Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010316
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Bargel
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812010316.3

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaBargelaasudcovJUDr.Adriany
Gallovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na verejnom zasadnutí konanom 16. decembra 2014 prejednal
odvolanie podané obžalovaným P. V. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/113/2012
zo 6.2.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného P. V. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný P. V. uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., účinného do 31.8.2009, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zák. pre skutok, že:

dňa 13.4.2008 v čase okolo 04.15 h. na Novej ulici v Suchej Hore, spoločne fyzicky napadli P. V., nar.
X.X.XXXX, ktorého najprv P. V. dreveným kolíkom zrazil na zem, kde ho všetci obvinení udierali a kopali
do rôznych častí tela, čím poškodenému spôsobili epidurálny hematóm v pravej temenno-spánkovej
oblasti, pomliaždenie mozgu so zakrvácaním v pravom spánkovom laloku, trieštivú zlomeninu lebky
v pravej spánkovej časti, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie hornej a dolnej pery vľavo, okolo
očnicovú krvnú podliatinu a krvnú podliatinu spojovky očných gulí oboch očí, mnohopočetné odreniny

tvárovej a čelovej oblasti a pomliaždenie nosa, s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 10-12
týždňov.

Za to bol odsúdený podľa § 155 ods. 1, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. l), n) Tr.
zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods.
2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 56 ods. 1, ods.

2 Tr. zák. mu bol uložený peňažný trest vo výmere 200,- Eur a podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovený
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 dní. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 4 roky a 6 mesiacov. Podľa
§ 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 4T/4/2013 z 25.3.2013 a trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/50/2012
zo 4.6.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa§287ods.1Tr.por.súduložilobžalovanýmml.X.F.,P.V.aV.V.povinnosťspoločneanerozdielne
nahradiť poškodenému P. V. škodu vo výške 9 429,06 Eur.

Okresný súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k obžalovanému P. V. odôvodnil v podstate nasledovne: „Súd

na hlavnom pojednávaní prijal jeho vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je
vinný zo spáchania stíhaného skutku, a dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanieskutku, nevykonával. Pokiaľ súd prijal vyhlásenie obžalovaného o jeho vine, bolo tomu tak preto, že
nemal pochybnosti, že jeho konanie popísané v obžalobe, ku ktorému sa jeho vyhlásenie vzťahovalo,
napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona

a prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20
Trestného zákona. Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm.
a) Tr. zák., pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom. V prípade obžalovaného P. V. súd rozhodol o uložení nepodmienečného trestu odňatia
slobodynadolnejhranici,pričomtaktiežprihliadalnavšetkypoľahčujúceokolnosti.Menovanémuukladal

súhrnný trest s prihliadnutím na jeho potrestanie pre iný trestný čin, bral do úvahy samotný postoj
obžalovaného k prejednávanému prípadu, keď pozitívne vyhodnotil okolnosť, že obžalovaný P. V. priznal
vinu na stíhanom skutku, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, čím sa v jeho správaní
prejavila určitá miera zodpovednosti za svoje konanie. Preto mu uložil trest na úplne dolnej hranici
trestnej sadzby. Na výkon trestu menovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, pretože pred spáchaním skutku obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody.“

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný P. V., a to priamo do zápisnice o
hlavnom pojednávaní. Svoje odvolanie písomne neodôvodnil a na verejnom zasadnutí pred krajským
súdom len stručne uviedol, že svojím odvolaním napáda výrok o treste v snahe docieliť zmiernenie trestu
tak, aby mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1, 3 Tr. por. správnosť a
zákonnosť napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa obžalovaného P. V. a v časti ním napadnutého
výroku o treste, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj
povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie obžalovaného P. V. nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný P. V. urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie, že je vinný v zmysle § 257 Tr. por. (č.l. 452). Následne súd prvého stupňa po bezchybnom
procesnom postupe rozhodol podľa § 257 ods. 7 Tr. por. o prijatí vyhlásenia obžalovaného P. o tom,

že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu v obžalobe okresného prokurátora z 11.10.2012
č. Pv 864/08, ktorý bol kvalifikovaný ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Vyššie uvedená právna kvalifikácia stíhaného skutku
zodpovedá priebehu skutkového deja vyjadreného v skutkovej vete podanej obžaloby, a preto krajský

súdkonštatuje,žesúdprvéhostupňarozhodolvsúladesozákonomanazákladesprávnehoprocesného
postupu, keď rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného P. o tom, že je vinný.

K rozhodnutiu okresného súdu vo výroku o treste, týkajúcom sa obžalovaného P. V., krajský súd
poznamenáva, že i v tejto časti rozhodol súd prvého stupňa správne a v súlade so zákonom, keď

obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody za súčasného zrušenia výrokov o treste v trestných
rozkazoch Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/4/2013 z 25.3.2013 a 0T/50/2012 zo 4.6.2012. Na
uloženie súhrnného trestu odňatia slobody boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky
uvedené v ustanoveniach § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák., pretože medzi teraz stíhaným skutkom a
skutkami, o ktorých bolo rozhodované vyššie uvedenými trestnými rozkazmi, existoval viacčinný (ničím

neprerušený) súbeh. Okresný súd pri ukladaní súhrnného trestu správne obžalovanému okrem trestu
odňatia slobody uložil i peňažný trest vo výmere 200,- Eur za súčasného ustanovenia náhradného trestu
odňatia slobody vo výmere 10 dní a správne menovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 4 rokov a 6 mesiacov, pretože takéto tresty boli obžalovanému P.
V. uložené predchádzajúcimi trestnými rozkazmi, a teda súd bol povinný postupovať v zmysle § 42 ods.

1, tretia veta Tr. zák.

Pokiaľ ide o návrh obžalovaného P. V. na zmiernenie trestu odňatia slobody tak, aby mu bol uložený
trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, krajský súd nezistil ani v tejto časti
pochybenie v rozhodnutí súdu prvého stupňa a poznamenáva, že obžalovanému mohol súd uložiť trest

odňatia slobody vo výmere 4 roky až 10 rokov a 8 mesiacov. Menovanému bol uložený trest na samej
spodnej hranici trestnej sadzby a krajský súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by umožňovali v jeho
prípade použiť zmierňovacie ustanovenie § 39 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody.
Na jednej strane je síce pravda, že od skutku už uplynula dlhšia doba, avšak neprehliadnuteľnýmostáva, že obžalovanému P. V. bol ukladaný trest za štyri trestné činy, z toho za jeden zločin a tri
prečiny, ako i skutočnosť, že menovaný má sklony k páchaniu trestnej činnosti, o čom svedčí jeho
vcelku bohatá kriminálna minulosť. Neprehliadnuteľnou je aj jeho aktívna účasť na brutálnom útoku

voči poškodenému, ktorého mal podľa výpovede svedka udrieť latou do hlavy a mal sa dokonca
chváliť, že voči poškodenému pri útoku použil palicu. Mimoriadne závažný následok spôsobený aj
konaním obžalovaného P. V., brutalita, s akou bol trestný čin vykonaný, a neexistencia mimoriadnych
okolností prípadu či mimoriadnych pomerov páchateľa neumožňovali krajskému súdu uvažovať o
uložení miernejšieho trestu, a to pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Preto krajský

súd nemohol vyhovieť odvolaniu obžalovaného a jeho návrhu na zmiernenie trestu odňatia slobody.

V súvislosti s trestom odňatia slobody, ktorý bol uložený obžalovanému P. V., krajský súd poznamenáva,
že súd prvého stupňa pri určení druhu trestu a jeho výmery dodržal základné pravidlá dôležité pre
ukladanie trestu.

Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je
vyjadrená zásada „nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio“. Trest ako právny následok trestného
činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personálnosti trestu), tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34 ods. 3 Tr. zák.).

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie

trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom
výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
občanov, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť
prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z myšlienky,
že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,

za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je teda
obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne,
ako aj etické.

Ďalším ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu, je § 34 ods. 4

Tr.zák.,podľaktoréhopriurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdprihliadnenajmänaspôsobspáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Výmerou trestu sa rozumie nielen určenie trestu v rámci sadzby tam, kde je trest takto kvantifikovaný,
ale aj určenie rôznych modalít alebo obsahu trestov, ak je toto určenie vyhradené súdu (napríklad
určenie druhu a rozsahu zakázanej činnosti, rozsahu majetku, ktorý prepadá v prospech štátu, určenie

podmienok, obmedzení pri treste zákazu pobytu, pri podmienečnom odsúdení). Práve rozpätie
zákonom stanovenej trestnej sadzby pri určitých trestoch umožňuje a zároveň ukladá súdu povinnosť
individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti
uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5 Tr. zák.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z
veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o
prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností

a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným

pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Pri ukladaní trestov treba zároveň vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to
z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.

Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu
okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

K trestu uloženému obžalovanému P. okresným súdom krajský súd na záver poznamenáva, že trest
mu bol uložený na úplne spodnej hranici trestnej sadzby, pričom súd prvého stupňa správne zohľadnil

poľahčujúce i priťažujúce okolnosti. Keďže ani krajský súd nezistil okolnosti umožňujúce zmiernenie
trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, za takejto situácie považuje krajský súd rozhodnutie okresného
súdu vo výroku o treste odňatia slobody za správne a zákonné v celom rozsahu. Preto krajský súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.