Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211217261
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211217261.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: W. L., nar. XX.XX.XXXX, X. M., I.. A. O. XX/
X, zastúpenej advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, proti
žalovaným: 1. O. E., nar. XX.XX.XXXX, B. Y. XX, 2. G. M., nar. XX.XX.XXXX, X. M., W. H. XXXX/XXA,
obom zastúpeným advokátkou: JUDr. Beáta Slováková, Dunajská Streda, Ádorská 41, o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudkom Okresného súdu

Dunajská Streda zo 07. októbra 2013 č.k. 12C/251/2011-222 v časti trov konania účastníkov a z 02.
decembra 2013 č.k. 12C/251/2011-231 v časti trov konania štátu takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo 7. októbra 2013 č.k. 12C/251/2011-222 v napadnutej
časti náhrady trov konania účastníkov a rozsudok súdu prvého stupňa z 2. decembra 2013 č.k.
12C/251/2011-231 v napadnutej časti náhrady trov konania štátu p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovaným k rukám ich advokátky náhradu trov odvolacieho konania

v sume 291,43 eura do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomzo7.októbra2013č.k.12C/251/2011-222súdprvéhostupňazrušilavyporiadal
podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam na parcele č. 1899 a parcele č. 1900
zapísaným na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie X. M., žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že reálna deľba nehnuteľností

nie je možná, preto rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkov a následne prikázal
nehnuteľnosti okrem geometrickyrn plánom vyčlenenej novej parcely, ktorú prevzal do svojho vlastníctva
žalovaný v 2. rade, do výlučného vlastníctva žalobkyne, nakoľko otázka v tejto časti vyporiadania
medzi účastníkmi sporná nebola, pričom žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti aj užíva. Rozhodnutie
o náhrade trov konania odôvodnil tým, že žalobkyňa v snahe predísť súdnemu konaniu a dohodnúť
sa so žalovanými sama na vlastné trovy nechala vypracovať znalecký posudok k určeniu všeobecnej

hodnoty nehnuteľnosti, výzvy na zrušenie spoluvlastníctva doručovala svojim súrodencom (žalovaným)
na nesprávne a neaktuálne adresy, hoci vedela, resp. mohla vedieť, že na týchto adresách sa už
nezdržiavajú, a teda akoby nedošlo k pokusu o riešenie veci mimosúdnou cestou. Na druhej strane
žalovaní mali vedomosť minimálne od svojej matky alebo ďalších súrodencov o úmysle žalobkyne a mali
jej poskytnúť súčinnosť, aby sa súdnemu konaniu v danej veci vyhli. Súd prvého stupňa teda nepriznal
ani jednej procesnej strane náhradu trov konania, nakoľko neurobili dosť preto, aby súdnemu konaniu

predišli. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 142 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (v ďalšom texte „OZ“) a § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších zmien a doplnení (v ďalšom texte „O.s.p.“).

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania napadla v zákonnej lehote odvolaním
žalobkyňa. Navrhla, aby súd žalovaným rovnakým dielom uložil povinnosť zaplatiť trovy konaniažalobkyne v sume 309 eur a a trovy právneho zastúpenia žalobkyne vo výške 995,55 eura. Odvolanie
odôvodnila tým, že nemala inú možnosť ako zrušiť podielové spoluvlastníctvo, len súdnou cestou
pretože obaja žalovaní - jej súrodenci ignorovali jej výzvy na usporiadanie vlastníckeho práva formou

zmluvy a aj pri súdnom usporiadaní vlastníckeho práva robili problémy. Trovy, ktoré vznikli súdnym
konaním, zavinili žalovaní.

Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že to bola žalobkyňa ktorá svojou
nedôslednosťou už pri doručovaní písomností pred začatím súdneho konania a neskôr v súdnom konaní
opakovane menila svoje požiadavky ohľadom vyporiadania, čím spôsobovala neustále predlžovanie

konania a navyšovanie trov konania všetkým účastníkom. Žalovaní vyjadrili presvedčenie, že súd
prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania správne a spravodlivo a z uvedeného dôvodu navrhli
rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Zároveň požiadali, o náhradu trov právneho zastúpenia spolu
v sume 291,43 eura k rukám ich právnej zástupkyne.

Napadnutým dopĺňacím rozsudkom z 2. decembra 2013 č.k. 12C/251/2011-231 súd prvého stupňa
zastavil konanie o odstránenie vedľajšej stavby, žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu na

účet súdu prvého stupňa v sume 183 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalovaným v
1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov štátu v sume 183 eur do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že v konečnom rozhodnutí
nerozhodol o časti predmetu konania - keď sa žalobkyňa žalobou domáhala voči žalovanému v 2.
rade aj odstránenia vedľajšej budovy a v priebehu konania vzala žalobu v tejto časti späť. Nerozhodol

ani o trovách štátu. Trovy štátu vznikli priznaním znalečného a jeho vyplatením z prostriedkov štátu v
sume 366 eur. Povinnosť náhrady určil sporovým stranám v rovnakom podiele, nakoľko im náhradu
trov konania nepriznal a úspešné boli v konaní sčasti obe sporové strany. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 152 ods. 2, § 166 ods. 1, 2, § 96 ods. 1 a § 148 ods. 1 O.s.p..

Dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov štátu napadla v zákonnej lehote odvolaním

žalobkyňa. Navrhla ho zmeniť a žalovaným rovnakým dielom uložiť povinnosť zaplatiť náhradu trovy
štátu v sume 366 eur a a trovy právneho zastúpenia žalobkyne vo výške 995,55 eura. Odvolanie
odôvodnila zopakovaním dôvodov odvolania proti rozsudku zo 7. októbra 2013 č.k. 12C/251/2011-222,
teda že žalovaní svojim konaním a prístupom k veci zapríčinili súdne konanie.

Žalovaní sa vyjadrili k odvolaniam žalobkyne jedným, vyššie uvedeným podaním, pričom sa osobitne k

odvolaniu voči rozhodnutiu o trovách štátu nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolania bolo podané
oprávnenou osobou, účastníčkou konania (§ 201, 204 O.s.p.) proti rozhodnutiam, proti ktorým je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O.s.p), preskúmal
napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212

ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p) a dospel k záveru, že obe
rozhodnutia sú v napadnutých častiach vecne správne a je potrebné ich potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutí v
napadnutých častiach, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutí súdu prvého stupňa. Na
zdôraznenie správnosti napadnutých rozhodnutí poukazuje na nasledovné skutočnosti:Súd prvého stupňa v poradí prvým napadnutým rozsudkom rozhodol o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, pričom rozhodol o náhrade trov konania účastníkov tak, že žiadnemu
nepriznal právo na náhradu trov konania.

V poradí druhým (dopĺňacím) rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti odstránenia stavby
a rozhodol o náhrade trov štátu tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu v sume
183 eur a žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov štátu
v sume 183 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutí súdu prvého stupňa,
ktorými nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania a uložil im povinnosť zaplatiť náhradu trov

štátu.

Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že v poradí prvým rozsudkom súd prvého stupňa
zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti v katastrálnom území X. M. a toto
vyporiadal na základe geometrického plánu znalca povereného súdom tak, že do výlučného vlastníctva
žalobkyne prikázal pozemky na novovytvorených parcelách a rodinný dom a do výlučného vlastníctva

žalovaného v 2. rade pozemok na novovytvorenej parcele. Žalobkyni súčasne uložil povinnosť zaplatiť
žalovaným finančnú náhradu za prevzaté spoluvlastnícke podiely. Z porovnania obsahu žaloby a
rozhodnutia súdu prvého stupňa o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vyplynulo, že v
prejednávanej veci sa nejedná o jednoznačný úspech žalobkyne a o neúspech žalovaných. Žalobkyňa
sa domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostia z dôvodu, že so žalovanými sa pre

zlé príbuzenecké vzťahy nie je možné mimosúdne dohodnúť na zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva, avšak každý
z účastníkov - sledujúc svoje záujmy - mal inú predstavu o vyporiadaní spoluvlastníctva. Odvolací súd
má teda za to, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p.,
pretože sa nejednalo ani o jednoznačný procesný úspech ani jednoznačný procesný neúspech žiadneho

z účastníkov (ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo). Aj s poukazom na princíp spravodlivosti
bolo teda na mieste rozhodnúť tak, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
pretože nie je možné ani konštatovať, že k mimosúdnej dohode neprišlo (teda bolo potrebné rozhodnutie
súdu) výlučne z dôvodov na strane žalovaných.

Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na
náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým nepriznal ani jednému z účastníkov právo
na náhradu trov konania z dôvodu, že ani u jedného nemožno hovoriť o výslovnom procesnom úspechu

alebo neúspechu, ich postavenie vo vzťahu k náhrade trov konania štátu je preto rovnocenné a každý
z nich je povinný podieľať sa na trovách, ktoré štátu v konaní vznikli rovnakým dielom.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdpotvrdiloberozhodnutiasúduprvéhostupňavnapadnutýchčastiach
náhrady trov konania účastníkov a trov štátu v zmysle citovaného ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v

spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorí si uplatnili
náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcim v trovách právneho zastúpenia advokátkou.

Trovy právneho zastúpenia si žalovaní vyčíslili prostredníctvom svojej právnej zástupkyne správne za
jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne, pričom hodnota úkonu je v sume 180,91
eur + režijný paušál v sume 8,04 eura. Trovy právneho zastúpenia žalovanej v 1. rade predstavujú

sumu 188,94 eura a žalovaného v 2. rade sumu 102,49 eura (hodnota úkonu znížená o 50% v zmysleustanovenia § 13 ods. 2 vyhl. č.655/2004 Z.z. = 90,45 eura + režijný paušál v sume 8,04 eura), spolu
predstavujú trovy právneho zastúpenia žalovaných sumu 291,43 eura.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania spôsobom pojatým do druhej vety výroku

tohto uznesenia, pričom použil len všeobecný výraz „náhrada trov odvolacieho konania“, nakoľko z
ustanovenia § 151 ods. 8 O.s.p. v znení čl. II bodu 7 a čl. IX Z. č. 332/2011 Z. z. treba mimo akúkoľvek
pochybnosť vyvodiť povinnosť rozdeľovania trov konania majúcich sa nahradiť na trovy právneho
zastúpenia a iné trovy len vtedy, ak sú tu oba takéto druhy trov.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.