Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 16, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706201387
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6706201387.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: 1/ JUDr.
Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Pribinova 25, 811 09 Bratislava, 2/
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864 421, za ktorú koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej: Y. S., nar.

XX. XX. XXXX, bytom J. N. XXX/XX, XXX XX F., zast. procesnou opatrovníčkou Magdou Šantovou,
pracovníčkou Okresného súdu Zvolen, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom so sídlom
Exekútorského úradu Pivovarská 1069, Žilina, pod sp. zn. EX 1283/06, o vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 783,81 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č. k. 11Er/742/2006-20 zo dňa 04. 05. 2012, takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju v zmysle
ust. § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s ust. § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.

Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že exekučné konanie je vedené na podklade
exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica napísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so
sídlom Notárskeho úradu v Partizánskom č. N 4452/2005, NZ 42060/2005 zo dňa 11. 09. 2005, v
ktorej Mgr. Tomáš Kušnír uznal v mene povinnej dlh voči oprávnenému v celkovej výške 783,80 eur,
pozostávajúci z istiny nesplatené úveru a príslušenstva. Notárska zápisnica zároveň obsahuje i súhlas

s jej vykonateľnosťou ako exekučného titulu, výšku úroku z omeškania a dátum splatnosti pohľadávky.
Okresný súd zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu pre Mgr.
Tomáša Kušníra je obsiahnuté v Zmluve o úvere č. 5740036 zo dňa 24. 02. 2005 (ďalej aj len „zmluva“),
ktorú uzatvorila povinná ako dlžník s oprávneným ako veriteľom a ktorá bola podkladom pre spísanie
notárskej zápisnice. Predmetná zmluva bola medzi účastníkmi uzatvorená podľa § 497 a nasl. zákona č.
513/1991 zb. Obchodného zákonníka, pričom zmluvné strany sa zároveň dohodli, že všetky ich právne

vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Z ust. § 323 Obchodného zákonníka vyplýva,
že zákon za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku a na účinnosť
takéhoto uznania predpisuje písomnú formu. Okresný súd zistil, že zmluvné zastúpenie vzniklo zároveň
v deň uzatvorenia Zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh neexistoval a kedy bolo možné len
predpokladať, že by mohol vzniknúť; nebolo však určité v akej výške. S poukazom na ust. § 574 ods.
2 a § 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka okresný súd uviedol, že predmetné

splnomocnenie je obsiahnuté vo formulárovej Zmluve o úvere č. 5740036 zo dňa 24. 02. 2005. Ak
teda oprávnený postupoval tak, že vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená konať za povinnú, došlotým k spochybneniu základného predpokladu pre udelenie plnej moci, a to, že splnomocnenec bude
hájiť záujmy povinnej, pretože išlo o osobu, ktorá už pri spisovaní predtlače Zmluvy o úvere bola v
kontakte s oprávneným a ktorá mala hájiť jeho záujmy v súvislosti s vymáhaním prípadných dlhov v

budúcnosti. Na základe týchto skutočností dospel okresný súd k záveru o absolútnej neplatnosti dohody
o plnomocenstve uzavretej medzi povinnou a Mgr. Tomášom Kušnírom v predmetnej Zmluve o úvere,
v dôsledku čoho predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, preto exekúciu
aj bez návrhu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V závere odôvodnenia okresný súd uviedol, že o
trovách exekúcie rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Okresnému
súdu vytkol, že sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného
titulu, ktorá mu neprináleží. Uviedol, že exekučný súd nie je „legitímne schopný“ vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie

ako by bol exekučný titul zrušený. Zdôraznil, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii,
keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom „s výsledkom absolútnej
nerozpornosti“vzmysleust.§44ods.2Exekučnéhoporiadku.Ďalejuviedol,žeexekučnýsúdjevoblasti
prieskumu exekučného titulu limitovaný ust. § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok). Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné

mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať
vlastnou činnosťou.

Oprávnený ďalej uviedol, že bolo povinnosťou notára pri výkone verejnej moci ex offo posúdiť súlad
úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Notár

ako právne vzdelaná osoba je podľa oprávneného spôsobilý posúdiť, či požadovaný úkon odporuje
zákonu alebo ho obchádza. Ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu
rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Revízny postup v prípade výkonu zverenej
činnosti v mene štátu v negatívnom smere (odmietnutie vykonať požadovaný úkon) upravuje ust. §
38 ods. 2 Notárskeho poriadku. Inú chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať

svojimirozhodnutiamiexekučnýsúd.SpoukazomnarozhodnutiaÚstavnéhosúdu,konkrétneuznesenie
sp. zn. I. ÚS 331/09 a sp. zn. I. ÚS 212/06 oprávnený uviedol, že v prípade dvojakého výkladu právneho
predpisu, je povinnosťou všeobecného súdu vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným.
Podľa názoru oprávneného exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej
zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka (povinného) v

konaní,vktorombolexekučnýtitulvydaný,nemôžeexekučnýsúdnaprávaťprípadnéchybyanedostatky
exekučného titulu.

Oprávnený uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) v spojení s ust. § 221

ods. 1 písm. d/ OSP, v zmysle ktorého súd svojím postupom odňal účastníkovi konania možnosť
konať pred súdom. Exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci,
úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou
vecou. Oprávnený v odvolaní ďalej poukázal aj na zásadu zákazu diskriminácie v zmysle čl. 12 ods.
2 Ústavy SR a článku 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Zdôraznil, že

nie je možné objektívne a rozumne ospravedlniť odlišné zaobchádzanie s oprávneným, a to ani v
súvislosti s jeho postavením ako podnikateľského subjektu. Podľa názoru oprávneného súd založil a
odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa
práva, keď aplikoval ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „Smernica“) a poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej

únie, čo je v danej veci neprípustné a bez vypočutia oprávneného rozhodol o jeho právnom postavení,
pričom oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa a reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu.

Oprávnený namietal aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa oprávneného
uvádza, že udelené plnomocenstvo považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa,
pričom neprijateľnosť podmienky vidí v hrubom nepomere medzi právami a povinnosťami v neprospechpovinného ako spotrebiteľa. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie
uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice, pričom mohol plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.
Uzavreté plnomocenstvo nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je zmluvným

ustanovením a nemožno naň aplikovať úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust.
§ 53 Občianskeho zákonníka. Je aj dostatočne určité a zrozumiteľné. Súd podľa oprávneného tiež
nesprávne konštatoval, že povinný udelil plnomocenstvo v čase, keď dlh neexistoval, nakoľko právnym
poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku. Podľa názoru oprávneného nie
je správny ani záver, že zástupca povinnej zjavne nehájil záujmy povinnej, pretože spísal notársku

zápisnicu v jej neprospech. Tento záver nevyplýva z vykonaného dokazovania, ide len o domnienku a
subjektívny názor súdu. Oprávnený ďalej poukázal aj na ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku,
podľa ktorého osoba povinná a oprávnená majú byť v notárskej zápisnici vyznačené. Nie je potrebné,
aby notárska zápisnica bola úkonom oboch osôb s poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3 Co 7/2007 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/2000. Naviac otázku, či exekučný titul
bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, súd posudzoval, keď poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie. Zdôraznil, že neexistujú dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, pretože od vydania
poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne a ani skutkové okolnosti, ktoré by mali
viesť k zmene postoja súdu.

Vzhľadom na tieto odvolacie námietky oprávnený žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť

a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 09. 08. 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie oprávneného datované dňom 26. 07. 2012,
v ktorom oprávnený doplnil právnu argumentáciu k podanému odvolaniu a zároveň podal návrh na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ.

V podaní poukázal oprávnený na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, konkrétne na uznesenie
z 14. 3. 2012, sp. zn. I. ÚS 120/2012-12, ako aj na novelu k Exekučnému poriadku č. 384/2008.
Uviedol, že súd posúdil plnomocenstvo v zmluve o úvere ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa bez náležitého zdôvodnenia. Namietal, že súd sa nevysporiadal s výkladovými pravidlami
uvedenými v Smernici a nijako nezdôvodnil prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere
splnomocnenie, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Podľa jeho názoru je nutné požiadať Súdny dvor EÚ o výklad pojmu „nekalá
zmluvná podmienka“. Žiadal preto predložiť Súdnemu dvoru EÚ dve prejudiciálne otázky, a to konkrétne,

či „je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?“ A či „je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie

vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na
smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonný sudca uviedol, že
odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 druhej vety OSP vec predložila na rozhodnutie

odvolaciemu súdu.

K odvolaniu oprávneného nebolo podané vyjadrenie.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa

§ 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ oprávnený navrhol exekučné konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP prerušiť odvolací
súd uvádza:

Vzťah Exekučného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku je vzťahom špeciálneho právneho
predpisu k predpisu všeobecnému. Exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie je
možné prerušiť, iba ak to výslovne ustanovuje právny predpis (napr. Zákon o konkurze a vyrovnaní).Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa sleduje v základnom konaní prerušením konania je možné
v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd oprávneným podaný návrh na prerušenie konania z dôvodu
podania návrhu na prejudiciálne konanie Súdnemu dvoru EÚ v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP,
zamietol.

Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného odvolací súd po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok

oprávneného uvádza, že sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu a to z nasledovných dôvodov:

V zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

Notárska zápisnica, ktorá nemá uvedené náležitosti, nie je spôsobilá byť podkladom pre nútený výkon
rozhodnutia(exekúciu).Exekučnýsúdjevpriebehuceléhoexekučnéhokonaniapovinnýexoffoskúmať,
či exekučný titul uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľný tak po stránke formálnej (z
hľadiska právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bol vydaný, alebo stanovujúceho postup pri

vyhotovení exekučného titulu), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí exekučného titulu
-jeho určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia
uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul notársku zápisnicu, neznamená to, že by exekučný súd nebol povinný skúmať, či na
jej podklade možno vykonať exekúciu (porovnaj obdobne R 58/1997). Ak neexistuje notárska zápisnica,

ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho,
exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania (porovnaj I. ÚS 151/2011 a
I. ÚS 155/2011).

V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej

zápisnice upravenej v § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení § 41
ods. 2 Exekučného poriadku, podľa znenia ktorého nevyhnutnou náležitosťou notárskej zápisnice ako
exekučného titulu je (o. i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice (majúci procesnú povahu) je najdôležitejšou náležitosťou notárskej
zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú

listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 63/2009). Až týmto súhlasným prejavom vôle povinnej osoby
sa završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej
osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný
titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.

Tento súhlas udeľuje buď ten, kto je osobne prítomný pri spísaní notárskej zápisnice, alebo ten, kto
je ako zástupca oprávnený konať v mene zastúpeného. Ak niekto ako zástupca koná pri spisovaní
notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nemožno „súhlas“
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice udelený „zástupcom“ považovať za súhlas povinnej osoby.

Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a
povinnosti priamo zastúpenému (§ 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zastupovať iného nemôže ten,
kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho

zákonníka).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 24. 02. 2005 „Zmluvu o
úvere“ (č.l. 6 spisu) ako tzv. formulárovú zmluvu. Jej súčasťou je aj „Splnomocnenie“, ktorým povinná
splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j.

aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru vyššie uvedeného. Dňa 11. 09. 2005 bola pred notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom spísaná notárska zápisnica č. N 4452/2005, NZ 42060/2005, v bode 2 ktorej je
konštatované, že povinná splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. V bodoch 3 až 5 notárskej zápisnice Mgr. Tomáš Kušnír vyhlásil, že „v menepovinnej osoby uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 783,80 eur (pozn. odvolacieho súdu:
23 613 Sk vo vtedy platnej mene), čo do jeho základu aj do výšky vrátane úroku z omeškania vo výške
0,25 % denne od 29.04. 2005 do zaplatenia, ktorý splatí v lehote do 12.10.2005; ďalej uviedol, že v

opačnom prípade súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ako exekučného titulu“.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi
Kušnírovi povinnou priamo v Zmluve o úvere nie je platným jednostranným právnym úkonom,
nakoľko bola úplne vylúčená slobodná voľba povinnej pri výbere advokáta zastupujúceho jej

záujmy. V skutočnosti advokáta, ktorý zastupoval dlžníka (povinnú) pri uznaní záväzku z úveru
poskytnutého veriteľom (oprávneným), ako aj pri spísaní notárskej zápisnice a pri udelení súhlasu s jej
vykonateľnosťou (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku), vopred vybral veriteľ (oprávnený) tým,
že uviedol jeho meno v predtlači úverovej zmluvy predloženej povinnej na podpis. V čase uzavretia
úverovej zmluvy nemal oprávnený žiadny právny dôvod trvať na tom, aby povinná udelila plnomocenstvo
splnomocnencovi (zástupcovi) vybranému oprávneným na právny úkon, ktorý v budúcnosti môže ale aj

nemusíbyťpotrebnéurobiť.Keďžezáujmyzástupcu(advokáta)bolivrozporesozáujmamizastúpeného
- povinnej (§ 22 ods. 2 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka), povinná platne nesplnomocnila
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na svoje zastupovanie. Dôsledkom neplatného plnomocenstva nebol
advokát oprávnený udeliť za povinnú súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Ak Mgr. Tomáš
Kušnír napriek tomu v notárskej zápisnici udelil za povinnú „súhlas“ s jej vykonateľnosťou, chýba

podstatná náležitosť materiálnej vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice v zmysle § 41 ods. 2
písm. c/ Exekučného poriadku.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd už skúmal exekučný titul v
zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nezistil rozpor žiadosti exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie so zákonom, táto skutočnosť nie je prekážkou, aby exekučný súd
kedykoľvek v priebehu exekúcie zisťoval, či trvajú podmienky exekúcie, pretože pokiaľ exekučný súd
zistí,žetomutaknieje,rozhodneozastaveníexekúcieajbeznávrhu(§58ods.1EP).Vydaniepoverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým rozhodnutím, ktoré by podľa ust. § 159 ods.
3 OSP tvorilo prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Na základe uvedeného odvolací súd námietku

oprávneného, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, považoval za nedôvodnú, rovnako ako
námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva posúdil notár pri spisovaní notárskej
zápisnice, keďže súd nie je viazaný názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice.

Oprávnený tvrdil aj to, že exekučný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, nakoľko vykonal

dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania a bez jeho účasti, v súvislosti s čím mu
znemožnil vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Tieto námietky nepovažoval odvolací súd za dôvodné,
pretože v exekučnom konaní sa už dokazovanie na objasnenie skutkového stavu veci nevykonáva, ale
sa len overuje existencia a spôsobilosť exekučného titulu. Pre vyslovený záver okresného súdu, že
notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným

vyhotovením zmluvy a notárskej zápisnice.

Odvolací súd sa ďalšími argumentmi oprávneného v odvolaní nezaoberal, pretože okresný súd danými
skutočnosťami rozhodnutie neodôvodnil a tiež preto, že vo vzťahu k vyššie uvedenému posudzovanému
dôvodu na zastavenie exekúcie nie sú právne relevantné.

Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.