Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215927
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814215927.2

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa: R. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. č. XXX, M.
H. Ves, zastúpený advokátom, JUDr. Romanom Lackom, so sídlom v Prievidzi, M. Mišíka č. 42, proti
odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s., v skratke SLSP, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO:
00151653, zastúpená AK JUDr. Marek Hic, s.r.o. so sídlom Martin, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, o
návrhu na obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.
16Ro/46/2013 z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ (v pôvodnom konaní odporca) sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, návrhom
doručeným súdu dňa 2.9. 2014, proti odporcovi (v pôvodnom konaní navrhovateľ) domáhal obnovy

konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou 16Ro/46/2013 s odôvodnením, že vo vyššie
uvedenom konaní rozhodol tunajší súd tak, že zaviazal odporcov R. A. a K. A. zaplatiť navrhovateľovi,
K. sporiteľni, a.s., so sídlom v Bratislave (ďalej len „SLSP“), sumu 17.644,86 eur spolu s riadnym
úrokom vo výške 16,30 % ročne zo sumy 14.170,04 eur od 23.11. 2012 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 16.852,68 eur od 23.11. 2012 do zaplatenia a náhradu
trov konania. Platobný rozkaz zo dňa 10.4. 2013 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.5.

2013. Je pravdou, že dňa 22.9. 2009 spoločne s bývalou manželkou K. A. uzatvoril so SLSP zmluvu
o splátkovom úvere č. 0212987038, na základe ktorej im bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške
11.500 eur s fixnou úrokovou sadzbou 16,30 % ročne s konečnou splatnosťou úveru do 20.9. 2019.
Úver sa zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach najskôr vo výške 48,85 eur od prvého
čerpania do 30.9. 2009 a následne od 20.10. 2009 vždy do 20. dňa v mesiaci mesačnými splátkami vo
výške 197,47 eur. Úver zo začiatku splácali riadne a včas, až do roku 2011, kedy sa dostali do finančných

problémov. Pretože úver nesplácali riadne a včas, vyhlásil veriteľ, SLSP, mimoriadnu splatnosť úveru
a následne začal svoje nároky vymáhať súdnou cestou. Na základe žaloby veriteľa zo dňa 18.2. 2013
vydal Okresný súd Prievidza platobný rozkaz č. k. 16Ro/46/2013 zo dňa 10.4. 2013. Predmetný platobný
rozkaz mu nebol doručený do vlastných rúk a nikdy ho osobne neprevzal. O tom, že v predmetnej veci
začalo a aj prebehlo na tunajšom súde konanie, sa dozvedel až po jeho návrate z výkonu trestu (výkon
trestu vykonával od 14.8. 2013 do 14.6. 2014) od jeho bývalej manželky koncom júna 2014, ktorá ho

kontaktovala a informovala o tom, že prebieha vo veci už exekučné konanie. Následne zisťoval, z akého
dôvodu nedostal zo súdu rozhodnutie a zistil, že v čase, keď súd doručoval platobný rozkaz, doručoval
ho na adresu jeho trvalého bydliska v M. H. N., kde sa však v tom čase nezdržiaval a poštovú zásielku
s predmetným platobným rozkazom a prílohami prevzal za neho jeho brat M. A., ktorý na tejto adrese v
tom čase býval, a to aj napriek tomu, že nikdy nikomu nedal plnú moc na preberanie poštových zásielok.
Domnieva sa, že vzhľadom na to, že poštová doručovateľka osobne poznala jeho brata, tak mu zásielku

vydala aj napriek tomu, že bola určená do jeho vlastných rúk. Brat potvrdil prevzatie tejto zásielky svojímpodpisom, ale jej nevenoval pozornosť, neotvoril ju a ani ho o nej neinformoval. Až vtedy, keď sa o celej
záležitosti dozvedel, kontaktoval ho a brat mu potvrdil, že za neho zásielku prevzal, pozabudol však
na ňu a preto ho o nej ani neinformoval. Následne na to bol aj nahliadnuť do súdneho spisu, urobil

si fotokópiu doručenky, na základe ktorej mal súd doručenie listovej zásielky za preukázané a po jej
vzhliadnutí jednoznačne spoznal, že podpis na doručenke nie je jeho. Na základe vyššie uvedeného
neboli splnené podmienky doručenia platobného rozkazu. Na jednej strane si uvedomuje, že SLSP
nároky voči nemu a manželke vymáha oprávnene, avšak na druhej strane, keby o pôvodnom súdnom
konaní, resp. o vydaní platobného rozkazu vedel, bol by voči nemu podal odpor, pretože sa domnieva,

že SLSP vo svojom návrhu vyčíslila svoje nároky v neprimeranej a nesprávnej výške a takisto mal za
to, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 22.9. 2009 ako spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a to vo forme výšky sankčných
poplatkov a predovšetkým tzv. kapitalizácie istiny, pretože SLSP v priebehu úverového vzťahu úroky,
náklady spojené s úverom a poplatky pripisovala k istine a následne ďalej úročila, čo je v rozpore s
príslušnými ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa. Návrh navrhovateľ právne zdôvodnil ust. § 228 ods.

1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Odporca (v pôvodnom konaní navrhovateľ) sa k návrhu na obnovu konania vyjadril svojím podaním
doručeným súdu dňa 24.9. 2014 tak, že žiadal návrh na obnovu konania zamietnuť, keďže nie sú dané
dôvody na obnovu konania. Uviedol, že navrhovateľ žiadnymi dôkazmi nepreukázal tvrdenia uvedené
v návrhu na povolenie obnovy konania, pretože k návrhu nepredložil žiadne relevantné dôkazy. V

návrhu na povolenie obnovy len stroho konštatuje, že existujú také skutočnosti a dôkazy v zmysle
§ 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., ktoré bez jeho viny nemohli byť použité a nemohli byť vykonané v
pôvodnomkonaníamôžuprenehoprivodiťpriaznivejšierozhodnutievoveciasútaksplnenépodmienky
na povolenie obnovy konania. Žiadne takéto skutočnosti a dôkazy však navrhovateľ neoznačil a ani
nepredložil, ktoré mohli byť vykonané v pôvodnom konaní a bez jeho viny nemohli byť v pôvodnom

konaní použité. Konajúci súd je povinný ex offo preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, či obsahuje alebo
neobsahuje neprijateľné podmienky a v prípade, ak podľa názoru súdu spotrebiteľská zmluva takéto
neprijateľné podmienky obsahuje, súd vo veci nemôže vydať platobný rozkaz. Z vyššie uvedeného
vyplýva,žeOkresnýsúdPrievidzavkonanísp.zn.6Ro/46/2013zozákonapreskúmalknávrhupriloženú
spotrebiteľskú zmluvu a dospel k názoru, že spotrebiteľská zmluva takéto neprijateľné podmienky

neobsahuje a preto platobný rozkaz vydal. Je zrejmé, že námietka navrhovateľa, že nemohol v konaní
sp. zn. 16Ro/46/2013 uviesť, že podľa jeho názoru spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, je irelevantná a ako dôkaz obnovy konania neobstojí.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov, oboznámením s listinami zo spisu
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16Ro/46/2013, a z vykonaného dokazovania mal zistený tento

skutkový stav veci:

V konaní vedenom pod spisovou značkou 16Ro/46/2013 vydal tunajší súd na základe návrhu
navrhovateľa zo dňa 21.2. 2013 platobný rozkaz č. k. 16Ro/46/2013-36 zo dňa 10.4. 2013, ktorým
zaviazal odporcov, R. A. a K. A., zaplatiť navrhovateľovi, K., sumu 17.644,86 eur spolu s riadnym úrokom
vo výške 16,30 % ročne zo sumy 14.170,04 eur od 23.11. 2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo

výške 8 % ročne zo sumy 16.852,68 eur od 23.11. 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Platobný
rozkaz bol odporkyni K. A. doručený dňa 22.4. 2013 a odporcovi R. A. podľa doručenky dňa 12.4. 2013,
aj keď na doručenke sa deň 12.4. 2013 uvádza ako neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované
doručenie a dátum opakovaného doručenia dňa 15.4. 2013. Na platobnom rozkaze je vyznačený dátum
právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia 8.5. 2013.

Z obsahu vyššie uvedeného spisu mal súd zistené, že dňa 22.9. 2009 spoločne s bývalou manželkou
K. A. uzatvoril odporca so SLSP zmluvu o splátkovom úvere č. 0212987038, na základe ktorej im
bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 11.500 eur s fixnou úrokovou sadzbou 16,30 % ročne
s konečnou splatnosťou úveru do 20.9. 2019. Úver sa zaviazali odporcovia splácať v pravidelných
mesačných splátkach najskôr vo výške 48,85 eur od prvého čerpania do 30.9. 2009 a následne od 20.10.

2009 vždy do 20. dňa v mesiaci mesačnými splátkami vo výške 197,47 eur. Úver zo začiatku splácaliriadne a včas a to až do roku 2011. Pretože úver následne nesplácali riadne a včas, vyhlásil veriteľ,
SLSP, mimoriadnu splatnosť úveru a následne začal svoje nároky vymáhať súdnou cestou.

Dňa 29.7. 2014 nahliadol odporca do spisu sp. zn. 16Ro/46/2013. Následne, dňa 26.8. 2014, nahliadol

do spisu aj jeho právny zástupca.

Na pojednávaní pred súdom právny zástupca navrhovateľa zotrval v celom rozsahu na podanom
návrhu. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu, a síce, že pokiaľ odporca tvrdí, že mu nebolo riadne
doručené rozhodnutie, konkrétne platobný rozkaz (ďalej len „PR“), vydaný na tunajšom súde pod sp. zn.
16Ro/46/2013, nemohol tento PR nadobudnúť právoplatnosť, pričom navrhovateľ (v pôvodnom konaní
odporca) má stále možnosť podať proti vyššie PR odpor a teda návrh na obnovu konania je podaný

predčasne. Tvrdil, že v danej veci je dôvod na podanie návrhu na obnovu konania. Tou skutočnosťou,
ktorá v tomto konkrétnom prípade odôvodňuje obnovu konania je skutočnosť, že predmetná zmluva
o splátkovom úvere, ktorá bola pôvodne uzatvorená, obsahuje niekoľko neprijateľným zmluvných
podmienok v zmysle ust. § 53 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Poukázal v tejto
súvislosti najmä na kapitalizáciu istiny, kde v pôvodnej zmluve bolo dohodnuté, že úroky, náklady

spojené s úverom a poplatky, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, na ktorý pripadá deň splatnosti
prvej splátky istiny, sa dňom ich splatnosti dohodnutým v úverovej zmluve alebo sadzobníku pripíšu
k istine úveru a stávajú sa jej súčasťou. Takáto forma nastavenia v úverovej zmluve je v rozpore so
záujmami spotrebiteľa. Takisto videl niekoľko nedostatkov v pôvodnom návrhu zo dňa 18.2.2013, na
základe ktorého si v podstate navrhovateľ uplatňuje zaplatenie sumy 17.644,86 eur, pričom táto suma

má pozostávať z istiny vo výške 14.170,04 eur, z riadnych úrokov vo výške 2.649,75 eur, z úrokov
z omeškania vo výške 792,18 eur a poplatkov vo výške 32,89 eur. Z podaného návrhu podľa neho
jednoznačne nevyplýva, akým spôsobom sa navrhovateľ dopracoval k istine 14.170,04 eur, keď výška
pôvodného úveru bola vo výške 11.500 eur. Takisto mu nie je jasné, akým spôsobom vyčíslil zmluvné
úroky navrhovateľ z tohto zmluvného vzťahu a takisto aj poplatky, ktoré si navrhovateľ v pôvodnom

konaní navrhuje sú podľa jeho názoru v rozpore s normami spotrebiteľského práva. V rámci podaného
návrhu sa pôvodne navrhovateľ takisto domáhal zaplatenia zmluvného úroku vo výške 16,30 % ročne
zo sumy 14.170,04 eur od 23.11.2012 až do zaplatenia, t. j. od doby, kedy bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru, pričom na zaplatenie tohto úroku nemal pôvodný navrhovateľ nárok, no aj napriek
tomu mu bol tento nárok súdom priznaný. Takéhoto úroku sa mohol pôvodný navrhovateľ domáhať len

do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Navrhovateľ síce predložil k pôvodnému návrhu tzv. transakciu
na úvere, kde je v podstate vyobrazený prehľad jednotlivých platieb, avšak tento prehľad je nejasný,
netransparentný, bežný spotrebiteľ nemá šancu tento pochopiť a ani z neho jednoznačne nevyplývajú
také nároky, ktoré si pôvodný navrhovateľ v spore uplatnil. Toto sú hlavné nedostatky pôvodného návrhu
pôvodného navrhovateľa v konaní 16Ro/46/2013. Pokiaľ ide o nárok na povolenie obnovy pôvodného

konania, nárok v tomto konaní si odporca uplatňuje v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Tvrdil, že
sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol navrhovateľ (v pôvodnom
konaní odporca) použiť v pôvodnom konaní, pretože o tomto pôvodnom rozhodnutí sa nedozvedel a
PR aj napriek tomu nadobudol právoplatnosť. Podľa jeho názoru jediná možnosť ako zvrátiť celý právny
stav je ten, že pôvodný PR bude zrušený. Podľa informácií, ktoré má od svojho klienta, tento sa o

vydaní PR vo veci 16Ro/46/2013 dozvedel koncom júna 2014 od svojej bývalej manželky. Následne
navrhovateľsaišielnasúdpozrieťajdopredmetnéhospisu.Odvtedy(od29.7.2014),keďsanavrhovateľ
(v pôvodnom konaní odporca) dozvedel, že v pôvodnej veci bol vydaný PR, beží premlčacia doba.
Tvrdil, že navrhovateľ (v pôvodnom konaní odporca) doteraz PR vo veci neprevzal.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní pred súdom tvrdil, že podstatnou otázkou v tejto veci je to, či

ide o spôsobilý návrh na začatie konania a to s ohľadom na ust. § 228 ods. 1 a 3 O.s.p. Ust. § 228 ods.
3 O.s.p. nadväzuje na ust. § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p., ktoré ustanovenia v sebe zahŕňajú
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú, pričom uvedené povinnosti sú v časti špecifikované ust. §
228 ods. 3. Splnenie povinnosti tvrdenia je podľa názoru odporcu (v pôvodnom konaní navrhovateľ)
nevyhnutným predpokladom na to, aby sa jednalo o spôsobilý návrh na začatie konania, v opačnom

prípade by sa jednalo len o návrh, ktorý by mohol byť návrhom na začatie konania a v prípade nesplnenia
procesných povinností podľa citovaných ustanovení by mal byť takýto „návrh“ odmietnutý. V prípade,
ak si odporca nesplní povinnosť dôkaznú, t. z. neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, musí
byť takýto návrh aj keby návrhom spôsobilým bol, zamietnutý a to z dôvodu neunesenia dôkaznéhobremena. V § 228 ods. 3 O.s.p. sa stanovuje, že návrh musí obsahovať označenie dôkazov, ktorými sa
má preukázať dôvodnosť návrhu ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha. Podľa ust. § 228 ods. 1 písm.
a/, návrh na obnovu konania môže byť úspešný len v prípade, ak sú tu skutočnosti rozhodnutia alebo

dôkazy, ktoré nielenže, nemohol použiť v pôvodnom konaní, ale zároveň musí byť splnená kumulatívna
podmienka, že môžu tieto skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Návrh, o ktorom sa ako o návrhu pojednáva neobsahuje jedinú skutočnosť
rozhodnutie alebo dôkaz,. ktoré nemohli byť použité v pôvodnom konaní a mohli by privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Tak návrh na obnovu konania ako aj vyjadrenie navrhovateľa (v pôvodnom konaní

odporca) na pojednávaní jednoznačne odôvodňujú záver, že nie sú splnené zákonné požiadavky podľa
§ 228 ods. 1 písm. a/ a § 228 ods. 3 O.s.p., a preto, keďže navrhovateľ žiaden dôvod netvrdí, logicky
nemôže na preukázanie svojho neexistujúceho tvrdenia navrhnúť ani žiaden dôkaz, a preto je aj
teoreticky vylúčené, by uniesol dôkazné bremeno. V návrhu i na pojednávaní sú odporcom uvádzané len
skutočnosti, ktoré sa týkajú vecnej stránky rozhodnutia, nie skutkovej. Navrhovateľ (v pôvodnom konaní
odporca) napáda výlučne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom. V tejto súvislosti poukázal

opätovne na zákonné ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., v zmysle ktorého je relevantným dôvodom na
obnovu konania len dôvod skutkový. To znamená, že tu existuje nejaký dôkaz, ktorý by bol spôsobilý
pre navrhovateľa (v pôvodnom konaní odporca) privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ
neuvádza žiaden takýto skutkový dôvod. Právne posúdenie veci, resp. vecná nesprávnosť rozsudku
(PR) nie je dôvodom, ktorý by zakladal zákonnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm.

a/ O.s.p. Táto skutočnosť je jednoznačne konštantne judikovaná v rozhodnutiach NS SR. Tvrdenie
o údajnom nedoručení PR nie je v žiadnom prípade okolnosť, ktorá by spadala pod ust. hypotézy §
228 ods. 1 písm. a/. Ide o okolnosť, resp. okolnosti, ktoré sú i časovo limitované a to dobou vydania
rozhodnutia v konaní (porovnaj tiež znenie § 228 ods. 1 písm. a/, kde sa uvádza, že rozhodujúce
skutočnosti nemohol použiť v pôvodnom konaní). Skutočnosť doručovania rozhodnutia je z podstatných

vecí skutočnosťou, ktorá nasleduje po pôvodnom konaní. PR navrhovateľovi (v pôvodnom konaní
odporca) doručený bol, čo vyplýva z údajov na verejnej listine - doručenke tak, ako to vyplýva z
ust. § 45 ods. 2 O.s.p. Ak teda má súd doručenku osvedčujúcu skutočnosti a zároveň je tu vydaný
PR, je vecou správneho úradného postupu, aby z týchto skutočností vyvodil súd záver o riadnom
doručení rozhodnutia v konaní, čo sa v tomto konaní aj stalo a súd vyznačil na rozhodnutie doložku

právoplatnostiavykonateľnosti.Tvrdeniaonedoručeníniesúničímreálnepodložené.Ideorozhodnutie,
ktoré bolo navrhovateľovi (v pôvodnom konaní odporcovi) doručené v čase, keď nevykonával trest
odňatia slobody (ide o rozhodnutie z apríla 2013). Samotné tvrdenie o údajnom nedoručení nie je
dostatočné na to, aby právna domnienka doručenia tak, ako vyplýva z doručenky, bola vyvrátená.
Skutočnosti týkajúce sa doručovania nikdy nie sú a teoreticky ani nemôžu byť spôsobilými dôvodmi

podmieňujúcimi prostú prípustnosť obnovy konania a to práve s ohľadom na časovú limitáciu obsiahnutú
§ 228 ods. 1 písm,. a/ O.s.p. Nebola nielenže preukázaná, ale ani tvrdená žiadna skutočnosť, ktorá
by bola relevantnou skutočnosťou v zmysle ust. § 228 ods .1 písm. a/ O.s.p. Keďže navrhovateľ (v
pôvodnom konaní odporca) nič netvrdí (nič relevantné netvrdí vo vzťahu k obnove konania), nenavrhuje
vykonanie dôkazov, ktoré by mohli byť hoc i relevantnými vo vzťahu k predmetu konania tak, ako ho

vymedzil svojim návrhom, navrhol, aby súd všetky návrhy na doplnenie dokazovania zamietol a vec
rozhodol tak, že žalobný návrh v celom rozsahu zamietne.

Podľa § 228 ods. 1 O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,
ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Podľa § 228 ods. 2 O.s.p., návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné
uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na
predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz
na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,

keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.Podľa § 234 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania
povolí.

Z hľadiska návrhu na obnovu konania súd primárne zisťoval, či je návrh na obnovu konania podaný proti

právoplatnému rozhodnutiu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že platobný rozkaz bol odporkyni
K. A. doručený 22.4. 2013. Odporkyňa proti nemu odpor v zákonnej lehote nepodala a pretože medzi
odporcami išlo o rozlučné spoločenstvo v konaní (navrhovateľ mohol žalovať aj len jedného z odporcov),
vo vzťahu k odporkyni platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť.

Iná je z hľadiska doručovania platobného rozkazu situácia u odporcu R. A.. Na doručenke, ktorá je
verejnou listinou, je uvedené meno a adresa trvalého bydliska odporcu, uvedené doručované písomnosti

(okrem iného aj platobný rozkaz) a okrem iného aj dátum prevzatia písomnosti 12.4. 2013. Doručenka
je podpísaná. Platobný rozkaz je potrebné podľa § 173 ods. 1 O.s.p. doručiť do vlastných rúk odporcu;
náhradné doručenie je vylúčené. Pokiaľ by navrhovateľ (v pôvodnom konaní odporca) dňa 12.4. 2013
súdnu zásielku vrátane platobného rozkazu prevzal, platobný rozkaz by sa vo vzťahu k nemu stal po
uplynutí 15 dní právoplatný, a teda návrh na obnovu konania by bol zrejme podaný neskoro (§ 230 ods. 1

O.s.p.). Pokiaľ zas navrhovateľ (v pôvodnom konaní odporca), ako to v konaní tvrdil, neprevzal platobný
rozkaz do vlastných rúk, nemohol doteraz platobný rozkaz nadobudnúť právoplatnosť (odporca bol len
nahliadnuť do spisu 16Ro/46/2013 bez toho, že by platobný rozkaz prevzal) a teda návrh na povolenie
obnovy pôvodného konania podal predčasne (§ 228 ods. 2 O.s.p.). V tom prípade má navrhovateľ (v
pôvodnom konaní odporca) stále možnosť podať proti platobnému rozkazu riadny opravný prostriedok

- odpor, ktorým sa platobný rozkaz podľa § 174 ods. 2 O.s.p ruší a teda návrh odporcu na obnovu
pôvodného konania by bol podaný predčasne.

Dôvod obnovy podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., teda že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo
dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol účastník použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, navrhovateľ (v pôvodnom konaní odporca) nijako nezdôvodnil, ani

nepreukázal. To, že určité súdne rozhodnutia sformulovali právne názory, ktorých aplikácia by mala mať
za následok to, že súd v pôvodnom konaní nemal vydať platobný rozkaz, a preto je jeho vydanie v
rozpore s § 172 ods. 1 O.s.p. a osobitne v rozpore s § 172 ods. 9 O.s.p., nemožno považovať za dôvod
obnovy konania. Platobný rozkaz ako osobitné, no ako každé iné súdne rozhodnutie, môže byť vydaný
len za splnenia zákonom predpísaných podmienok. V prípade platobného rozkazu zákon stanovuje

podmienku, z ktorej je zrejmé, že platobný rozkaz možno vydať len vtedy, ak zo skutočností tvrdených
navrhovateľom, po právnom posúdení týchto skutočností súdom, musí byť daná dôvodnosť uplatneného
nároku. Ustanovenie § 172 ods. 9 O.s.p. je len osobitým vyjadrením tejto základnej podmienky pre
spotrebiteľské vzťahy a v zásade sa javí ako nadbytočné, keďže ak navrhovateľom tvrdené skutočnosti
o určitých zmluvných dojednaniach treba posúdiť podľa hmotného, hoci aj spotrebiteľského práva tak,

že sú neplatné, stačí na nevydanie platobného rozkazu zdôvodnenie podľa § 172 ods. 1 O.s.p., keďže
tvrdené skutočnosti po ich právnom posúdení nezakladajú záver o tom, že nárok je uplatnený dôvodne.

Z uvedeného je zrejmé, že platobný rozkaz, rovnako ako každé iné súdne rozhodnutie môže byť
nesprávne, a to buď z dôvodu, že na jeho vydanie neboli splnené procesné podmienky (napr. pre
neprijateľné zmluvné podmienky v úverovej zmluve), že v konaní neboli zohľadnené skutočnosti, ktoré

z akékoľvek dôvodu neboli niektorým z účastníkov konania uvedené alebo že účastníkmi tvrdené
skutočnosti boli súdom nesprávne právne posúdené, teda na ne bolo nesprávne aplikované hmotné
právo, čo viedlo k nesprávnemu záveru o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti uplatneného nároku. Všetky
uvedené dôvody prípadnej nesprávnosti návrhom na obnovu konania napadnutého platobnému rozkazu
však nemožno považovať za dôvody, pre ktoré by bolo možné povoliť obnovu konania z dôvodu podľa

§ 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže pripustenie opačného záveru by viedlo k absurdnému výsledku,
podľa ktorého by akýkoľvek nesprávny platobný rozkaz, akékoľvek nesprávne súdne rozhodnutie, bolo
napadnuteľné návrhom na obnovu konania. Takáto nesprávna konštrukcia je v rozpore so základnou
podmienkou dôvodu na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., z ktorej vyplýva, že musí ísť
o také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom

konaní. Navrhovateľ (v pôvodnom konaní odporca) mohol, resp. môže v pôvodnom konaní použiť všetky
skutkové a právne námietky, ktoré používa v návrhu na obnovu konania.Podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a/, návrh na obnovu konania môže byť úspešný, tak ako to tvrdil aj
právny zástupca odporcu, len v prípade, ak sú tu skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré nielenže
nemohol účastník použiť v pôvodnom konaní, ale zároveň musí byť splnená aj kumulatívna podmienka,

že tieto skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo
veci. Návrh na obnovu pôvodného konania a takisto vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa na
pojednávaní pred súdom neobsahuje žiadnu skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz, ktoré by nemohli byť
použité v pôvodnom konaní a mohli by privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Je pravda, ako to tvrdil
i právny zástupca odporcu, že v návrhu na obnovu konania ale i na pojednávaní boli navrhovateľom

(v pôvodnom konaní odporca) uvádzané len skutočnosti, ktoré sa týkajú vecnej stránky rozhodnutia,
nie skutkovej. Navrhovateľ (v pôvodnom konaní odporca) napáda výlučne právne posúdenie veci
prvostupňovým súdom, pričom v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. je relevantným dôvodom
na obnovu konania len dôvod skutkový. Navrhovateľ neuviedol v priebehu celého konania o obnove
pôvodného konania žiaden takýto skutkový dôvod. Právne posúdenie veci, resp. vecná nesprávnosť PR
niejedôvodom,ktorýbyzakladalzákonnúprípustnosťobnovykonaniapodľa§228ods.1písm.a/O.s.p.

Ani tvrdenie navrhovateľa (v pôvodnom konaní odporca) o údajnom nedoručení PR, nie je okolnosť,
ktorá by mohla byť relevantným dôvodom pre obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Ide o
okolnosť, ktorá je časovo limitovaná a to dobou vydania rozhodnutia v konaní. Skutočnosť doručovania
rozhodnutia je z podstatných vecí skutočnosťou, ktorá nasleduje po pôvodnom konaní. Skutočnosti
týkajúce sa doručovania nie sú a ani nemôžu byť spôsobilými dôvodmi podmieňujúcimi prípustnosť

obnovy konania a to práve s ohľadom na časovú limitáciu obsiahnutú § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

V konaní o obnove pôvodného konania teda navrhovateľ (v pôvodnom konaní odporca) neuniesol
dôkazné bremeno, keď nielenže nepreukázal, ale dokonca ani netvrdil existenciu takej skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazu, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré by
mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a preto bez ďalšieho doplnenia dokazovania

(navrhovateľ nechal na úvahe súdu prípadné vypočutie jeho brata M. A. v súvislosti s doručovaním PR),
ktoré by bolo nadbytočné, nehospodárne, súd návrh navrhovateľa (v pôvodnom konaní odporca) na
obnovu konania ako nedôvodný zamietol, pretože nebol daný dôvod obnovy konania podľa § 228 ods.
1 písm. a/ O.s.p.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 141 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 a 2 O.s.p.

Odporca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu patrila plná náhrada trov konania, ktoré
účelne vynaložil na obranu svojho práva v konaní. Právny zástupca odporcu si na pojednávaní pred
súdom náhradu trov konania aj uplatnil, do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia (od 18.12.
2014) si však náhradu trov nevyčíslil, a preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal (§ 151 ods.
2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.