Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/206/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114227247
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114227247.2

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa: GAMA REÁL, s.r.o. Prešov, Tatranská 32/A, 080 01
Prešov, IČO: 36 468 851, zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Hlavná 19, 080 01
Prešov, proti odporcovi: PHARMAS, spol. s r.o., Hlavná 60, 080 01 Prešov, IČO: 31 704 379, o návrhu
na vydanie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Písomným podaním zo dňa 8.10.2014 doručeným tunajšiemu súdu 9.10.2014 sa navrhovateľ domáha,
abysúdvydalpredbežnéopatrenie,ktorýmbyodporcovinariadilpovinnosťdodávaťvodunavrhovateľovi
do objektu č.s. XXXXX zapísaného na LV č. XXXXX k.ú. Prešov prostredníctvom svojej vodovodnej
prípojky nachádzajúcej sa v budove č.s. XXXX postavenej na parcele KN-C č. XXX/X, zapísanej na LV

č. XXXX k.ú. Prešov, do právoplatného skončenia sporu o určenie vecného bremena, a navrhovateľovi
uložil povinnosť v lehote 30 dní podať žalobu o určenie vecného bremena. Zároveň si voči odporcovi
uplatnil náhradu trov predbežného opatrenia.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.3.2008 nadobudol do výlučného
vlastníctva od odporcu nehnuteľnosti, medzi nimi aj stavbu súpisné číslo XXXXX - reštauračné
zariadenie. Súčasťou či príslušenstvom odkúpených nehnuteľností bola i vodovodná prípojka, ktorá
prechádza z nehnuteľnosti odporcu do nehnuteľnosti navrhovateľa, ktorý mal podružné meranie

spotreby vody a odporca pravidelne mesačne fakturoval navrhovateľovi spotrebované množstvo vody.
Táto povinnosť bola zakotvená aj v bode IV., písm. d) kúpnej zmluvy. Tento spôsob pripojenia vody bol v
týchtoobjektochmožnoviacako30rokov.Listomzodňa29.7.2014odporcovivypovedalzmluvuonájme
časti parcely, a odpoveďou odporcu na tento list bolo zavretie prívodu vody do objektu vo vlastníctve
navrhovateľa od 16.9.2014. Od tejto doby je navrhovateľ odpojený od prívodu vody a vzniká mu škoda.
Navrhovateľ má uzavretú nájomnú zmluvu s iným nájomcom, ktorý potreboval začať prevádzku v týchto

priestoroch, ale bez dodávky vody svoju prevádzku otvoriť nemôže. Odporca tvrdí, že má vo svojom
objekte problém so zatekaním vodovodného potrubia. Ak takýto problém odporca má, mal si ho dávno
vyriešiť bez toho aby obmedzoval navrhovateľa. Poukázal na to, že uplynul dostatočne dlhý čas na
zistenie a odstránenie prípadných závad. Povinnosť odporcu umožniť užívanie vodovodnej prípojky na
dopravu vody cez toto potrubie navrhovateľovi vyplýva z kúpnej zmluvy. Ak by aj to bolo spochybňované,
táto povinnosť mu vyplýva z toho, že právo na dodávku vody pre navrhovateľa a povinnosť odporcu bola

vydržaná formou vecného bremena. Navrhovateľ je držiteľom práva oprávneným a dobromyseľným a
vydržal ho v zmysle § 134 OZ v trojročnejlehote. V 30-dňovej lehote podá žalobu o určenie vecného bremena, súčasný stav však vyžaduje,
aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, aby nedochádzalo ku škodám a schválnostiam medzi
účastníkmi. K návrhu pripojil kúpnu zmluvu s listom vlastníctva o predaji nehnuteľnosti uzavretú medzi

odporcom ako predávajúcim a navrhovateľom ako kupujúcim, zmluvu o prenájme časti parcely uzavretú
medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom, písomnú výpoveď z nájmu
navrhovateľa adresovanú odporcovi zo dňa 29.7.2014, a list odporcu zo dňa 8.9.2014 o havarijnom
stave vodovodného potrubia v zadnej časti pivničných priestorov a odstavení vody od 16.9.2014 do
odstránenia závady.

Písomným podaním zo dňa 6.11.2014, označenými ako doplnenie návrhu na vydanie predbežného
opatrenia, navrhovateľ doplnil, že budova odporcu je naďalej zásobovaná pitnou vodou. Uviedol, že
odporca odôvodňoval zastavenie dodávky vody havarijným stavom vlastného vodovodného potrubia v
zadnej časti pivničných priestorov na ul. Hlavná č. 60. Táto informácia sa však ukázala ako nepravdivá,
pretože odporca by nemohol prevádzkovať svoj objekt, v ktorom má tiež nájomcov. K uvedeniu
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana navrhovateľ zopakoval, že pitná voda

do objektu bola dodávaná cez objekt odporcu desiatky rokov. Doplnil, že je to jediný prívod pitnej vody
a zastavením tohto prívodu nemožno objekt navrhovateľa vôbec prevádzkovať. Zopakoval, že dodávka
vody pritom bola vyriešená v zmluve o prevode nehnuteľnosti, ktorou odporca nehnuteľnosti odpredal
navrhovateľovi. Aj z tejto zmluvy vyplývala odporcovi povinnosť dodávať pitnú vodu (aj keď to v zmluve
priamo uvedené nie je, ale je v nej uvedené, že odporca bude navrhovateľovi dodávku pitnej vody

fakturovať). K nebezpečenstvu bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľ zopakoval, že svoje priestory
daldoprenájmutretejosobe,adoplnil,žekaždýmdňom,kedyjeodstavenádodávkavody,vznikáškoda,
pretože nájomca nemôže prevádzkovať prenajatú nehnuteľnosť a vzniká mu tak škoda, ktorú si môže
uplatňovať proti navrhovateľovi. K tomuto doplneniu navrhovateľ zároveň pripojil faktúry o odporcovej
fakturácii o vody navrhovateľovi za obdobie od 11.7.2013 do 31.12.2013 a od 1.1.2014 do 31.7.2014.

Podľa ďalšieho doplnenia navrhovateľa zo dňa 20.11.2014 predmetom činnosti nájomcu v prenajatých
priestoroch sú reštauračné služby, usporadúvanie koncertov, kultúrnych a spoločenských podujatí.
Navrhovateľ nemá možnosť napojenia na provizórny náhradný zdroj pitnej vody. Bolo by možné napojiť
sa na mestský vodovod vodovodnou prípojkou dĺžky cca 58 bm, z toho viac ako 12 bm je potrebné
pretláčať pod cestou. Náklady na jej realizáciu sú podľa rozpočtu viac ako 12 000,- Eur a potrebný

čas je niekoľko mesiacov. Uvedené náklady by tak predstavovali pre navrhovateľa v plnom rozsahu
škodu, pretože kupoval predmetné nehnuteľnosti od odporcu ako plne funkčné. Ďalšou prípadnou
škodou pre navrhovateľa bude odstúpenie nájomcu BAIDO, s.r.o. z dôvodu nemožnosti využívať
stavbu na dojednaný účel. Vo veci samej sa navrhovateľ mieni domáhať uloženia povinnosti, resp.
určenia existencie vecného bremena, ktoré bude spočívať v povinnosti odporcu ako vlastníka susednej

nehnuteľnosti strpieť dodávku vody zo svojho vodovodu pre navrhovateľa.

Podľa § 74 ods. 2 O.s.p. - pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. - návrh na vydanie predbežného opatrenia má okrem náležitostí návrhu

podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného
opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni
navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Predbežné opatrenie teda predpokladá návrh na jeho vydanie a potrebu, aby ešte pred rozhodnutím

vo veci boli pomery účastníkov dočasne upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že
navrhovateľ má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto predbežnej
ochrany mu pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe
nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného
stavu v právnych vzťahoch účastníkov. Pred vydaním predbežného opatrenia je teda nevyhnutné, aby

boli tvrdené a osvedčené aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa máposkytnúť predbežná ochrana (presný opis právnych vzťahov, vrátane uvedenia konkrétnych dôvodov
svojich nárokov, a ich osvedčenie - predloženie právne relevantných dokumentov, resp. dôkazov
osvedčujúcich tento stav), ako i to, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, teda aby

neboli vážnejšie pochybnosti o opodstatnenosti a potrebe predbežnej úpravy. Z uvedeného tiež vyplýva,
keďže predbežné opatrenie má upravovať právne vzťahy účastníkov len do času definitívnej súdnej
(právnej) ochrany, že z jeho návrhu, aj pre posúdenie primeranosti, musí byť tiež zrejmé, čoho presne
sa navrhovateľ mieni domáhať návrhom vo veci samej (dostatočne určitý návrh).

„Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, či bude nasledovať žaloba na určenie

(pričom treba uviesť konkrétny právny vzťah či právo, ktoré by malo byť predmetom takého určenia s
uvedením, z čoho navrhovateľ vyvodzuje svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení), či
tu má nasledovať žaloba na plnenie s uvedením dôvodu požadovaného plnenia. Až vtedy môže súd
pri nariadení predbežného opatrenia navrhovateľovi zároveň podľa § 76 ods. 3 OSP uložiť, aby návrh
na začatie konania v lehote, ktorú mu určí, podal.“ /Uznesenie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 7 Cmo
237/2000 (citované podľa časopisu Soudní rozhledy č. 10/2000)/

Konanie o vydanie predbežného opatrenia je návrhovým konaním, v ktorom súd nemôže za účastníkov
nachádzať skutkové tvrdenia potrebné na ochranu práva, a na osvedčenie tvrdených skutočností
sú účastníci povinný označiť a predložiť dôkazy. Súd o predbežnom opatrení rozhoduje na základe
skutkového stavu tvrdeného a osvedčeného z ponúkaných dôkazov, pričom vzhľadom na skrátený
charakter tohto konania, ktoré je limitované procesnou lehotou a štádiom konania (v ktorom sa

dokazovanienevykonáva),jemožnosťsúduvykonať(vtomtoprípadevyžiadaťaoboznámiť)výnimočne,
ak je to nevyhnutné, aj iné než navrhované dôkazy (§ 120 ods. 1 O.s.p.), v tomto prípade prakticky
vylúčená.

Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností, tvrdených v

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (prípadne dokladov k nim pripojeným), pri ktorom nie sú
vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti a je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti
sú pravdivé. Z hľadiska právneho je však, okrem nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
predpokladom úspešnosti návrhu aj to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností
možno vyvodiť predbežný záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho,

kto vydanie predbežného opatrenia žiada, a jeho súvis s navrhovanou dočasnou úpravou (jej potrebu).
Znamenáto,žeužzoskutočnostíuvedenýchvnávrhu,prípadnedokladovknimpripojeným,sadáurobiť
záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že výsledok konania vo veci samej bude pre navrhovateľa
predbežného opatrenia priaznivý, a dočasná úprava pomerov, s perspektívou zachovania tohto stavu aj
po rozhodnutí vo veci samej, je potrebná.

V danom prípade však navrhovateľ, napriek výzve na doplnenie podania, v čase rozhodovania súdu o
predbežnom opatrení neuviedol a neosvedčil podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, t.j. neuviedol a neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce záver o povinnosti odporcu
dodávať mu vodu, resp. nárok na „uloženie povinnosti, resp. určenie existencie vecného bremena, ktoré
budespočívaťvpovinnostiodporcuakovlastníkasusednejnehnuteľnostistrpieťdodávkuvodyzosvojho

vodovodu pre navrhovateľa“, ktorého ochrany sa chce domáhať v konaní vo veci samej, a ktorému sa
tak má poskytnúť predbežná ochrana.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že návrh na vydanie predbežného opatrenia smeruje zrejme v
podstate k obsahovo rovnakému rozhodnutiu (stravu), ako by malo byť rozhodnutie vo veci samej, čo
je však vzhľadom na jeho predbežnú povahu a nariaďovanie iba v nevyhnutnom (potrebnom) rozsahu

možné iba výnimočne, a zdôrazňuje potrebu jeho riadneho odôvodnenia.

Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR povinnosti možno ukladať (iba) zákonom alebo na základe zákona, v
jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4,ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády
podľa čl. 120 ods. 2.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 151o OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s
výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne.

Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu

troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil v podstate tým, že táto povinnosť bola zakotvená v bode IV., písm.
d) kúpnej zmluvy, a ako doplnil, aj keď to v zmluve priamo uvedené nie je, ale je v nej uvedené, že

odporca bude navrhovateľovi dodávku pitnej vody fakturovať, a tým že tento spôsob pripojenia vody
bol v týchto objektoch možno viac ako 30 rokov s tým, že právo na dodávku vody pre navrhovateľa a
povinnosť odporcu bola vydržaná formou vecného bremena. Poukázal pri tom iba všeobecne na kúpnu
zmluvu a faktúry za vodné, stočné, avšak konkrétne právne skutočnosti odôvodňujúce túto povinnosť,
alebo rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce vydržanie vecného bremena, neuviedol.

Z predloženej kúpnej zmluvy (č.l. 3 súdneho spisu) v bode IV., písm. d) pritom vyplýva iba deklarácia, že
„predávajúci (odporca) bude uhrádzať spotrebu médií, t.j. elektrickej energie, vodné, stočné za pivničné
priestory a dvorovú časť, pričom dvorovú časť bude kupujúcemu (navrhovateľovi) prefaktúrovávať
podľa skutočnej spotreby evidovanej podružnými meračmi jednotlivých médií“, a z faktúr (č.l. 20 a 21)
vyplýva iba fakturovanie vody odporcom navrhovateľovi bez toho, aby z nich bez ďalšieho bola zrejmá

povinnosť (záväzok) odporcu dodávať vodu navrhovateľovi do určitého objektu, resp. vydržanie vecného
bremena. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že právna povinnosť všeobecne, a ani vecné bremeno,
nevzniká (resp. k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nedochádza) iba dlhodobím
predchádzajúcim faktickým stavom, resp. iba dlhodobým poskytovaním a prijímaním plnenia bez toho,
aby k tomu pristúpili ďalšie právne skutočnosti.

V danom prípade navrhovateľ svoj návrh odôvodnil iba potrebou vody, doterajším faktickým stavom
a tvrdeniami o nešpecifikovanej povinnosti odporcu bez jej konkrétneho odôvodnenia, opodstatnenosť
navrhovanej predbežnej úpravy vo vzťahu k odporcovi, okrem tvrdení o predchádzajúcich plneniach a
finančnej a časovej náročnosti iného riešenia, však nijako neosvedčil. Predbežné opatrenie pritom, ako
súd uviedol už vo výzve na doplnenie podania, nemožno vydať vtedy, keby išlo iba o úpravu faktických

(nie právnych) vzťahov medzi účastníkmi (Bureš, J. - Drápal, L,: Občanský soudní řád. C.H. Beck,
Praha 1994, s. 88). Navrhovateľ netvrdil a neosvedčil aspoň základné skutočnosti o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t.j. skutočnosti, ktoré by nasvedčovali vzniku
a trvaniu záväzku odporcu dodávať navrhovateľovi vodu do určeného objektu, alebo vzniku tomu
zodpovedajúceho vecného bremena (napr. vo vzťahu k tvrdenému vydržaniu - konkrétne skutočnosti

odôvodňujúce dobromyseľnosť navrhovateľa o tom, že mu právo patrí, a vzhľadom na jeho vecnoprávnu
povahutýkajúcusanehnuteľnosti,jehonepretržitývýkonpodobudesaťrokov). Okremtohonavrhovateľ
v tomto konaní nežiada, aby odporca niečo strpel, ale aby konal, pričom neosvedčil ani momentálnu
technickúmožnosťodporcudodávaťvodudoobjektunavrhovateľa(vprípadenedostatkutejtotechnickej
možnosti nie je zrejmá ani povinnosť odporcu aktívne budovať ďalšie, resp. obnovovať technické

prepojenie na dodávanie vody do objektu odporcu), a navrhované predbežné opatrenie by tak mohlotrpieť aj nedostatkom materiálnej vykonateľnosti, čo takisto spochybňuje, resp. neosvedčuje potrebu
jeho vydania.

Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že navrhovateľ neuviedol a neosvedčil právne významné

(rozhodujúce) skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia a podmienky dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana - konkrétne právo (resp. právne skutočnosti odôvodňujúce
nárok) na zachovanie tohto stavu, ktorého ochrany sa chce domáhať vo veci samej, a návrh na
nariadenie predbežného opatrenia preto zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, keď odporcovi, ktorí bol v konaní úspešný, bolo
potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva, keďže mu však žiadne

trovy nevznikli a neúspešný navrhovateľ na ich na ich náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania
nepriznal žiadnemu z nich.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa §

42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.