Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoE/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203771
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614203771.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený spoločnosťou Advocate, s.r.o. so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, XXX
XX N. Y., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.319,83 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 5Er/516/2014-14 zo dňa 4. júla

2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Dospel k záveru, že rozhodcovský súd nemal právomoc konať vo veci a jeho právomoc bola založená
na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovská zmluva je v rozpore s ust.

§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka), a teda, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce

upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale okresný súd dané ustanovenie nesprávne
aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje
na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie
§ 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd,

či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu - dovolenosť, možnosť a súlad s
dobrými mravmi. Postupom okresného súdu došlo k nahradeniu konania o zrušenie rozhodcovského
rozsudku (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Odvolateľ tiež vytkol súdu prvého stupňa, že
pri posudzovaní predložených dôkazov namietal skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami nebola
dojednaná rozhodcovská doložka.

K odvolaniu sa povinná nevyjadrila.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s

§ 167 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní

obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými
v podanom odvolaní, pričom vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 159 O.s.p. sa u rozsudkov rozlišuje formálna a materiálna právoplatnosť. Formálnu

právoplatnosť nadobúda rozsudok vtedy, ak ho už nemožno napadnúť odvolaním. Materiálnou
právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje
ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
však dáva exekučnému súdu oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne
právoplatný nebol a z hľadiska ustanovenia § 159 O.s.p. nie je ním viazaný. Exekučný súd teda

môže skúmať (podľa § 45 ods. 2 aj bez návrhu), či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo ak
odporuje dobrým mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia nemožno odvodzovať len zo samotného
výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti;
spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť pochybenia v aplikácii hmotného, či dokonca aj

procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva
a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučného titulu má exekučný súd plné oprávnenie „vstúpiť“ do
rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery.

Právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinnou mal aj podľa názoru
odvolacieho súdu spotrebiteľský charakter. Súd prvého stupňa ohľadom hodnotenia daného vzťahu

prezentoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobné a vyčerpávajúce argumenty, s ktorými
sa odvolací súd stotožnil. Pokiaľ odvolateľ vyčítal prvostupňovému súdu názor, podľa ktorého mal tento
vyhodnotiť, že nedošlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd zdôrazňuje, že prvostupňový
súd nevyhodnotil, že nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ale že táto je neplatná. Skúmaním
platnosti rozhodcovskej zmluvy (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú

vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona,
a to z ust.

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom.

Rozhodcovská zmluva je zmluvnou podmienkou, u ktorej význam posudzovania kritérií, či sa jedná

o neprijateľnú podmienku je zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať
spor rozhodcom. Spotrebiteľ tým sa vzdáva ústavného práva na prejednanie veci pred súdom. Preto
je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu uzavrieť
rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné dojednanie preňho má nejaký význam a že z hľadiska ochrany
spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne dojednal.

Spôsob, akým rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade bola koncipovaná a spotrebiteľovi
predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, čím oprávnený
sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitnédojednanie rozhodcovskej zmluvy, resp. žeby povinná osobitne si vymienila jej dojednanie. Naopak ide o
formulárovúzmluvu,ktorúpovinnánemohlanijakoovplyvniťamohlalenrozhodcovskúzmluvuakocelok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Na základe konštatovaného krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne,
keďže zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva (Exekučný poriadok a zákon č.
244/2002 Z. z.), ale v plnom rozsahu rešpektuje aj najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.