Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 21, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/103/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114211656
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114211656.2

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľky: Z. V., T.. W., N.. XX.XX.XXXX, A.: XXX XX R. XXX,
Y. B., práv. zast. JUDr. Sabína Hodoňová, advokátka, so sídlom: Mariánske námestie 3, 010 01 Žilina,
proti odporcovi: K. V., N.. XX.XX.XXXX, A.: XXX XX R. XXX, Y. B., práv. zast: JUDr. Mária Miháliková,
advokátka, so sídlom: Horný Val 9/19, 010 01 Žilina, o vylúčenie odporcu z užívania domu, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľke v r a c i a krátený súdny poplatok za návrh vo výške 92,80 eur.

U p r a v u j e sa Daňový úrad Žilina, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátil na adresu
navrhovateľky krátený súdny poplatok za návrh vo výške 92,80 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.04.2014 domáhala, aby súd odporu
vylúčil z užívania rodinného domu špecifikovaného v návrhu a aby odporcu zaviazal na náhradu trov

konania.

Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 13.11.2014 ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej
(pojednávanie konané dňa 12.11.2014 nebolo otvorené) vzala svoj návrh na začatie konania späť v
celom rozsahu a žiadala konanie zastaviť. O trovách konania žiadala rozhodnúť tak, že súd odporcovi
náhradu trov konania neprizná a navrhovala použiť ust. § 150 zák.č. č. 99/1963 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len OSP). Poukázala na to, že odporca bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania

zločinu týrania blízkej a zverenej osoby (navrhovateľky), odporca sa ku skutku priznal, uznal vinu za jeho
spáchanie a súhlasil s trestom. Navrhovateľka bola dlhodobo vystavená násilnému správaniu odporcu,
mala strach a nevedela si predstaviť situáciu, že by s ním naďalej žila v jednej domácnosti. Vzhľadom
na to, že nemala dostatok finančných prostriedkov, obrátila sa na občianske združenie Náruč, ktoré jej
poskytovalo pomoc a usmernenia v konaní. Keďže sama nemá právnické vzdelanie, riadila sa týmito
radami a len z tohto dôvodu podala návrh na vylúčenie odporcu z užívania domu. Navrhovateľka okrem

toho nemá dostatok finančných prostriedkov, keďže jej príjem činí cca 800,- eur mesačne a z tejto sumy
spolu s výživným na deti od odporcu pokrýva potreby seba a spoločných maloletých detí. S ohľadom
na dôvody, ktoré navrhovateľku viedli k podaniu návrhu, sú v konaní podľa navrhovateľky také dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd odporcovi nemal priznať náhradu trov konania.Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len OSP): Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 2 OSP: Súd konanie nezastaví, ak odporca so späť vzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 3 OSP: Nesúhlas odporcu so späť vzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späť vzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späť vzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľky, ktorým je späťvzatie návrhu na začatie konania v celom
rozsahu a s poukazom na skutočnosť, že súhlas odporcu so späťvzatím návrhu sa nevyžaduje, keďže
k späťvzatiu návrhu došlo ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej (pojednávanie dňa 12.11.2014
nebolo otvorené), súd pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia týkajúceho sa zastavenia konania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, podľa ktorého ak niektorý z
účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Súčasne súd aplikoval § 150 ods. 1 OSP, podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na
okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom

úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

K zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľky, ktorá vzala návrh
na začatie konania späť, hoci dôvodom pre späťvaztie návrhu nebolo správanie odporcu, a preto nesie
procesné zavinenie na zastavení konania. S poukazom na to by bola povinná odporcovi nahradiť trovy
konania. Súd však konštatuje, že v danom prípade je náležité aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 OSP,

a to vzhľadom na celkové okolnosti prípadu, vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom a dôvody, pre
ktoré navrhovateľka podávala návrh na začatie konania.

Odporca bol uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podĺa § 208 ods.
1 písm. a/, písm. b/ Tr. Zák., ktorého sa dopustil na navrhovateľke a za to bol odsúdený na trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 3 roky.

Súčasne mu bol uložený zákaz požívania alkoholických nápojov na verejnosti a v domácom prostredí
počas skúšobnej doby, uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou a povinnosť
strpieť na sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 23.09.2014. Súd mal teda v konaní preukázané opakované násilné správanie
odporcu voči navrhovateľke, ktoré u nej (v zmysle trestného rozsudku) vyvolávali akútne stresové

reakcie, pocity strachu, úzkosti, poruchy spánku, bolesti hlavy a úbytok na váhe, únavu. Za takéhoto
stavu fyzického, psychického násilia páchaného odporcom na navrhovateľke, navrhovateľka celkom
pochopiteľne hľadala riešenie tejto situácie a prostriedky ochrany pred násilím, a to aj formou súdnej
ochrany. Súd má za to, že pokiaľ sa odporca preukázateľne dopúšťal násilia na navrhovateľke a pokiaľ
podanie návrhu bolo reakciou na odporcovo násilné správanie, potom, bez ohľadu na dôvody, pre ktoré

neskôr navrhovateľka vzala návrh na začatie konania späť, nebolo by spravodlivé, odporcovi náhradu
trov konania priznať, keďže treba hľadieť predovšetkým na celkovú situáciu, za akej navrhovateľka návrh
podávala a dôvody, pre ktoré navrhovateľku viedli k podaniu žaloby. Bez ohľadu na to, či navrhovateľka
zvolila správny prostriedok ochrany vo forme návrhu na vylúčenie odporcu z užívania bytu, alebo nie,
nemožno neprihliadať na narušené vzťahy medzi účastníkmi majúce svoj základ v čase pred podaním

návrhu. Zároveň súd vzal do úvahy skutočnosť, že pokiaľ by zaviazal navrhovateľku k náhrade trov
konania odporcovi, malo by to bezpochyby negatívny dopad aj na spoločné maloleté deti Mareka aLuciu, o ktoré sa navrhovateľka osobne stará (odporca odišiel podľa vyjadrenia jeho právnej zástupkyne
k matke, s rodinou už nebýva), pričom nemožno dopustiť, aby z dôvodu narušených vzťahov medzi
rodičmi bolo prípadne ohrozené zabezpečovanie potrieb spoločných maloletých detí, na ktoré treba brať

prioritne ohľad.

Vzhľadom na uvedené súd odporcovi (ktorý by mal inak právo na náhradu trov konania voči
navrhovateľke) pri aplikácii § 150 ods. 1 OSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov
konania nepriznal.

O vrátení súdneho poplatku za návrh na začatie konania navrhovateľke rozhodol súd v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 3 prvá veta v spojitosti s ods. 4 zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a

poplatkuzavýpiszregistratrestovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenZoSP),podľaktorýchpoplatok
splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie
zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo
dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo
rozkaz na plnenie. Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa

poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6, 70 eura. Ak sa návrh vzal
späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Podľa § 11 ods. 6 ZoSP: Ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej
správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa
trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v prípade, že orgán

štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti
podľa osobitného zákona. Finančný úrad vráti poplatok alebo preplatok poplatku do 30 dní odo dňa
doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia alebo písomného upovedomenia.

Vzhľadom na to, že navrhovateľka vzala svoj návrh na začatie konania späť pred prvým pojednávaním
vo veci samej, súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku za návrh na začatie konania

navrhovateľke podľa citovaného ustanovenia.

Navrhovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 99,50 eur dňa 29.04.2014.
S poukazom na citované ustanovenie súd preto rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku v sume
92,80 eur (99,50 eur - 6,70 eur). Krátený súdny poplatok bude navrhovateľke vrátený po právoplatnosti
tohto uznesenia prostredníctvom príslušného daňového úradu v zmysle citovaného ust. § 11 ods. 6

ZoSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu

podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne

rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2 OSP.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.