Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/283/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113235411
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113235411.3

Uznesenie

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: B. M., bytom XXXXX, O. nad E. č. XX proti odporcovi:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, 85102, Bratislava, zast. Tomáš
Kušnír, s.r.o., Pajštúnska 5, 95102, Bratislava , o návrhu na obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na obnovu konania zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.08.2013 navrhovateľ podal navrhovateľ návrh na obnovu konania vedeného na tunajšom súde
podspisovouznačkou23RoB/527/2011.Vkonanípodspisovouznačkou23RoB/527/2011bolplatobným
rozkazom 23RoB/527/2011 - 23 zo dňa 07.02.2012 odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.288,94 eur spolu so 9,5% úrokom z omeškania od 09.12.2006 do zaplatenia, ako aj náhradu trov
konania, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.8.2012 . Obnovy konania sa navrhovateľ domáha z

dôvodu, že nastali nové skutočnosti, najmä o existencii pre neho nových rozhodnutí, ktoré tu boli v
čase napadnutého rozhodnutia, a o ktorých nemal vedomosť. Uviedol, že v týchto rozhodnutiach súdy
judikovali ex offo súdny prieskum zmluvných podmienok. V návrhu na obnovu konania zo dňa 28.8.2013
uviedol, že iba pred pár mesiacmi sa dozvedel od združenia na ochranu spotrebiteľa o existencii
rozhodnutí slovenských súdov, ktoré boli zverejnené na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti
SR.

Navrhovateľ uviedol, že k podaniu návrhu na obnovu konania ho viedlo uplynutie premlčacej doby a

podmienky, ktoré tam nie sú celkom transparentné, pričom sa to týka platobného rozkazu od EOS KSI.
Uviedol, že všetko začal riešiť, až keď mu prišla exekúcia na túto sumu dňa 15.5.2013, v ktorý deň
mu vtedy mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré prevzal dňa 15.5.2013 na návrh
EOS KSI Slovensko, pričom si nebol istý, že prevzal platobný rozkaz a aj z tohto dôvodu ako aj dôvodu
neprijateľných podmienok, že má zaplatiť toľko súdnemu exekútorovi, podal návrh na obnovu konania.
Vyjadril sa, že návrh mu poradilo Združenie na ochranu spotrebiteľa, jednal so zástupcom z Nitry -

Ščasnou, pretože mal ešte jednu vec s EOS, ktorú vec mu vyriešilo združenie bez jeho vedomia a
potom sa dozvedel, že voči nemu bolo konanie zastavené, na základe čoho sa dozvedel o existencii
združenie, pričom bolo to pred 2 alebo 1 rokom. Ďalej uviedol, že sa dozvedel z iného sporu, keď mu
prišiel rozsudok, že spor vyhral, asi platobný rozkaz prišiel skôr ako vedel, že sa môže brániť ako bežný
človek. O obnove sa dozvedel v januári 2013, pretože mu prišlo od exekútora v máji 2013, preto to
bolo niekedy po uvedenom dátume. Vyjadril sa, že určitú dobu úver splácal, ale celý úver nesplatil,

kontaktovalo ho združenia v roku 2012, keď pracoval v Nitre približne do polovice septembra 2013,
nakoľko potom išiel pracovať do Zlatých Moraviec, preto ho združenie mohlo kontaktovať v období od
októbra 2012 do mája 2013. Potvrdil, že na platobnom rozkaze č.k. 23 Rob 527/2011 - 23 jeho podpis.Právnyzástupcaodporcuuviedol,ževmáji2013navrhovateľvedeloskutočnostiach,naktorépoukazuje
v návrhu na obnovu, pretože podal námietky proti exekúcii v konaní 14Er/378/2013, kde už v tomto
konaní uvádzal skutočnosti ohľadne premlčania. Už v januári 2013 navrhovateľ vedel o skutočnostiach,

na ktoré sa odvoláva v návrhu, pričom rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, na ktoré poukazuje
navrhovateľ v podanom návrhu sa stali záväznými pre fyzickú a právnickú osobu uplynutím 20.-teho
dňa od ich zverejnenia v Úradnom vestníku EÚ, ide o rozhodnutia staršieho dáta z roku 2010, pričom
namietal, že došlo k zmeškaniu trojmesačnej subjektívnej lehoty. Ďalej uviedol, že ak sa navrhovateľ
domáhal v predchádzajúcom konaní postavenia spotrebiteľa, domáha sa nesprávneho právneho

posúdenia zo strany Okresného súdu Nitra s poukazom na rozhodnutie NS SR R49/2005, nesprávne
právne posúdenie vo veci samej o sebe prípustnosť obnovy konania nezakladá.

Podľa ustanovenia § 234 ods. 1 a 2 OSP návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo
obnovu konania povolí.

Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto
naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.

Podľa § 228 ods. 1 O. S. P. právoplatný rozsudok môže účastník konania napadnúť návrhom na obnovu
konania,

a/ ak sú tu skutočnosti alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ
môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b/ ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre

neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c/ ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu.

Nakoľko platobný rozkaz 23RoB/527/2011 - 23 zo dňa 07.02.2012, nadobudol právoplatnosť dňa
21.08.2012, návrh na obnovu konania bol podaný dňa 28.08.2013, navrhovateľ vo svojej výpovedi
uvádzal, že o dôvode obnovy sa dozvedel približne v mesiaci január 2013 a aj v návrhu, ktorý

podal dňa 28. 8. 2013 uvádzal, že sa o dôvode obnovy dozvedel pred pár mesiacmi, ktorý údaj o
uplynutí subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania - troch mesiacov potvrdzuje aj
ďalšia skutočnosť, vyplývajúca z výpovede navrhovateľa, ktorý uviedol že vec začal riešiť po dátume
15.5.2013, keď mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, združenie na ochranu spotrebiteľov
kontaktoval ešte v roku 2012, keď obdržal rozhodnutie v inej veci, v ktorej bol úspešný a navyše potvrdil,

že pravdepodobne sa na nich obrátil aj s platobným rozkazom, ktorého sa toto konanie týka. Súd
preto dospel k záveru, že navrhovateľovi subjektívna trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu
konania uplynula.

Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu
navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť ( § 230 ods. 1 O.

S. P.).

Subjektívna lehota sa vzťahuje na dôvody obnovy uvedené v ustanovení § 228 ods. 1 písm. a), c) OSP.

Podľa § 230 ods. 2 O.S.P. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu
uvedeného v a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v
občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) § 228 ods. 1 písm. c), c) § 228 ods. 1 písm. d), d) § 228 ods. 1 písm. e).

Podľa § 230 ods. 3 O.S.P. navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.Nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej
istoty. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštačnom postupe formou
odvolania. Výnimkou z tohto spravidla sú mimoriadne opravné prostriedky, ktorými sa dosahuje náprava

právoplatných rozhodnutí, ak existujú závažné okolnosti spochybňujúce správnosť a spravodlivosť
rozhodnutí.Jednýmznichjeobnovakonania.Sozreteľomnamimoriadnosťtohtoopravnéhoprostriedku
platia preň, v porovnaní s odvolaním ako riadnym opravným prostriedkom, určité obmedzenia. Pre
obnovu konania sú taxatívne vymedzené dôvody, o ktoré možno návrh oprieť. Dôvody obnovy konania
možno uplatniť len v zákonom stanovených lehotách, pričom návrh na obnovu právoplatného konania

môže podať len účastník pôvodného konania. Dôvodom obnovy konania podľa § 228 ods.1 psím.
a/ O.s.p. sú len také nové skutočnosti a rozhodnutia, ktoré navrhovateľ ako účastník pôvodného
konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu pre neho privodiť priaznivejšie
rozhodnutie a len také dôkazy, ktoré sa z objektívnych príčin nemohli vykonať v pôvodnom konaní,
ak môžu pre navrhovateľa ako účastníka pôvodného konania privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo
veci. Nemožnosťou použiť skutočnosti alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie

nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť uznať či predložiť tieto skutočnosti
alebodôkazyúčastníkomkonaniavočisúdu,pričomnejdeoprípadynevykonaniamožnéhodokazovania
súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich
nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (R 19/1975). Navrhovateľ poukázal
na rozhodnutia vnútroštátnych súdov, ale aj na rozhodnutia súdneho dvora Európskych spoločenstiev

v roku 2000, 2002. Vnútroštátna úprava, ktorá obsahuje inštitút obnovy konania bola doplnená o ďalší
dôvod v paragrafe 221 ods. 1 písm. e) O.s.p. novelou O.s.p. účinnou od 15. 10. 2008 vykonanou z.č.
384/2008 Z.z. a to rozpor rozhodnutia všeobecného súdu s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev aj pre tento dôvod platia ustanovenia o
začiatku behu subjektívnej, ako aj objektívnej lehoty upravenej v § 230 ods. 3 O.s.p., aj keď pre

ukončenie objektívnej nie je stanovený jej koniec. Práve neobmedzené časové obdobie neprimerane
zasahuje do právnej istoty účastníkov konania ako aj tretích osôb, ktoré pôvodným súdnym rozhodnutím
nadobudli. Povinnosť dodržiavať právo Európskej únie vyplýva predovšetkým z článku 144 ods. 1.
Ústavy, na základe, ktorého sú súdy a to s poukazom na článok 7 ods. 2 Ústavy SR pri rozhodovaní
viazané medzinárodnou zmluvou, ktorou je Zmluva o Európskej únii, Zmluva o fungovaní Európskej únii,

ale aj ostatnými prameňmi práva Európskej únie, t. j. aj rozhodnutiami súdov EÚ. V tejto súvislosti
je nutné uviesť, že podľa článku 297 Zmluvy o fungovaní EÚ sa rozhodnutia Súdneho dvora stávajú
voči fyzickým osobám účinnými 21. dňom po ich zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Okrem toho sú
zverejnené aj na internetovej stránke Súdneho dvora, čím sa stávajú dostupné aj pre tie osoby, ktorej
účastníkmi sporu, v ktorom boli vydané, neboli. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva záver, že súdy

členského štátu sú povinné preskúmať svoje právoplatné rozhodnutia, avšak len vzhľadom na neskôr
vydané prejudiciálne rozhodnutia Súdneho dvora, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky, a
to ak vnútroštátne právo umožňuje preskúmanie konečného rozhodnutia z dôvodu, že rozhodnutie
vychádzalo s ohľadom na neskoršie rozhodnutie Súdneho dvora z nesprávneho výkladu práva únie
a bolo vyhlásené bez toho, aby bola Súdnemu dvoru položená prejudiciálna otázka, ak dotknutá

osoba podá návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia ihneď potom, ako sa dozvedela o rozhodnutí
Súdneho dvora a tak novým rozhodnutím nie sú dotknuté záujmy tretích osôb. Vychádzajúc zo zásady
res iudicata, ako zásady právnej istoty je preto možné zasahovať do právoplatných a vykonateľných
rozhodnutí a tieto preskúmavať, prípadne zrušiť, ak sú nezlučiteľné s právom únie len vtedy, ak sa
vyčerpali všetky dostupné opravné prostriedky alebo, ak uplynuli lehoty, ktoré sú pre ich podanie

stanovené. Súd preto uvádza, že ak bolo vydané rozhodnutie Okresného súdu v čase, kedy boli
rozhodnutiaeurópskehosúdnehodvora,naktorénavrhovateľpoukazujezverejnenévúradnomvestníku
Európskej únie, ako aj v zbierke súdnych rozhodnutí súdneho dvora EÚ a aj na internete, pričom
sa stali pre Slovenskú republiku právne záväzné dňom, keď sa stala členským štátom Európskej
únie, málo podať odpor proti platobnému rozkazu a v ňom tieto skutočnosti uvádzať. Na základe

uvedeného súd dospel k záveru, že v danej veci nejde o žiadnu novú skutočnosť, o ktorej sa mal
navrhovateľ dozvedieť pred podaním návrhu na obnovu konania a navyše mu uplynula subjektívna
trojmesačná lehota na podanie návrhu na obnovu konania, ktorá navyše začala plynúť uplynutím 20.
dňa od zverejnenia rozhodnutia podľa Úradného vestníka EÚ, v ktorom je každé rozhodnutie ESD
publikované, a tým aj záväzné pre každú fyzickú, ale aj právnickú osobu. Rozhodnutia ESD majú účinky

pro futuro a len prejudiciálnom konaní majú spätné účinky, pretože prejudiciálne rozhodnutia nemajú
konštitutívny, ale deklaratórny charakter. Súdny dvor Európskej únie je jedine oprávnený podávať
záväzný výklad všetkých ustanovení práva Európskej únie a objasňovať ich zmysel a pôsobnosť
vykladaného ustanovenia, inak by sa zásada res iudicata, ktorá reprezentuje zásadu právnej istotyúčastníkov súdnych konaní dostala do rozporu so zásadou legitímneho očakávania tohto účastníka,
ktorý bol v pôvodnom konaní úspešný. Zásada právnej istoty účastníkov nemôže byť podriadená
zásade legitímneho očakávania toho účastníka, ktorý návrh na obnovu konania podal, pretože by sa tak

dostala do rozporu aj so zásadou legitímneho očakávania toho účastníka, ktorý bol vo v prvostupňovom
konaní na základe pôvodného rozhodnutia okresného súdu úspešným. Zásada právoplatne rozhodnutej
veci vyžaduje, aby súdne rozhodnutia, ktoré sa stali právoplatnými po vyčerpaní dostupných opravných
prostriedkov alebo po márnom uplynutí lehôt na ich podanie, nemôže byť v budúcnosti spochybnené.

Podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu konania je nielen spôsobilý predmet, voči ktorému

návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy, z ktorého návrh vychádza, lehoty počas ktorých musí byť návrh
na obnovu konania podaný, osoba spôsobilá na podanie návrhu, ale aj osobitné náležitosti návrhu
na obnovu konania a príslušnosť súdu k jeho prejednaniu. Splnenie týchto podmienok je súd povinný
skúmať. Je pravdou, že už v čase rozhodnutia súdu platobným rozkazom platil zák. č. 250/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a do nášho právneho poriadku bola transponovaná Smernica Rady č.
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to zákonom č.

150/2004 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v znení neskorších
predpisov). Súd rozhodoval platobným rozkazom o nároku navrhovateľa v roku 2012, preto navrhovateľ
mal dostatok času oboznámiť sa s platnými a účinnými zákonmi. Ak tak neurobil vlastným zavinením,
resp. z dôvodu nevedomosti nevyužil svoje zákonom dané právo brániť sa podaním odporu, a tým
neboladodržanápodmienka,žektakémutorozhodnutiudošlobezjehoviny.Návrhnaobnovukonaniaje

mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý predpokladá vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov,
ktoré navrhovateľ nevyčerpal.

Platobný rozkaz č. k. 23RoB/527/2011 - 23 zo dňa zo dňa 07.02.2012, nadobudol právoplatnosť dňa
21.08.2012, navrhovateľ podal návrh na súd až 28.08.2013, o dôvodoch obnovy sa dozvedel najneskôr
dňa 15. 5. 2013, preto nebola splnená základná zákonná podmienka pre podanie návrhu na obnovu

konania včas, keďže nebola dodržaná 3-mesačná subjektívna lehota stanovená v § 230 ods. 1 O.s.p.,
ktorej splnenie je pre podanie návrhu na obnovu konania nevyhnutné.

Z vyššie uvedených dôvodov je preto súd toho právneho názoru, že nebola splnená základná zákonná
podmienka pre podanie návrhu na obnovu konania, a to že nebola dodržaná 3-mesačná subjektívna
lehota, ktorej splnenie je pre podanie návrhu na obnovu konania nevyhnutné. Súd zároveň poukazuje

na skutočnosť, že navrhovateľ sa snažil v súvislosti s preskúmavaním zachovania subjektívnej
trojmesačnej lehoty prispôsobovať svoju výpoveď, ktorá bola v tomto smere rozporná aj s poukazom
na skutočnosti uvedené v návrhu, avšak jednoznačne z výpovede navrhovateľa bolo ustálené, že
subjektívna trojmesačná lehota uplynula.

S poukazom na uvedené súd návrh na obnovu konania zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 OSP tak, že plne úspešnému právnemu
zástupcovi odporcu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,