účelné bránenie jeho práva. Vytýkal súdu ,

že 18.9.2008 jeho zást. osobne podal stanovisko k odvolaniu žalobcu, že za tento úkon právneho zast.
mu nebola priznaná náhrada trov. Nestotožnil sa aj s argumentáciou súdu, že podanie zo 17.3.2010
nie je účelným podaním, nakoľko v ňom len rekapituluje svoju nezmenenú argumentáciu v konaní.
Poukázal na to, že práve zák. sudkyňa po rozhodnutí krajského súdu niekoľkokrát vyzývala účastníkov
konania, aby predniesli svoje návrhy na doplnenie dokazovania, resp. svoje stanoviská v tejto veci a jeho

podanie zo 17.3.2010 nebolo len rekapituláciou jeho nezmenených stanovísk (podanie po pojednávaní
konanom 2.4.2008), bolo obsahovo rozsiahlejšie a obsahovalo nové skutočnosti. K argumentácii súdu,
že v spise nie je jeho podanie - stanovisko pre KS v Košiciach k odvolaniu žalobcu, ani stanovisko
k odvolaniu žalobcu zo 6.8.2010, za ktoré si vyúčtoval odmenu 2 a preto mu ani za tieto úkony
náhradu trov konania nemohol priznať, uviedol, že mu opätovne nie je jasné, ktoré jeho podanie -

stanovisko pre KS v Košiciach k odvolaniu žalobcu , mal súd na mysli, keďže opätovne pri tomto nie
je uvedený dátum podania. Dôvodil, že stanovisko k odvolaniu žalobcu zo 6.8.2010 bolo podané na
súd prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu a preto je nepochopiteľné, že súd toto podanie
neeviduje. Poukázal na to, že ani podania zo 16.6.2012 a 16.10.2012 neobsahovali výhradne len
opakovanie už prednesených jeho argumentov a stanovísk. Navyše, mu nebolo jasné, prečo posledné

uvedené podanie nepovažoval súd za podanie vo veci samej, keď v ňom, o.i., zaujal stanovisko aj k
nároku žalobcu na zmluvnú pokutu. Taktiež namietal lehotu na uhradenie trov právneho zast. a navrhol,aby bola zmenená, a to vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o takmer 8-ročný súdny spor a nie je tu
dôvod na to, aby bola žalobcovi poskytnutá lehota 30 dní na plnenie. Navrhol v zmysle § 220 O.s.p.
uznesenie zmeniť a priznať mu trovy právneho zast. aj za vyššie uvedené právne úkony.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že konanie súdu považuje za správne a, že podľa jeho
právneho názoru odmena za uvedené právne úkony zást. žalovaného nepatrí.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. v uvedených
v § 214 ods. 1 O.s.p., možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania), prejednal odvolanie
v rozsahu, vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.,
lebo súd plne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie uznesenia má podklad

na zistenie skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože jeho dôvody
sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaniach.

K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že súd správne pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval
§ 142 ods. 2 O.s.p., t.j. pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného v konaní, lebo nešlo o
prípad uvedený v § 142 ods. 3 O.s.p. Vzhľadom na uvedené súd pri stanovení základnej sadzby tarifnej

odmeny advokáta správne vychádzal zo sumy 4.645,24 eur, po odpočítaní pomeru úspechu vo veci
94,70 % a neúspechu 5,30 %, t.j. 89,40 %.

Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného , je rovnako neopodstatnené.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu, že porada s klientom z 9.10.2007 je neúčelným právnym
úkonom, keďže už jedna porada s klientom v rámci prípravy a prevzatia zast. pred pojednávaním

vytýčeným na 10.10.2007 už bola uskutočnená , za ktorý úkon už súdom bola náhrada trov priznaná,
pretože odstup času od prípravy a prevzatia zast. a termínu vytýčeného pojednávania, nie je dôvodom
na opätovné priznanie náhrady trov za úkon, ktorý bol v podstate iba opakovaním už raz vykonaného
právneho úkonu. K výhradám žalovaného, že súd v spise neuvádza, ktorý úkon právneho zast. mal súd
na mysli, pokiaľ ide o stanovisko pre krajský súd k odvolaniu, za ktorý mu nebol priznaný úkon právnej

pomoci, pretože ide o nepreukázaný úkon, za ktorý mu odmena nepatrí, keďže pri ňom nie je uvedený
dátum, je potrebné uviesť, že zást. žalovaného, ktorý si elektronickým podaním zo 7.11.2012 uplatnil
náhradu trov konania , vrátane trov odvolacieho konania (č.l. 293-296) pod bodom 12) uvádza 1x 403,30
eur - písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej - stanovisko pre
Krajský súd v Košiciach k odvolaniu žalobcu, v ktorom neuviedol žiaden dátum, dostatočne konkrétne

nešpecifikoval uvedený úkon ( v spise sa nachádza viac obdobných jeho stanovísk), preto nemôže mať
výhrady k záveru súdu, že neuvádza, ktorý úkon právneho zast. mal na mysli a, že za takýto úkon mu
odmena nepatrí. K výhradám žalovaného, že 18.9.2008 podal stanovisko k odvolaniu žalobcu a , že
za tento úkon právneho zast. mu nebola priznaná náhrada trov, je potrebné uviesť, že za tento úkon
(vychádzajúc z obsahu spisu) a z jeho podania - uplatnenie náhrady trov konania (č.l. 293 - 296 zo

7.11.2012) si náhradu trov konania neuplatnil. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje so záverom súdu, že
podanie zo 17.3.2010 je neúčelným úkonom právnej pomoci a , že žalovaný v ňom len rekapituluje svoju
nezmenenú argumentáciu v konaní .Pokiaľ ide o stanovisko k odvolaniu žalobu zo 6.8.2010 podaného
elektronicky, za ktoré nebola nepriznaná náhrad trov konania z dôvodu, že sa v spise nenachádzalo, je
potrebné uviesť, že v spise uvedené podanie nebolo . Dodatočne bola žalovaným v rámci odvolacieho

konania (č.l. 359-360) predložená fotokópia elektornického podania -stanovisko k odvolaniu zást.
žalovaného Vec - Radoslav Fedič & Marek Grimplini - KOVOCHLAD - o zapl. zmluvnej pokuty vo výške
568.400,- Sk a nákladov na odstránenie vád vo výške 152.334,- Sk s prísl. , bez uvedenia dátumu
podania. Je potrebné urobiť záver, že ak by aj uvedené stanovisko k odvolaniu žalobcu bolo zmieneným
podaním zo 6.8.2010, že stanovisko neobsahuje žiadne nové významné skutočnosti, ktoré by doposiaľ

súdu neboli známe už z doterajších vyjadrení žalovaného a jeho zást., že v podstate boli len opakovaním
týchistýchdôvodovaskutočnostíuvádzanýchužniekoľkokrát,apretozatentoúkonprejehoneúčelnosť
by náhrada trov konania žalovanému nepatrila.Pokiaľ ide o výhradu žalovaného ohľadom poskytnutia 30 dňovej lehoty na plnenie priznanej náhrady
trov konania žalobcovi, je neopodstatnená.

Podľa § 160 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch

dní od právoplatnosti rozsudku., súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Znenie cit. ust. súdu výslovne v rozsudku neukladá povinnosť , ukladať splnenie povinnosti do troch dní,
lebo môže určiť dlhšiu lehotu; t.j. , v prejednávanej právnej veci určil v súlade s § 160 ods. 1 prvá veta
O.s.p. 30 dňovú lehotu na plnenie.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatia ipreodvolacie
konanie.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca a žalovaný mali v odvolacom konaní úspech len čiastočný, preto žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004

Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.