Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 22, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/283/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113205519
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113205519.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, Bratislava, IČO:
35697270, proti žalovanému Z. S., bytom V. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
1/ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42176778, 2/ Združenie
na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, IČO: 42 264
979, o zaplatenie 1990,43 Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka 1/ proti uzneseniu Okresného

súdu Prešov č.k. 11C 202/2013-123 zo dňa 1.10.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia sa
vec v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) zastavil konanie v časti o
zaplatenie 1.010,57 Eur. Schválil zmier uzavretý medzi účastníkmi v tomto znení: „Žalovaný s a z a v ä

z u j e zaplatiť žalobcovi 979,86 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 7.8.2010 do zaplatenia
a trovy konania vo výške 5,88 Eur, to všetko v mesačných splátkach po 40 Eur počnúc októbrom 2014
pod následkom straty výhody splátok.“ O trovách konania rozhodol tak, že ostatní účastníci a vedľajší
účastník nemajú nárok na náhradu trov konania.

O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania cit.: „Z vyššie
citovaných ustanovení vyplýva teda právo vedľajšieho účastníka vstúpiť do konania. Takýto vstup je

možný do konania začatého na návrh, pričom žalobca má možnosť v takomto návrhu uplatniť aj viac
samostatných nárokov. Konanie o všetkých takýchto nárokoch je však vždy jedným spoločným konaním
a nejde o osobitné konanie ohľadom každého samostatného nároku. Pokiaľ vedľajší účastník vstúpi do
takéhoto konania, vykoná tým procesný úkon, na základe ktorého sa stane účastníkom tohto konania
ako takého. Nemožno zo žiadneho zákonného ustanovenia vyvodiť záver o možnom vstupe vedľajšieho
účastníka iba do konania ohľadom niektorého z nárokov. Jednotlivé procesné úkony v rámci takéhoto

konania sa stále vykonávajú iba v rámci celého konania bez ohľadu na to, koľko samostatných nárokov
je jeho predmetom. Pokiaľ teda vedľajší účastník vstúpil do konania, stal sa týmto vedľajším účastníkom
pre celé konanie.

Z procesnej úpravy postavenia vedľajšieho účastníka vyplýva aj to, že tento kopíruje konečný úspech
resp. neúspech v konaní účastníka, na strane ktorého vystupuje. V danom prípade žalovaný sa zaviazal
aj k náhrade trov konania žalobcovi a preto v súlade s vyššie uvedenými právnymi závermi nie je
možné priznať náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý je na jeho strane. Navyše v danom

prípade by takéto rozhodnutie bolo v rozpore s ideou spravodlivosti a to po zohľadnení nezákonného
konania žalovaného v súvislosti s nadobúdaním mobilných telefónov za účelom dosiahnutia zisku z
ich následného odpredaja. Takéto správanie žalovaného možno považovať aj za správanie v rozpore
s trestným zákonom.“Proti rozsudku v časti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší
účastník v 1. rade a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil a priznal vedľajšiemu
účastníkovi právo na náhradu trov konania vo výške 166,13 Eur.

Odvolací súd preskúmal uznesenie v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania vo výroku
o trovách konania vedľajšieho účastníka v 1. rade (§ 206 ods. 3 O.s.p.) spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. a zistil,
že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

V prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa na účely
rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade treba
samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov (§ 142 ods. 1 a ods. 2 O.s.p.), ďalej zvážiť,
či neúspech nebol len v nepatrnej časti alebo či rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého
posudku alebo úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.), a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí.

Uvedené konania o čiastkových nárokoch majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom
konaní (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo dňa
11.10.2012, tiež Ján Mazák, Ľudovít Šoltýs: Trovy konania v civilnom procese, Mimoriadne vydanie
Bulletinu slovenskej advokácie, str. 54, 55, 1997, cit. ,,Nie je možné považovať za čiastočný úspech,
ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky, bola čiastočne úspešná a čiastočne sa zamietla tak, že

úspech i neúspech sa týkali samostatných nárokov (samostatných právnych dôvodov žaloby). V takom
prípade sa plný úspech alebo čiastočný úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by
ináč mohol byť samostatne uplatnený. Taký prístup by mal nájsť aj vyjadrenie vo výroku o náhrade trov
konania.“

Vedľajší účastník vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. s tým, že podľa § 93 ods. 4 O. s. p. má

rovnaké práva a povinností ako účastník, pričom koná iba sám za seba. Z obsahu spisu nepochybne
vyplýva, že vedľajší účastník namietal iba náhradu škody ako modifikovanú zmluvnú pokutu právoplatne
judikovanú ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve poukazujúc na ust. § 53a OZ
(čl. 104).

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri

zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37,
cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku
3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, nazvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom
81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno

poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Ide síce o problém zavinenia konania, ale niet dôvodu popierať tento

sankčný aspekt aj pri viac-menej svojvoľnom podávaní návrhov na priznanie nedovoleného plnenia.

Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu
a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v
reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu).

Vedľajší účastník vstúpil do konania a podľa jeho podania sa sústredil na zbavenie spotrebiteľa účinkov

neprijateľnej a zakázanej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd by sa stotožnil so žalobcom,
ak by vedľajší účastník bránil spotrebiteľa aj pred plnením povinnosti zaplatiť cenu za prijatú službu. O
takýto prípad sa ale v predmetnej veci nejedná.

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej

správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.

Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj
právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv

Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby,
a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania
alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).
Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov konania.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní

zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť zástupcom
a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U
právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie
a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je

pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké
právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt).
Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť
vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. V množstve súdnych sporov už pomoc
združenia pri vstupe do konania môže voči žalobcovi pôsobiť odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc

si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku berie svoju žalobu späť.Vedľajší účastník ako osoba konajúca sama za seba bola z procesného hľadiska plne úspešná, a
preto mu náhrada trov konania prináleží zo základu, ktorý korešponduje uplatnenej náhrade škody.
Nesprávny je názor prvostupňového súdu, že rozhodnutie malo byť založené na posúdení pomerného

úspechu žalovanej (§ 142 ods. 2 O.s.p.), ktorý mal byť následne premietnutý aj do pomerného úspechu
vedľajšieho účastníka.

Procesný kódex explicitne neupravuje vzťahy ohľadne (ne)možnosti vedľajšieho intervienta nezúčastniť
sa konania čo do tej časti pohľadávky, ktorej neodporuje.

Za takéhoto stavu je striktné uplatňovanie § 142 ods. 2 O.s.p. zohľadňujúce formalisticky predmet
konania v celom rozsahu na účely trov združenia celkom zjavne nespravodlivé. Vôbec by sa nezohľadnili

úspešné úkony združenia, dokonca by mohli vzniknúť až absurdné situácie, kedy by združenie vstúpilo
do konania s cieľom podporiť neinformovaného spotrebiteľa v spore pri ochrane v drobnej časti a napriek
úspešnému presadeniu spotrebiteľského práva by združenie malo platiť trovy, keďže úspech bol v
pomere k neúspechu spotrebiteľa len nepatrný (1% - 99%). Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie sa združenie má podporiť a z uvedenej zásady treba vychádzať aj v predmetnej veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide spravidla vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je založené na posúdení pomerného úspechu odporkyne (§ 142 ods.
2 O.s.p.), ktorý je následne premietnutý aj do pomerného úspechu vedľajšieho účastníka, ktorý podľa

názoru prvostupňového súdu vstúpil do celého konania.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vedľajší účastník vstúpil do konania a vo vyjadrení zo dňa
19.11.2013 uviedol, že nárok žalobcu pozostáva z dvoch čiastkových nárokov s tým, že namieta len
uplatnenú náhradu škody vo výške 1010,57 Eur.

K uvedenému mal preto prvostupňový súd pristúpiť tak, že uplatnené nároky sú samostatne

žalovateľnými nárokmi (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011
zo dňa 11.10.2012). Odvolacie námietky vedľajšieho účastníka sú preto opodstatnené.

Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z
nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale
nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne.

Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej smernice.

Podľa čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“

Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 v prejudiciálnom konaní vedenom pod

C-470/12, POHOTOVOSŤ/Vašuta uvádza cit. ,,Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že
nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho
účastníka v exekučnom súdnom konaní.“

Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv spotrebiteľov
a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov podľa smernice

Rady 93/13 EHS vrátane čl. 7 ods. 1.Ako ukazuje predmetná vec, k vedľajšej intervencii a k dosiahnutiu toho, aby súd pristúpil k ex offo
súdnej kontrole aj v materiálnom zmysle výkonu spravodlivosti, postačilo poznať zo strany združenia
spisovú značku a podať návrh z pozície vedľajšieho účastníka. Inštitút zastúpenia vedľajšiu intervenciu

len ťažko nahradí, pretože plnomocenstvo je z hľadiska jeho získania značne problematické ak nie
takmer nemožné (napr. prípady osôb na neznámom mieste). Vedľajšia intervencia vo svetle ustanovenia
§ 93 ods. 2 O.s.p. je efektívnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa a môže predísť aj náhradám škody
proti štátu pre porušenie unijného práva.

Za tohto stavu prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a zisťovaním výšky trov konania sa nezaoberal. Odvolací súd v zmysle ust. § 221
ods. 1 písm. h) O.s.p. uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka zrušil
a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť o trovách vedľajšieho účastníka
rešpektujúc názor odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.