Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/174/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212233743
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7212233743.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvprávnejvecižalobcuB.O.X.X..H..E..sosídlomvW.,Ú.Č..X,protižalovaným:
X. U. W., bytom v O., P. Č.. X, X. Y. W., bytom v O.Š., P. Č..X, za účasti vedľajšieho účastníka N. A. E.
E.Y. X. M., so sídlom v F., Q. Č.. XX, o zaplatenie 499,27 eura s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka
proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 3.1.2014 č.k. 13C 54/2013-71 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, žalovaným náhradu trov konania nepriznal
a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na trovách konania sumu 102,41 eura do
3 dní od právoplatnosti uznesenia a zároveň nariadil vrátiť žalobkyni súdny poplatok v sume 22,87 eura
do 15 dní prostredníctvom Daňového úradu W..

Uvedeným rozhodnutím rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu v sume 499,27 eura

titulom poskytnutého úveru.

Výrok o zastavení konania odôvodnil tým, že žalobkyňa vzala späť žalobný návrh a žiadala konanie
zastaviť, preto konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Žalovaným žiadne trovy nevznikli, preto súd
žalobkyňu na náhradu trov žalovaným nezaviazal.

Pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka súd vychádzal z názoru, že žalobkyňa
procesne zavinila zastavenie konania, preto má povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia a to za 2 úkony právnej služby - odporu proti

platobnému rozkazu a písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 28.5.2013 každý úkon právnej
pomoci v sume 34,86 eura a k tomu 2x režijný paušál po 7,81 eura. Vzhľadom na to, že právny zástupca
vedľajšieho účastníka je platcom dane z pridanej hodnoty, priznal mu zvýšenú odmenu o 20% DPH,
teda o 17,07 eura.

Protitomutouzneseniuvovýrokuotrováchkonaniavedľajšiehoúčastníkapodalvčasodvolaniežalobca.
Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v uvedenom výroku zmenil a vedľajšiemu účastníkovi

náhradu trov konania nepriznal. V odvolaní uviedol, že súd v uvedenej časti rozhodnutie nesprávneprávne posúdil, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania. Uviedol, že považuje právne
zastúpenie vedľajšieho účastníka v konaní za nadbytočné, účelové a nehospodárne. Žalobca zastáva
názor, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu

pomoci pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Samotné združenie má v radoch členov,
ktorí evidentne majú právnické vzdelania a združenie má pritom možnosť využívať aj určenú podporu
ministerstva. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného
a to oznámenie o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na
priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že Združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom

prípade, ale z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Je toho názoru, že
len na základe skutočností, že žalovaným je spotrebiteľ bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave
konania je nemožné pripraviť sa na zastupovanie tej ktorej veci a teda naplniť podstatu právneho úkonu
- príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Podľa jeho názoru, súd by mal pri rozhodovaní o priznaní
náhrady trov konania skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených účastníkom.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách

konania vedľajšieho účastníka a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

V prejednávanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav vo
vzťahu k trovám konania vedľajšieho účastníka, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak priznal
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia a to za 2
úkony právnej pomoci (odpor proti platobnému rozkazu a písomné vyjadrenie). Ani počas odvolacieho

konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia na
právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa je toho názoru, že trovy konania vedľajšieho účastníka
možno považovať za účelne vynaložené na bránenie práva žalovaného, preto vedľajšiemu účastníkovi

patrí náhrada za ich vykonanie.

Vedľajší účastník v prejednávanej veci podal odpor proti platobnému rozkazu v ktorom zároveň vzniesol
námietku premlčania a uplatnil si náhradu trov konania. Žalobca písomným podaním zo dňa 4.12.2013
vzalspäťnávrhvcelomrozsahuažiadal,abysúdkonaniezastavil.Vedľajšiemuúčastníkovipretovzniklo
právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., pretože žalobca zavinil,

že konanie sa muselo zastaviť. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd je toho názoru, že trovy
konania vynaložené zo strany vedľajšieho účastníka spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za
podanie odporu proti platobnému rozkazu a za písomné vyjadrenie sú účelne vynaloženými trovami
konania, preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada. Treba povedať, že uplatnené trovy konania boli
totiž vynaložené v súvislosti s úkonmi vykonanými v prospech žalovaného a v súvislosti s právnymi

službami ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu. Súd však nepriznal náhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi za úkon právnej pomoci spočívajúci v príprave a prevzatí zastúpenia. Preto bez
významu je námietka žalobcu v odvolaní, že „je nemožné pripraviť sa na zastupovanie v tejto veci, teda
naplniť podstatu právneho úkonu - príprava a prevzatie právneho zastúpenia“. Pokiaľ žalobca namietal,že vedľajší účastník nemá právo na právne zastúpenie, resp. že má konať v konaní sám, bez nároku na
náhradu trov právneho zastúpenia, táto námietka nemá oporu v platnom procesnom práve.

Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie (§ 18 O.s.p.) a účastník sa môže dať

v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, pritom ako zástupcu si účastník môže zvoliť advokáta
(§ 24 O.s.p.).

Z tohto ustanovenia je možné vyvodiť, že vedľajší účastník, rovnako ako účastník konania má právo
na zastúpenie advokátom. Toto právo mu patrí bez ohľadu na to, či niekto z jeho členov má právnické
vzdelanie alebo nie. Právo na právnu pomoc vyplýva aj z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie je daný žalobcom uvádzaný odvolací dôvod, preto

odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka ako vecne
správne potvrdiť.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník , v danom prípade žalovaní a
vedľajší účastník, ktorým však trovy konania v súvislosti s odvolaním nevznikli a žalobca v odvolacom

konaní nemal úspech, preto súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.