Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/523/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711214107
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1711214107.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5 851 02 Bratislava, IČO : 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, proti odporcovi: J., zastúpený: opatrovníčkou I. K., súdnou tajomníčkou Okresného súdu
Malacky, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9,
851 01 Bratislava, zastúpený: HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, o zaplatenie 1 866,26

Eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k.
36C 94/2012-89 zo dňa 12.2.2014, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č. k. č. k. 36C 94/2012-89 zo dňa 12.2.2014
v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov súdneho konania. Navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 104,80 eura.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobou zo dňa 01.10.2011 navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu
zaplatiť mu peňažnú sumu vo výške 1 866,26 eur s príslušenstvom. Písomným podaním zo dňa
05.02.2014 navrhovateľ zobral návrh späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, bez bližšieho
zdôvodnenia. Súčasne žiadal nepriznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov súdneho konania,

poukazujúcnarozhodnutiainýchsúdovSlovenskejrepubliky,podľaktorýchpaušálnyvstupzdruženiado
konaní, v ktorých na to nebol žiaden dôvod, iba zbytočne zvyšuje trovy konania. Najmä keď sa združenie
necháva zastupovať advokátom. Navrhovateľ tiež zastáva názor, že len na základe skutočností, že
odporcom je spotrebiteľ bez akýchkoľvek vedomostí o predmete konania a stave konania je nemožné
pripraviť sa na zastupovanie v tej ktorej veci a teda naplniť podstatu právneho úkonu príprava a
prevzatie právneho zastupovania. Ďalej súdy poukazujú na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do

konania bez ohľadu na vôľu odporcu, ktorého záujmy by mal hájiť v spore, z čoho možno vyvodiť,
že uvedený vstup do konania je paušálny, uplatňovanie náhrady trov konania navodzuje dojem, že
účelom bolo získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov súdneho konania. Podľa iného
rozhodnutia trovy konania zo strany vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkov, ktorý úspech nemal. Naostatok tiež súdy uviedli,
že náhradu trov súdneho konania nebude možné priznať, keď pôjde o zneužitie práva na zastupovanie

advokátom, pričom účelnosť výdavkov spojených so zastupovaním advokátom možno za zneužitie
procesného práva považovať vtedy, pokiaľ konanie procesnej strany je v rozpore s účelom procesnej
normy, či procesného inštitútu, s ktorým sa procesná strana snaží v prospech seba dosiahnuť výhody,
nepredpokladané procesným právom.

Vo veci podaním zo dňa 13.04.2012 oznámilo Spotrebiteľské združenie OSA vstup do konania ako
vedľajší účastník na strane odporcu s tým, že je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti jeochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Súčasne vzniesol námietku premlčania,
bez bližšieho skutkového vymedzenia a uvedenia dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Podaním
zo dňa 17.01.2014 vedľajší účastník odkazoval na smernicu Rady č. 93/16/EHS, citoval ustanovenia

Občianskeho zákonníka o úprave spotrebiteľských zmlúv a opätovne vzniesol námietku premlčania bez
bližšieho skutkového vymedzenia a uvedenia dôkazov na preukázanie svojich tvrdení.

Vzhľadom na to, že navrhovateľ počas trvania konania vzal späť návrh na začatie konania súd podľa
§ 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 146
ods. 2 veta prvá O.s.p.. Konštatoval, že navrhovateľ procesne zavinil, že konanie bolo zastavené, keďže

nepreukázal vzatie žaloby späť pre správanie sa odporcu a mal by nahradiť účastníkom trovy konania.
Odporcovinevznikližiadnetrovykonania.Pokiaľideonáhradutrovkonaniavočivedľajšiemuúčastníkovi
na strane odporcu, súd konštatoval, že vedľajší účastník je združením spotrebiteľov (§ 3 ods. 4 z. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Vytvorenie združenia je naplnením práva slobodne sa združovať
(čl. 29 Ústavy Slovenskej republiky), pričom jedným z účelov vytvorenia združenia a teda aj založenia
občianskeho združenia je obrana hospodárskych a sociálnych záujmov svojich členov. Obrana záujmov

spotrebiteľov je nepochybne legitímnym cieľom združenia.

V konaní vykonal vedľajší účastník námietku premlčania, ale počas konania nezareagoval na
konkrétnosti prejednávanej veci. Úkon vstupu do konania je podaním formulárovým, používaným
opakovane vo viacerých sporoch, čo je súdu je známe aj z jeho činnosti. Vstup vedľajšieho účastníka
obsahuje vyjadrenie k veci len vo všeobecnej rovine,. Jeho podanie zo dňa 13.04.2012 obsahuje

výlučne všeobecné odkazy na smernicu Rady č. 93/16/EHS, zákonné ustanovenia a vznesenie
námietky premlčania s citáciou súvisiaceho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadne
dĺžky premlčacej doby pri spotrebiteľských zmluvách. Texty podaní sú písané tak, že neobsahujú
žiadne konkrétnosti prípadu, žiadne skutkové okolnosti prejednávanej veci s výnimkou vypísania
záhlavia žaloby a výpočtu náhrady trov súdneho konania. Podania vedľajšieho účastníka sú nesporne

vypracované odborne zdatnou osobou, avšak sú všeobecné a navyše obsahujúce jediné tvrdenie
spochybňujúce žalovaný nárok - námietku premlčania. Námietka premlčania je navyše ako právo
vyplývajúce z hmotného práva výlučne právom dlžníka (§ 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka), ktoré vedľajší účastník v prejednávanej veci mimo hmotnoprávneho vzťahu dlžníka a
navrhovateľa nemôže uplatniť. Vedľajší účastník má len procesné práva ako účastník konania, na

ktorého strane vystupuje (§ 93 ods. 4 O.s.p.). K zhodnosti písomných podaní o vstupe do konania súd
poukázal na konania vedené na tunajšom súdu napr. sp. zn. 36Cb/11/2012, 36C/97/2012, 36C/50/2012.
Súd preto vykonané úkony právnym zástupcom vedľajšieho účastníka na strane odporcu vyhodnotil ako
neúčelné. Z tohto dôvodu mu náhradu trov súdneho konania účastníkovi nepriznal.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník v 1. rade (ďalej len „VÚ“) podaním

zo dňa 5.3.2014, do výroku, ktorým mu súd nepriznal náhradu trov prvostupňového konania. Zdôraznil,
že zastavenie konania procesne zavinil navrhovateľa a konanie sa muselo zastaviť z iných dôvodov ako
pre správanie odporcu. Je nepochybné, že dôvodom späťvzatia bolo vznesenie námietky premlčania
zo strany VÚ, pretože nárok bol v čase podania návrhu premlčaný. . Odporca bol teda v konaní úspešný
len vďaka tomuto úkonu vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník má podľa ust. § 93 ods. 4 O.s.p.

rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, a keďže bol zastúpený advokátom, vznikli mu náklady
právneho zastúpenia. Spotrebiteľské združenie OSA je občianskym združením založeným za účelom
kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. o ochrane spotrebiteľa a podľa
§ 54 Obchodného zákonníka. Túto ochranu realizuje prostredníctvom zastupovania spotrebiteľov v
občianskom súdnom konaní, či vstúpení do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka

podľa § 93 ods. 2 O.s.p.. Prejednávaná právna vec je typickým spotrebiteľským sporom. Poukázal na
úlohu štátov Európskej únie (ďalej len EÚ) zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, ako aj
podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na vytváranie združení na ochranu svojich záujmov
(čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ). V kontexte na uvedené považuje stanovisko popierajúce význam
právneho zastúpenia za účelové a zjavne nesprávne. Uviedol, že námietka premlčania nebola daná zo

strany hlavného účastníka, ale z jeho strany. Bez právneho posúdenia veci a bez vznesenia námietky
premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní nemohlo byť na ňu zo strany súdu
prihliadnuté, pričom je pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný obdobne, ako
boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané nároky. Zdôraznil,
že považuje za odporujúce zásade rovnosti podmienok a spravodlivosti v súdnom procese, ale aj

dobrým mravom, aby navrhovateľovi so silným ekonomickým zázemím, ktorý žaluje sociálne slabýchspotrebiteľov o zaplatenie premlčaných záväzkov väčšinou z neplatných spotrebiteľských zmlúv, súd
priznával v týchto súdnych konaniach právo na náhradu trov právneho zastúpenia a občianskemu
združeniu pôsobiacemu v nepodnikateľskej sfére a konajúcemu výlučne na prospech spotrebiteľa, ktorý

si zväčša nemôže dovoliť právneho zástupcu, právo na náhradu trov konania nepriznal a tým mu de
facto odňal základné procesné právo na zastúpenie advokátom, ktoré si združenie na vlastné náklady
nemôže dovoliť. Vedľajšiemu účastníkovi nie je možné odoprieť právo dať s zastúpiť advokátom. Na
podporu tohto svojho tvrdenia poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov v Prešove, v Košiciach,
v Banskej Bystrici a ďalšie, pričom právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka (spotrebiteľského

združenia) advokátom jasne deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22.12.2010, vo veci
C-279/09, DEB Deutsche Energiehandels und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike
Nemecko, v ktorom sa konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v čl. 47 Charty
základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické
osoby. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že
zaviaženavrhovateľakpovinnostinahradiťvedľajšiemuúčastníkovitrovyprvostupňovéhokonaniaalebo

aby rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Zároveň si
uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania. V prípade, ak sa odvolací súd stotožní s názorom súdu
prvého stupňa žiada, aby odvolacie konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o
rozhodnutie predbežnej otázky o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie,
vrátaneprávanapriznanienáhradytrovkonaniavprípade,akprocesnéúkonyzdruženiabudúvsúdnom

procese na prospech spotrebiteľa a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za
následok úspech vo veci.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 11.5.2014. Stotožnil
sa s napadnutým uznesením, nakoľko v tomto prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených
na uplatnenie alebo bránenie práva. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka považuje navrhovateľ

za nadbytočné, účelové a nehospodárne, nakoľko zo samej podstaty existencie vedľajšieho účastníka
vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Poukázal aj na
rozhodnutia súdov v obdobných konaniach, v ktorých nebola vedľajšiemu účastníkovi z týchto dôvodov
priznaná náhrada trov konania. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby uznesenie v napadnutej časti
potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 58,45 Eur.

Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

Je nesporné, že podľa § 93 ods. 2 a 3 O.s.p., združenie môže do konania ako vedľajší účastník vstúpiť
aj z vlastného podnetu. Predpokladom účasti vedľajšieho účastníka však je podľa rozhodovacej praxe

súdov a názorov prezentovaných aj v odbornej právnickej literatúre okrem iných podmienok aj súhlas
(hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup
dal sám vedľajší účastník. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším
účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ust. § 93 O.s.p. nemožno
žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním

podporovaného“ účastníka. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať hlavného účastníka
konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná
procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností
súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods.
2 O.s.p.. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať hlavnému

účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník
vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v
momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v
konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Povahe a účelu

občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by
bol tomuto účastníkovi nanútený. V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu,
v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a
vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci tak môžu vyjadriť svoje nesúhlasné
stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania (uzn. NS SR sp. zn. 3 Cdo 188/2012).V danom prípade vedľajší účastník oznámil z vlastného podnetu vstup do konania na strane odporcu
podaním zo dňa 13.4.2012. K oznámeniu doložil fotokópiu všeobecnej plnej moci pre právneho zástupcu
bez špecifikácie účastníkov a označenia sporu. Súčasne požiadal súd o zaslanie návrhu na začatie

konania a jeho príloh, vzniesol vo veci námietku premlčania a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
Súd prípisom zo 7.9.2012 predložil podanie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Vyjadrenie
súhlasu s jeho vstupom súd nežiadal. Odporcovi podanie nedoručoval, pretože jeho pobyt bol neznámy
a v spore mu súd ustanovil opatrovníka. Navrhovateľ podaním zo dňa 14.9.2012 namietol účinnosť
vznesenia námietky premlčania vedľajším účastníkom, pretože takúto námietku môže vzniesť priamo

len dlžník podľa § 101 ods. 1 OZ. Následne podaním zo dňa 5.2.2014 vzal návrh späť v celom rozsahu
a súčasne sa vyjadril k neúčelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, a navrhol, aby mu
súd náhradu trov nepriznal.

Odvolací súd v rozsahu odvolacích námietok vedľajšieho účastníka preskúmal rozhodnutie súdu prvého
stupňa v časti výroku o trovách konania a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil
trovy konania vedľajšieho účastníka za neúčelne vynaložené. Napriek principiálne nepopierateľnému

nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, nemožno o tejto otázke rozhodnúť bez aplikácie
aj ďalších zákonných princípov a podmienok priznania náhrady trov. Jednou z týchto podmienok
je, aby trovy, ktorých náhrady sa účastník (aj vedľajší účastník) domáha, boli vynaložené účelne a
hospodárne. V danom prípade okrem oznámenia vstupu do konania vedľajší účastník neurobil žiaden
úkon v prospech odporcu. Právny zástupca, ktorý v mene vedľajšieho účastníka tento vstup súdu

oznámil, reálne ešte ani nemohol prevziať zastupovanie v tomto konaní. V podaní, ktorým oznamoval
vstup do konania, požiadal súd o zaslanie návrhu na začatie konania aj s prílohami. Predmet konania
mu tak zjavne nebol známy. Odvolací súd dáva za pravdu odvolateľovi, že prevzatie veci a príprava
zastupovania v konaní je dôležitý úkon, avšak len za predpokladu, že tento úkon reálne zahŕňa
oboznámenie sa právneho zástupcu s právnym problémom klienta, urobí analýzu jeho postavenia

z hľadiska úspechu v konaní a zrealizuje poradu s klientom. V danom prípade takáto situácia bez
akýchkoľvek pochýb vzhľadom na vyššie uvedené nenastala. Z týchto dôvodov sú pochybnosti súdu,
či vedľajšiemu účastníkovi vôbec vznikli nejaké trovy v spojení s právnym zastúpením v zmysle vyhl.
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z.. Ak by mu aj trovy vznikli, odvolací súd sa stotožňuje s
názorom súdu prvého stupňa, že by nešlo o účelne vynaložené trovy.

Pokiaľ ide o ďalší úkon - vyjadrenie zo dňa 13.4.2012, ktoré bolo súčasťou podania o vstupe do konania,
ide o samotné všeobecné vznesenie námietky premlčania bez bližšieho popísania skutkových okolností
prípadu. Podľa § 100 ods. 1 OZ na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Keďže odporca
bol v celom konaní nečinný a jeho pobyt je neznámy, je nepochybné, že vedľajší účastník nemal súhlas
dlžníka na vznesenie námietky premlčania a urobil tak len z vlastného podnetu. Na takúto námietku súd

nemôže prihliadať. Preto aj podané vyjadrenie vedľajšieho účastníka s takýmto obsahom bol neúčelný
právny úkon.

Vo všeobecnosti kritérium účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vychádza zo samotného
cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie uplatňovanie
alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne ako aj procesné)

možnosti na obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaložených trov právneho
zastúpenia, je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či skutočnosť, že
sa účastník konania nechal v konaní zastúpiť má pre neho význam z hľadiska zlepšenia jeho možností
chrániť svoje práva a záujmy na súde (v danom prípade chrániť záujmy odporcu). Ak totiž účastník
konania, a v tomto prípade sa to týka právnickej osoby vedľajšieho účastníka, disponuje dostatočnými

materiálno-technickými predpokladmi a najmä personálnym substrátom, na základe ktorého môže svoje
práva plnohodnotne a erudovane uplatňovať a brániť aj sám, javí sa ako nadbytočné nechať sa
zastúpiť právnym zástupcom. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/03 v súvislosti
s rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia vyplýva, že súd iba uplatňuje zákonom
daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a nezasahuje do podstaty a zmyslu základného práva

na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nemožno preto zamieňať ústavné
právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie náhrady trov konania z
dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň povinnosť súdu toto zastúpenie
akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní, avšak nepriznanie náhrady trov za toto
zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, čo je vo výlučnej kompetencii

súdu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že minimálne základné posúdenie podstatných otázok,vrátane premlčania, by malo združenie zvládnuť aj samo, nakoľko v opačnom prípade môžu vzniknúť
pochybnosti o samotnej opodstatnenosti jeho existencie.

K návrhu vedľajšieho účastníka, aby odvolací súd požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o

rozhodnutie o predbežnej otázke, odvolací súd uvádza, že nie je pre súd záväzný v tom zmysle, že by
bol povinný z iniciácie účastníka konania konanie prerušiť a požiadať o rozhodnutie o predbežnej otázke.
To, či súd podá návrh na Súdny dvor Európskych spoločenstiev závisí od úvahy súdu, či navrhovaná
otázka súvisí s okolnosťami, ktoré môžu viesť k vzniku pochybností o správnom výklade a aplikácii
komunitárneho práva. Keďže odvolací súd nedospel k takému záveru, nie je potrebné ani realizovať

postup v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p..

Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje napadnuté uznesenie v časti výroku o nepriznaní náhrady
trov konania vedľajšiemu účastníkovi za vecne správne, a preto ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 150 ods.
1 O.s.p.. Navrhovateľ, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, si v písomnom vyjadrení k odvolaniu
uplatnil trovy odvolacieho konania za úkon právnej služby spojený s týmto vyjadrením. Odvolací súd pri

rozhodovaní o uplatnených trovách odvolacieho konania vyhodnotil dôvody osobitného zreteľa, ktoré
spočívajú v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Navrhovateľ
sa k otázke náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vyjadril už vo svojom písomnom
podaníz14.9.2012.Pokiaľsanavrhovateľpotom,čomusúdprvéhostupňazaslalodvolanievedľajšieho
účastníka na vedomie, opätovne a obsahovo zhodne vyjadril k tejto otázke, bolo by neprimerané

a nespravodlivé, aby bol za takýto úkon ich náhradou zaviazaný vedľajší účastník, vystupujúci ako
ochranca spotrebiteľa, ktorý „slabšej strane v spore“ poskytuje právnu pomoc. Z tohto dôvodu odvolací
súd pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania považuje za plne dôvodnú aplikáciu ust. § 150
ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.