Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/924/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812213486
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812213486.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava proti odporcovi: D. E., bytom N.. O.., U., za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom
Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A o zaplatenie sumy 397,72 eur s príslušenstvom,

o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 11C/293/2012-61 zo dňa 18.
júla 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu
trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 16,11 eur, na účet právneho zástupcu

vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru, advokáta, č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, R. XXXXXXX, do troch
dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 71,70 eur,
ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia. Zároveň uložil vrátiť navrhovateľovi súdny poplatok 16,87 eur po právoplatnosti uznesenia
prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ
sa podaným návrhom domáhal prostredníctvom právneho zástupcu proti odporcovi zaplatenia 397,72
eur s príslušenstvom z dôvodu, že odporca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy č. 2668821
zo dňa 8.8.2005. Právny zástupca vedľajšieho účastníka oznámil podaním zo dňa 8.10.2012 vstup
do konania na stranu odporcu, súčasne si uplatnil trovy konania. Vedľajšiemu účastníkovi na strane

odporcu súd doručil dňa 5.11.2012 návrh s prílohami, ku ktorému podal dňa 5.11.2012 vyjadrenie, v
ktorom vzniesol námietku premlčania a navrhol návrh zamietnuť. Navrhovateľ vzal písomným podaním
zo dňa 8.7.2013 prostredníctvom právneho zástupcu návrh späť. Navrhovateľ účinne zobral späť návrh
v celom rozsahu, preto súd konanie vo veci zastavil s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1 veta prvá
a druhá O.s.p.. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3 z. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch, v platnom znení. Navrhovateľ z návrhu zaplatil súdny poplatok v kolkových známkach v

sume 23,50 eur. Konanie bolo zastavené pred prvým pojednávaním, navrhovateľovi preto vrátil súdny
poplatok v súlade s § 11 ods. 4 z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, v platnom znení, krátený o
sumu 6,63 eur, t.j. v sume 16,87 eur. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka
po posúdení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, teda zastavenia konania pre späťvzatie, prišiel k
záveru, že v danom prípade navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, a preto je povinný
nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. Návrh navrhovateľa nebol podaný

dôvodne, a to s prihliadnutím ku vznesenej námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka. Pokiaľby nedošlo ku späťvzatiu návrhu, bol by návrh ako nedôvodný zamietnutý. Navrhovateľ však svoj návrh
vzal späť a z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené, preto
je povinný nahradiť trovy konania odporcu, resp. vedľajšieho účastníka. Súd mal za preukázané, že

vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, právny zástupca zastúpenie riadne prevzal, vo veci podal
vyjadrenie (zo dňa 5.11.2012, č.l. 29), v ktorom vzniesol námietku premlčania, a preto niet dôvodu na
nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi. Dodal, že navrhovateľ v tejto
vecipodávalnávrhnazačatiekonania,ktorýmsiuplatňovalpremlčanúpohľadávku/premlčanúužvčase
podania návrhu/, s vedomím rizika procesného neúspechu v prípade vznesenia námietky premlčania.

Vedľajší účastník teda riadne a účelne bránil práva. Právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka patrí za
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, vyjadrenie zo
dňa6.11.2012/písomnépodanienasúd)odmenapodľa§14ods.1písm.a/vyhláškyč.655/2004Z.z.vo
výške 56,44 eur / za jeden úkon právnej služby predstavuje odmena sumu 28,22 eur / a náhrada podľa
§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 7,63 eur x 2 úkony právnej služby je 15,26 eur. Celkom
trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka predstavujú 71,70 eur. Iné trovy konania vedľajšiemu

účastníkovi nevznikli, preto suma 71,70 eur predstavuje celkové trovy konania vedľajšieho účastníka.

Proti tomuto uzneseniu, v časti vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, podal v zákonnej
lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu v tejto časti zmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania 19,33 eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov.

Zastával názor, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej existencie schopné
samé poskytnúť právnu pomoc v spotrebiteľských sporoch. Podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra
SR má združenie členov, ktorí majú právnické vzdelanie, pričom združenie môže podľa § 25 z.č.
250/2007 Z.z. využívať aj podporu ministerstva. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave sp.zn. 5Co 26/2012 a 3Cob 259/2011, ktorý v obdobných prípadoch vedľajšiemu účastníkovi

trovy konania nepriznal. Citoval z dôvodovej správy k z.č. 384/2008 Z.z. a vyvodil, že úmyslom
zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa na tento účel zriadeným subjektom, ktorý
bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc. Poukázal na to, že združenie vstupuje do
množstva konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu odporcu, pričom pred oznámením o vstupe do konania
nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Združenie opakuje procesné podania nadbytočne,

bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich sa predmetu sporu. K obdobnému záveru dospel i Krajský
súd v Košiciach v rozhodnutí sp.zn. 6Co 141/2012 a Krajský súd v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co 91/2012.
V zmysle uvedeného zastával názor, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými
na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p..
Súd by nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov neporušil právo na právnu pomoc a

rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu
SR sp.zn. II. ÚS 78/03 a rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.16Co 100/2012. Vo veci
nie je podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože združenie odporcu v konaní
nezastupuje. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka mal z týchto dôvodov za nadbytočné, účelové
a nehospodárne.

Vedľajší účastník využil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu a vo svojom písomnom stanovisku žiadal
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov
odvolacieho konania. Namietal, že združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľov
vstúpilo legitímne v súlade s § 93 ods. 2, 3 O.s.p. z vlastného podnetu do predmetného spotrebiteľského
sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa. Spotrebiteľ bol

v predmetnej veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka a teda z hľadiska samotného
cieľa a poslania činnosti Združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania objektívne účelné.
Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods. 2 ústavy
SR, v zmysle ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi
alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Nesúhlasil s argumentom navrhovateľa, že vedľajší účastník musí mať zo svojej podstaty odborný
aparát na poskytnutie právnej pomoci spotrebiteľom. Uvádza, že vedľajší účastník, ako občianske
združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v
súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov a vystupovať proti dodávateľovi na základe princípu
"rovnosť zbraní". Vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastupovania právnym

zástupcom podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb v znení neskorších predpisov. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania
za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 21,92 eur.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v

napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V predmetnej veci bolo konanie vo veci samej zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade, pokiaľ je konanie zastavené, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ však došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia
návrhu na začatie konania, rozhoduje súd podľa ustálenej súdnej praxe podľa odseku 2 citovaného
zákonného ustanovenia. Podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia hradí trovy zastaveného
konania ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa pritom posudzuje

len z procesného hľadiska,nie podľa hmotného práva, lebopotom by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti
nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť veci samej. Preto, ak
vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, ak nejde o prípad druhej vety tohto
zákonného ustanovenia, že procesne zavinil zastavenie konania.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny v sume

397,72 eur s príslušenstvom. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 11.07.2013
vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodenia a žiadal konanie zastaviť.
Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcovi bolo späťvzatie
návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporca splnil to,
čoho sa podaným návrhom voči nemu domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. je

navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
priznalnáhradutrovkonaniapozostávajúcuztrovprávnehozastúpeniavovýške71,70eur.Odvolacísúd
sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší

účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho
zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho
zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky,
článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa -
odporcu. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil,

jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a dňa 06.11.2012 doručil súdu vyjadrenie k veci, v
ktorom právne kvalifikovane vzniesol námietku premlčania, preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady
trov právneho zastúpenia. Odvolací súd má za to, že v konaní na strane vedľajšieho účastníka nie je
ani dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p..

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade

trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške
16,11 eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 71,70 eur, predstavujúca náhradu trov konania, a
preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne

zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 eur, znížená na polovicu základnej sadzby,
t.j. 8,30 eur za podanie vyjadrenia dňa 26.08.2013, režijný paušál 7,81 eur, spolu trovy odvolacieho
konania vo výške 16,11 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .