Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1436/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912215017
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912215017.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom: 1/ Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX
XX H., a 2/ N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcov 1/ a 2/: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 05 Prešov,

IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie
sumy 63,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská
Sobota č.k. 14C/359/2012-52 zo dňa 30. 06. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcov 1/ a 2/ trovy konania vo výške 48,64 Eur na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru, č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, vedený v S. W.,

a.s., F. D., do troch dní od právoplatnosti uznesenia p o t v r d z u j e .

Uznesenie okresného súdu v odvolaním nenapadnutých výrokoch zostáva n e d o t k n u t é .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy odvolacieho
konania vo výške 19,61 Eur, a to na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru
vedený v S. W., a.s., D., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil. Rozhodol o vrátení časti súdneho poplatku
za návrh na začatie konania v sume 9,80 Eur navrhovateľovi, a to prostredníctvom Daňového úradu
Bratislava, v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia daňovému úradu. Navrhovateľovi uložil
povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/ a 2/ trovy konania vo výške 48,64
Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,
VS: XXXXXXX, vedený v S. W., a.s., F. D., do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Odporcom 1/ a 2/

právo na náhradu trov konania nepriznal. Zastavenie konania okresný súd odôvodnil späťvzatím návrhu
v celom rozsahu zo strany navrhovateľa a rozhodnutie o trovách konania ustanovením § 146 ods. 2, veta
prvá, Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili,
preto im ju súd nepriznal.

Proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ uviedol, že v prípade

trov vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo
bránenie práva, s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03, ktorým bol vyslovenýprávny názor, že nepriznaním náhrady trov konania súd neporušuje základné právo na právnu pomoc
a rovnosť účastníkov v konaní, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené. Navrhovateľ
poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS -

musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v
spotrebiteľských veciach. Namietol, že Združenie vstupuje do množstva konaní, pričom nemá žiadnu
vedomosť o prejednávanom prípade a jeho vstup je motivovaný ziskom finančných prostriedkov v
podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ má za to, že v danom prípade bola namieste
aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., keďže predmetom konania je suma 63,- Eur s príslušenstvom,

teda je zrejmé, že ide o drobný spor, pričom trovy právneho zastúpenia vo výške 48,64 Eur sú
značne neprimerané výške žalovanej pohľadávky. V predmetnom konaní považuje navrhovateľ právne
zastúpenievedľajšiehoúčastníkazanadbytočné,účelovéanehospodárne,apretonavrhol,abyodvolací
súd napadnutý výrok o trovách preskúmal a podľa § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi
náhradutrovkonanianeprizná.Zároveňsiuplatniltrovykonaniavodvolacomkonanívovýške19,61Eur.

Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podal vedľajší účastník. Trovy konania, náhradu ktorých

požadoval a boli mu priznané pokladá za objektívne a účelné. Vedľajší účastník poukázal na zjavnú
príčinnú súvislosť podaného vyjadrenia a následného späťvzatia návrhu navrhovateľom. Argumentáciu
navrhovateľa, ktorá upiera právo na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi,
pokladá za v príkrom rozpore so zákonom a princípom „rovnosti zbraní“, pričom ju hodnotí ako
bezprecedentnú snahu dodávateľa o znefunkčnenie činnosti spotrebiteľského združenia. Dôvodnosť

právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka okrem poukazu na procesnoprávne aspekty uplatňovania
hmotného práva v súdnom konaní preukazujú aj dlhodobé a efektívne výsledky činnosti Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v súdnych konaniach. Podľa názoru vedľajšieho účastníka
argumenty navrhovateľa ohľadom neprimeranosti výšky trov právneho zastúpenia v predmetnom
drobnom spore nie sú dôvodné aj s ohľadom na prax navrhovateľa v podávaní stoviek nedôvodných

žalôb.Ustanovenie§150ods.2O.s.p.vytvárasúdumožnosťaniepovinnosťznížiť,resp.nepriznaťtrovy
konania v drobných sporoch s ohľadom na osobitné aspekty jednotlivého prípadu. Právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka možno hodnotiť ako dôvodné, účelné a sledujúce legitímny cieľ, a preto je
na mieste priznanie náhrady trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi v plnej výške. Uvedené
tvrdenie preukazuje aj najnovšia rozsiahla judikatúra krajských súdov, na ktorú vedľajší účastník v

konkrétnosti poukázal. Vedľajší účastník navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie prvostupňového
súduvjehonapadnutejčastiakosprávnepotvrdilazaviazalnavrhovateľaajnanáhradutrovodvolacieho
konania, ktoré si vedľajší účastník uplatnil vo výške 19,61 Eur.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením
§ 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a odvolaním napadnutý

výrok uznesenia okresného súdu o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcov trovy konania podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V odvolaním
nenapadnutej časti (výroky o zastavení konania, o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi a o trovách
konania odporcov) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Z obsahu podaného odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento nenapadol výroky uznesenia okresného

súdu, ktorým konanie zastavil, ktorým rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi, a ktorým súd
odporcom náhradu trov konania nepriznal. V uvedených výrokoch sa rozhodnutie okresného
súdu stalo právoplatné, a preto ho krajský súd v tejto časti nepreskúmaval.

Na základe podaného odvolania navrhovateľa preskúmaval len výrok uznesenia okresného súdu,
ktorýmbolanavrhovateľoviuloženápovinnosťzaplatiťvedľajšiemuúčastníkovivystupujúcemunastrane

odporcov trovy právneho zastúpenia.

V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Na základe podaného odvolania navrhovateľa po preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že
okresný súd správne vyhodnotil všetky okolnosti majúce vplyv na náhradu trov konania v danej veci,
svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil v súlade s ustanovením § 169 ods. 1 O.s.p., ako aj § 167 ods.

2 O.s.p. a § 157 ods. 2 O.s.p.. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu, ktoré sa dotýkali napadnutého
výroku o trovách konania sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

V podanom odvolaní navrhovateľ namietal, že nebol daný právny dôvod, aby sa vedľajší účastník dal
zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Pre takéto zastúpenie podľa názoru navrhovateľa
nebol dôvod, lebo občianske združenie, ktoré je zamerané na ochranu práv spotrebiteľov by malo

byť vybavené takým spôsobom, aby v rámci svojho predmetu činnosti mohlo samé zabezpečovať
kvalifikovanú pomoc spotrebiteľom v rámci konaní, v ktorých sa rieši ochrana práv spotrebiteľov.

S takýmto názorom navrhovateľa sa krajský súd nestotožňuje.

V tejto súvislosti poukazuje krajský súd na článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Tak
ako navrhovateľ má právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho

konania za rovnakých podmienok môže toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v
danom prípade bližšie upravuje O.s.p..

V ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane
spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Je nesporné a z ustanovenia § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní
rovnaké postavenie. Preto v zmysle ustanovenia § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať
zástupcom, ktorého si zvolí. Ako zástupcu si účastník vždy môže zvoliť advokáta (§ 25 ods. 1 O.s.p.).

Z uvedených ustanovení vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka,

nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia
nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal.

Pokiaľ teda vedľajší účastník právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov využil, a
tento mu v rámci konania poskytoval právnu pomoc, postupoval tak v súlade so zákonom.

Keďže navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, bolo

potrebné posúdiť tento procesný úkon navrhovateľa vo vzťahu k náhrade trov konania. V zmysle
ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy.

V danej veci je nesporné, že zastavenie konania procesne zavinil navrhovateľ tým, že vzal návrh na
začatie konania v celom rozsahu späť. Je preto v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2, vety prvej, O.s.p.

povinný nahradiť trovy konania tomu účastníkovi, ktorý zastavenie konania nezavinil, a ktorému do doby
späťvzatia návrhu na začatie konania vznikli v konaní trovy, ktoré si riadnym spôsobom uplatnil.

Je nesporné, že právny zástupca vedľajšieho účastníka konania na strane odporcov si uplatnil náhradu
trovprávnehozastúpeniazadvaúkonyprávnejpomoci,atozaprevzatieaprípravuzastúpeniaapodané
vyjadrenie k návrhu na začatie konania navrhovateľa. Základná sadzba tarifnej odmeny za jednej úkon

právnej služby z tarifnej hodnoty veci 63,- Eur je 16,60 Eur (§ 10 ods. 1, 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).
K úkonu právnej pomoci, a to príprava a prevzatie zastúpenia, patrí právnemu zástupcovi vedľajšiehoúčastníka režijný paušál, ktorý bol v čase poskytnutia právnej služby, v roku 2012, vo výške 7,63 Eur.
Za úkon právnej pomoci vyjadrenia vo veci samej patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka
režijný paušál za rok 2013 vo výške 7,81 Eur. Celkom tak za poskytnutú právnu pomoc patrí právnemu

zástupcovi vedľajšieho účastníka odmena vo výške 48,64 Eur (16,60 x 2 + 7,63 + 7,81 = 48,64 Eur).

Pokiaľ teda okresný súd priznal takto uplatnenú náhradu trov právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka, postupoval v súlade s právnym predpisom, a preto v napadnutom výroku považoval krajský
súd rozhodnutie okresného súdu za vecne správne.

Nemožno súhlasiť s argumentom navrhovateľa, ktorým spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože vstup vedľajšieho účastníka do konania

a argumentácia, ktoré predniesol v písomnom podaní - vyjadrenie zo dňa 04. 10. 2013, viedli k
späťvzatiu návrhu na začatie konania a mali priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Z následnosti
úkonov navrhovateľa a obsahu podania, ktorým vzal späť návrh na začatie konania je možné dôjsť k
jednoznačnému záveru, že dôvodom späťvzatia návrhu bolo oznámenie podpory odporcov vedľajším
účastníkom - Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo vstupe do konania realizovanom

podaním zo dňa 29. 11. 2012 doručeným súdu dňa 03. 12. 2012 a argumentácia vedľajšieho účastníka
vyjadrená v písomnom podaní zo dňa 04. 10. 2013, spočívajúca najmä vo vznesení námietky
premlčania. Navrhovateľ zobral podaním zo dňa 21. 06. 2014 návrh na začatie konania späť bez
akéhokoľvek zdôvodnenia a žiadal konanie zastaviť, čím z procesného hľadiska zavinil jeho zastavenie.
Krajský súd uvádza, že právny zástupca vedľajšieho účastníka uplatnil len nevyhnutné trovy, ktoré

vznikli s poskytnutím právnej pomoci za právne úkony, ktoré súviseli s poskytnutím právnej pomoci
odporcom na ochranu ich záujmov, teda len za dva právne úkony, ktoré právny zástupca vykonal pred
tým, ako navrhovateľ vzal podaný návrh na začatie konania späť. Preto ani túto námietku navrhovateľa
nepovažoval krajský súd za dôvodnú.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa ohľadom potreby aplikácie § 150 ods. 2 O.s.p na predmetné

konanie odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. je ustanovením s tzv. relatívne
neurčitou hypotézou ponechávajúcou na zvážení súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke
neprimerané, resp. čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Ide teda o také ustanovenie, ktoré
dáva relatívne široké medze pre sudcovské uváženie, resp. sudcovský zmysel pre spravodlivosť. Jedná
sa o zakotvenie moderačného práva súdu pri rozhodovaní o výške trov konania. Ako jediné kritérium

zákon zakotvuje neprimeranosť trov voči pohľadávke. Ostatné kritériá sú v konaní v drobných sporoch
pre rozhodnutie o náhrade trov konania irelevantné. Aký pomer výšky trov k výške pohľadávky treba
považovať za neprimeraný, to zo zákona nevyplýva. Je teda ponechaný len na voľnej úvahe súdu.
Prípadné nepriznanie, resp. zníženie trov je koncipované ako právo súdu, nie ako jeho povinnosť. V
prípadoch drobných sporov je preto na zvážení súdu, či využije ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. a

účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech, buď neprizná alebo zníži trovy konania. Odvolací súd
má za to, že v predmetnom konaní nebol naplnený právny základ pre aplikáciu citovaného ustanovenia,
keďže vzhľadom na pomer trov konania voči uplatnenej pohľadávke nemožno hovoriť o neprimeranosti,
a preto nebol daný dôvod na aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p..

V odvolacom konaní navrhovateľ úspech nemal. Vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane odporcov

v odvolacom konaní úspech mal a uplatnil si aj právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vyčíslenie
náhrady trov odvolacieho konania za jeden úkon, a to vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podľa § 14
ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny
8,30 Eur a režijný paušál k úkonu vo výške 8,04 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
predstavuje celkom sumu 19,61 Eur s DPH. Keďže vedľajší účastník v odvolacom konaní úspech mal,

patrí mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. aj náhrada trov odvolacieho konania, a to v sume 19,61 Eur, na
náhradu ktorých zaviazal krajský súd navrhovateľa.

Z uvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.