Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/80/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107213658
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1107213658.4

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľky: U.. U. J., W. F. Č.. XX, Bratislava, štátny občan
SR, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám.
č. 13, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.
Po právoplatnosti uznesenia bude vec p o s t ú p e n á Slovenskej republike, zastúpenej Národnou radou

Slovenskej republiky.
Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa na základe návrhu zo dňa 26.04.2017, doručeného tunajšiemu súdu dňa 30.04.2007,
súčasne domáhala určenia, že jej odmeňovanie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a
uspokojenia nemajetkovej ujmy.

Súd v rámci skúmania podmienok konania zistil, že predmetom konania je žaloba o náhradu škody
spôsobenej prijatím zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/2005 Z.z. ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého došlo k novelizácii § 69 ods. 2
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ktoré sa týkalo funkčného príplatku za výkon funkcie sudcu vtedajšieho

špeciálneho súdu a sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhoduje o opravných
prostriedkoch vo veciach, na ktorý bol v čase podania žaloby v prvom stupni príslušný špeciálny súd. V
zmysle novelizovaného ustanovenia § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z., sa mala výška tohto príplatku
rovnať šesť násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve
Slovenskej republiky za predchádzajúci rok. Podľa názoru navrhovateľky, od účinnosti zákona č.
122/2005 Z.z., t.j. od 15.04.2005 nastal stav zjavnej diskriminácie v odmeňovaní ostatných sudcov v

Slovenskej republike v porovnaní so sudcami špeciálnych súdov. Za tento stav podľa navrhovateľky
zodpovedá Národná rada Slovenskej republiky a to tým, že sa uzniesla a prijala zákon č. 122/2005 Z.z.
V súlade s uznesením Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009, nie je právna
kvalifikácia nároku navrhovateľky, uvedená v žalobnom návrhu, pre tento súd záväzná.
Podľa § 103 Obč. súd. por., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

V zmysle § 27b zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, účinného ku dňu vydania tohto rozhodnutia, zodpovednosť za škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje
predpismi účinnými do 31. decembra 2008.
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, účinného ku dňu podania žaloby, nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je potrebné vopredpredbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zák. č. 514/2003 Z.z., účinného ku dňu podania žaloby, vo veci náhrady škody,

ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Národná
rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo
ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom.
Vzhľadom k tomu, že za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovedá štát (§ 3 ods. 1 zák. č.
514/2003 Z.z.), nemožno v tomto prípade žalovať príslušný orgán, ktorý mal škodu spôsobiť, ale vždy

Slovenskú republiku, v zastúpení príslušným orgánom, ktorým je v tomto prípade Národná
rada Slovenskej republiky.
Podľa§104ods.1Obč.súd.por.,akideotakýnedostatokpodmienkykonania,ktorýnemožnoodstrániť,
súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie,
súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky
spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., účinného ku dňu podania žaloby, ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Jednou z procesných podmienok konania o náhrade škody, spôsobenej pri výkone verejnej moci
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je to, aby pred začatím súdneho

konania, došlo zo strany poškodeného k uplatneniu nároku a to postupom podľa § 15 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z.z. Ak by príslušný orgán neposkytol dostatočnú satisfakciu v rámci predbežného
prerokovania nároku v zákonom stanovenej lehote, navrhovateľke by vznikol nárok domáhať sa
nemajetkovej ujmy v súdnom konaní (§ 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z.). Teda podmienkou začatia
súdneho konania je predchádzajúce neúspešné prerokovanie nároku na náhradu škody z pohľadu

navrhovateľky.
Prípadné určenie, že odmeňovanie podľa § 66 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších
predpisov, v porovnaní s odmeňovaním sudcov podľa § 69 ods. 2 cit. zákona v znení zákona č.
122/2005 Z.z. je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, by bolo len dôsledkom nezákonného
rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu zo strany Slovenskej republiky - Národnej rady

Slovenskej republiky. Podstatným pre toto konanie a prípadné priznanie nemajetkovej ujmy je zistenie,
či zo strany štátu došlo, resp. nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu
úradnému postupu. Na to je však potrebné, aby štát v zastúpení príslušným orgánom predbežne
prerokoval nárok poškodeného na náhradu nemajetkovej ujmy, čo sa v tomto prípade zatiaľ nestalo.
Súd v tejto súvislosti zistil, že navrhovateľka nepostupovala v súlade s ust. § 16 ods. 1 zák. č.

514/2003 Z.z. a teda nepožiadala Slovenskú republiku, zastúpenú Národnou radou Slovenskej republiky
o predbežné prerokovanie jej nároku, spočívajúcom v nemajetkovej ujme podľa § 17 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z.z., účinného ku dňu podania žaloby.
Vychádzajúc zo zistených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd konanie
zastavil, nakoľko pred začatím súdneho konania, malo tomuto konaniu predchádzať iné konanie pred

Slovenskou republikou, zastúpenou Národnou radou Slovenskej republiky (§ 104 ods. 1 Obč. súd. por.)
a to postupom podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Absencia podania žiadosti o predbežné
prerokovanie bráni ďalšiemu postupu v tomto konaní, čo má za následok neodstrániteľnú prekážku
konania.
Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Slovenskej republike, zastúpenej Národnou

radou Slovenskej republiky.
Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti účastníkov rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn.
10Co/396/2013 zo dňa 16.01.2014, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Martin, č.k.
11C/52/2012-45 zo dňa 04.07.2013, na základe ktorého došlo k zastaveniu konania, nakoľko zo strany
poškodeného nebolo krajskému súdu preukázané podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku

príslušnému štátneho orgánu, čo má za následok nesplnenie podmienky na prejednanie nároku v
občianskom súdnom konaní. Podľa názoru krajského súdu, zastavenie konania a následné postúpenie
veci príslušnému štátnemu orgánu súdom prvého stupňa, bolo z pohľadu § 104 O.s.p. akceptovateľným
procesným postupom.
Podľa odlišného stanoviska ústavného sudcu Milana Ľalíka k nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. II. ÚS 16/2011, štát je ten, ktorý vydal tak antidiskriminačný zákon, ako aj zákon o
určení výšky platov pre sudcov, takže spor vyplývajúci z ustanovení týchto zákonov musí vyriešiť iba
všeobecný súd, aj keď je žalobcom iný sudca. Sudca má v takomto prípade status fyzickej osoby (nie
sudcu) v celej jej šírke.Súd o náhrade trov konania účastníkov rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. c) Obč. súd. por.,
podľaktorého,žiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniapodľajehovýsledku,akkonanie
bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.