Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/161/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113201525
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113201525.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi X) D. W., U.. XX. XX. XXXX, R. Q. XX,
XXX XX R. R., Š. O. E. A., za účasti vedľajšieho účastníka HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie,
so sídlom ul. J. Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 883,38 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie voči odporcovi 1) z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Doručením oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania dňa 17. 09. 2013 n e n a s t a l i
účinky vzniku vedľajšieho účastníctva na strane odporcu 1).

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23. 01. 2013 domáhal voči odporcovi 1) a odporkyni 2)
zaplatenia sumy 883,38 eura s príslušenstvom. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 13Ro/18/2013-32

zo dňa 27. 05. 2013, ktorý voči odporkyni 2) nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.
06. 2013. Nakoľko odporcovi 1) nebol platobný rozkaz doručený do vlastných rúk, uznesením č.k.
13Ro/18/222013-62 zo dňa 25. 07. 2014 súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 13Ro/18/2013-32 zo dňa 27. 05. 2013 voči odporcovi 1).

Súd vo veci konania proti odporcovi 1) nariadil pojednávanie na deň 02. 12. 2014. Dňa 02. 12. 2014
vzal navrhovateľ návrh proti odporcovi 1) v celom rozsahu späť. Navrhol konanie zastaviť a vedľajšiemu

účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom.
Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 3 OSP, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.Nakoľko navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu voči odporcovi 1) späť pred otvorením pojednávania,
súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak konanie bolo zastavené.

O trovách konania voči odporcovi 1) rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiadnen z
účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko konanie bolo zastavené.

Dňa 17. 09. 2013 bolo súdu doručené oznámenie o vstupe do konania HLAS SPOTREBITEĽA,
občianske združenie, ktorým oznámilo, že vstupuje z vlastného podnetu do konania ako vedľajší
účastník na strane odporcu 1). Vzhľadom na nariadený termín pojednáva súd oboznámil účastníkov o

podaní pred otvorením pojednávania, na ktorom sa pre neprítomnosť navrhovateľ nevyjadril a odporca
neudelil súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z

účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej
literatúre (viď Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion,
2010) predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo
podnet vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník
vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o

prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu
o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas
(hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup
dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do
konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu
vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie

alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje
rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa
stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o

(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší
účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu

(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/
zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať
návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo
môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho

účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať
(viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu
účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by
vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka.

Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si
neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je
hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v
plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel

procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi
konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,
s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,
keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní

podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba
mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.
Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP
treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie

povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005
zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov
konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania
má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a

účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do
konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Odporca 1) nevyjadril súdu súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane. Jeho
nečinnosť, alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku posúdiť ako súhlas

s vystupovaním vedľajšieho účastníka na jeho strane. Pokiaľ preto nevyjadrí účastník, na koho strane
má vedľajší účastník vystupovať svoj súhlas, oznámenie občianskeho združenia o vstupe do konania
nemá právnu relevanciu. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup
takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. Súd tiež uvádza, že
súdnemápreukázanúprávnusubjektivitusubjektu„HLASSPOTREBITEĽA,občianskejzdruženie“,jeho

sídlo, IČO, ani predmet činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd za absolútne neúčinné, preto ani
nebol dôvod na odstraňovanie vád podania, pokiaľ odporca súhlas na vystupovanie uvedeného subjektu
na jeho strane neudelil.So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/207/2011 zo dňa 10. 10. 2012).

Súd nerozhodoval o návrhu navrhovateľa na vrátenie súdneho poplatku, nakoľko platobný rozkaz voči
odporkyni 2) nadobudol právoplatnosť, súd vo veci konal, a teda nie je dôvod na vrátenie súdneho
poplatku pre zastavenie konania voči odporcovi 1).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v troch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.