Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1CoE/104/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203778
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614203778.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomv
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnej: O. S., nar. X.X.XXXX, bytom O. č. XX, pre vymoženie pohľadávky 1.642,19 Eur
s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského
úradu P., O. XX, pod sp.zn. EX 8308/14, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 5Er/520/2014-15 zo 7.7.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 5Er/520/2014-15 zo 7.7.2014, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č.k. 5Er/520/2014-15 zo 7.7.2014, zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd, poukazujúc najmä na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), §

44 ods. 2 Exekučného poriadku; § 9 ods. 7, § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“); § 45
ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“)
v podstate tak, že exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. sp.zn. SR 04438/12 z 25.10.2012, zaväzuje povinného k
plneniu, ktoré je zákonom nedovolené, keďže plynie zo zmenky. Okrem toho rozhodca, ktorý pri svojom

rozhodovaní neaplikoval ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa, de facto zaviazal povinného
aj k povinnosti zaplatiť príslušenstvo úveru a to napriek tomu, že poskytnutý úver sa podľa § 11
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve o úvere
absentuje údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, nie sú v nej uvedené podmienky, ktoré
upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčná úroková sadzba, na ktorý je výška úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru naviazaná, ako ani časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny a údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov. Pre zdôraznenie správnosti a spravodlivosti svojho rozhodnutia poukázal
na to, že potom ako bol povinnej poskytnutý úver vo výške 800,-Eur, ktorý sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, doposiaľ oprávnenému zaplatila celkovo 750,-Eur. Oprávnený aj napriek tomu žiada
vymôcť ďalších 1.642,19 Eur spolu s 0,25% dennými zmenkovými úrokmi a ostatným príslušenstvom. Aj
bez znalosti zákona sa musí každému javiť uplatnený nárok oprávneného ako neprimeraný a v rozpore

s dobrými mravmi.Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
oprávnený. Podaným odvolaním okresnému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, nesprávnu
aplikáciu právneho predpisu, taktiež, že v konaní došlo k inej vade, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa jeho názoru exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č.
244/2002 Z.z. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. síce upravuje povinnosť exekučných
súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá
odporuje dobrým mravom, ale podľa jeho názoru označené ustanovenie súd nesprávne aplikoval.

Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržiavanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu tak ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona č. 244/2002 Z.z.
Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). V rámci preskúmavania
exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské
konanie. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému,

právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať zjavného
nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská
a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len
na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami
povedané, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 5/2000 uverejnená pod č. 18/2000. V prípade, ak súd na
zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. spôsobom
právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania
práv, ktoré im priznáva zákon č. 244/2002 Z.z. alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na
prejednanie veci pred príslušným súdom. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia §

45 zákona č. 244/2002 Z.z. dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkovexekučnýmkonaním,čojevrozporesobsahomaúčelomzákonač.244/2002Z.z.Nazáklade
uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci,
keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva /

rozhodcovská doložka. On oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl.
zákona č. 244/2002 Z.z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní

vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z.. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu oprávneného sa povinná nevyjadrila.

Zákonný sudca vo svojom stanovisku, odôvodňujúcom prečo odvolaniu oprávneného podanému proti
uzneseniu vyššieho súdneho úradníka nemieni vyhovieť uviedol nasledovné: „Je preukázané, že

exekučné konanie je vedené o vymoženie pohľadávky vzniknutej na základe zmluvy o úvere, ktorá
je spotrebiteľským právnym vzťahom. Hoci je v úverovej zmluve uvedené (spôsobom vyznačenia
jednej z viacerých možností), že povinnej sa poskytol úver na výkon zamestnania, oprávnený, ktorého
zaťažuje dôkazné bremeno, nepreukázal, že úver bol skutočne poskytnutý na uvedený účel. Je na
ťarchu oprávneného, aby preukázal, že úver bol poskytnutý povinnej na účely výkonu zamestnania.

Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, nie je individuálne
dojednaná. Uvedený právny názor korešponduje rozhodovacej činnosti súdov v skutkovo obdobnej
právnej veci (napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.05.2014, sp. zn. 2CoE/57/2014).
Z obsahu listiny vyplýva, že jej podstatná časť predstavuje vopred pripravenú listinu adresovanú
neurčitému počtu spotrebiteľov. Zmluva sa dopĺňa len o identifikačné údaje o dlžníkovi a o úverovej

zmluve. Ostatná časť textu je vopred pripravená listina, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch.
Dôkazné bremeno, že zmluvné ustanovenia medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa považujú za
individuálne dojednané, zaťažuje dodávateľa (oprávneného) v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. V prejednávanej veci oprávnený ako silnejšia zmluvná strana nepreukázal, že zmluvné
ustanovenia obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve sa považujú za individuálne dohodnuté. Znenie

rozhodcovskej zmluvy o riešení sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere síce nie je v rozpore sdoslovným znením ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, avšak zákon v citovanom
ustanovení obchádza, keďže svojimi dôsledkami chce privodiť stav, aby relevantné ustanovenie nebolo
rešpektované. Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje povinnej dosiahnuť rozhodovanie sporu

štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že na
strane žalobcu v sporoch z takýchto úverových zmlúv vystupuje spravidla dodávateľ (oprávnený) a
preto v zmysle takto dojednanej rozhodcovskej doložky prislúcha právo voľby medzi všeobecným a
rozhodcovským súdom dodávateľovi a možnosť voľby dlžníka (povinnej) je tak len iluzórna (uznesenie
Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.01.2014, sp. zn. 6CoE/141/2014). Pokiaľ oprávnený v návrhu

na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Keďže nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy (z dôvodu absolútnej
neplatnosti právneho úkonu), spor nemohol prejednať rozhodcovský súd a preto ani nemohol vydať
rozhodcovský rozsudok. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné vyhovieť
ani z ďalšieho dôvodu. Zmluva o úvere, ktorá má formulárovú podobu a ktorú používa oprávnený vo

viacerých prípadoch, má vzbudiť dojem, že sa na ňu nevzťahuje pôsobnosť zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch. Iba zo skutočnosti, že v zmluve je uvedený účel poskytnutia peňažných
prostriedkov na výkon zamestnania nemožno vyvodiť, že predmetný zmluvný vzťah nepodlieha režimu
zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnenému nič nebránilo, aby pri tvorbe zmluvy zahrnul
do formulára bližšie údaje ozrejmujúce účel poskytnutia peňažných prostriedkov (napr. identifikácia

zamestnávateľa, vymedzenie konkrétneho dôvodu poskytnutia peňažných prostriedkov nevyhnutných
prevýkonzamestnania).Oprávnenýnepreukázal,ženemalúmyselobchádzaťust.§9ods.7citovaného
zákona. Exekučný titul zaväzuje povinnú na plnenie, ktoré je právom nedovolené. Zákon č. 129/2010
Z. z. v ust. § 17 ods. 3 zakazuje v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo
zabezpečiť jeho splnenie zmenkou.“

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§
201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v rozsahu
vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že väčšina odvolacích námietok oprávneného

absolútnenekorešpondujestým,očomokresnýsúdrozhodoval,resp.akokonkrétneodôvodňovalsvoje
jednotlivé závery.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj krajský súd. Na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu krajský súd dodáva:

Okresný súd dospel k správnemu záveru, že predmetný právny vzťah medzi účastníkmi exekučného
konania je vzťahom spotrebiteľským. Uvedenú skutočnosť nenamietal ani sám odvolateľ.

Odvolací súd si osvojil záver okresného súdu i jeho postup, keď podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002
Z.z. ex offo preskúmal podmienky zákonnosti exekúcie.

V zmysle konštantnej judikatúry exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený a zároveň aj povinný
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002
Z.z. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/291/2010 z 29.3.2011). Pritom nie je

viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. v spojení s § 159 O.s.p.

Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. je
tak potrebné na účely § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súdje teda pri postupe podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok
tak, akoby materiálne právoplatný nebol a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona
č. 244/2002 Z.z. aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu nedostatky uvedené

v § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z.z., alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 zákona č. 244/2002 Z.z.) potom treba považovať za to zákonné
zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie.

Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok

nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto
samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 zákona
č. 244/2002 Z.z.), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského
súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej
možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom.

Tomutozáverunapokonsvedčíidoslovnéznenieustanovenia§35zákonač.244/2002Z.z.,ktoréúčinky

rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo
zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku,
čo je pochopiteľné i s ohľadom na to, že rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe
rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym
konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky

postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou.

Okresný súd postupoval správne, keď aplikoval ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. v
znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným (resp. v
čase, kedy oprávnený vyplnil zmenku), ktoré výslovne zakazovalo (neumožňovalo) zabezpečiť splnenie
spotrebiteľského úveru zmenkou.

Aj v súčasnosti platná právna úprava vo vzťahu k zabezpečeniu záväzkov spotrebiteľa expressis
verbis ustanovuje neprípustnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom (§ 5a písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení platnom
od 1.5.2014).

Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd dospel k správnemu záveru, že predmetný rozhodcovský

rozsudok zaväzuje povinného na plnenie ktoré je právom nedovolené, a to z dôvodu, že ide o plnenie
plynúce zo zmenky (zmenkovú sumu), ktorú oprávnený použil na zabezpečenie svojej pohľadávky zo
spotrebiteľskej zmluvy.

Aj odvolací súd vo vzťahu k požadovaným zmenkovým úrokom poznamenáva, že bez ohľadu na
právne postavenie povinného v posudzovanom záväzkovom právnom vzťahu, je dojednanie 0,25 %

denných zmenkových úrokov, ktoré v ročnom vyjadrení predstavujú 91,25 % úroky treba vyhodnotiť
ako dojednanie, ktoré je v rozpore so zákonom, a to tak v prípade, že povinný má v záväzkovoprávnom
vzťahu postavenie spotrebiteľa (pre rozpor s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa - najmä s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z..), ako aj v prípade, že povinný by mal
v tomto vzťahu postavenie podnikateľa (pre rozpor s ustanovením § 265 Obchodného zákonníka).

Odvolací súd sa stotožňuje aj s tým, že rozhodcovský rozsudok priznáva oprávnenému príslušenstvo
pohľadávky, na ktoré oprávnenému v zmysle nevznikol nárok (§ 11 zákona č. 129/2010 Z.z.).

Odvolací súd poznamenáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument v odvolaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o v odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoriajednotu, a preto je nadbytočné, aby nadriadený súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové
a právne závery súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné a preto

rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdtak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal.Odvolateľ
- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p.nemáprávonaichnáhradu.Naprotitomupovinnásináhradutrovodvolaciehokonanianeuplatnila
(§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky jej ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.