Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/562/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812204672
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6812204672.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému Q. U., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom X. E.
XXX/XX, XXX XX S., toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Evou Pivarčovou, súdnou
tajomníčkou informačného centra Okresného súdu Zvolen, Ul. J. Kozáčeka 19, 960 68 Zvolen 1, za

účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaného: 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A a 2/ Združenie bratislavských spotrebiteľov, so
sídlom Stavbárska 60, 821 07 Bratislava - mestská časť Vrakuňa, IČO: 30 790 735, zast. JUDr. Paedr.
Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Karloveská 3154/32, 841
04 Bratislava, o zaplatenie 1.012,52 eura s prísl., na odvolanie vedľajšieho účastníka Združenie na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS, proti uzneseniu Okresného súdu Revúca zo dňa 23. 04. 2014, č.
k. 6C/9/2013 - 175, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým vedľajšiemu v 1/ rade náhradu trov konania nepriznal, z
r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímokresnýsúd konaniezastavil,vedľajšiemuúčastníkovi1/nastranežalovaného

náhradu trov konania nepriznal a zároveň nariadil Daňovému úradu Bratislava vrátiť súdny poplatok vo
výške 53,87 eur žalobcovi do 15 dní od doručenia právoplatného uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podal žalobu na okresnom súde dňa 23. 07. 2012, dňa 11. 12.
2013 ju zobral späť. Súd preto podľa § 96 ods. 1, 2, 3 konanie zastavil. Pretože žalobu zobral späť bez
uvedenia dôvodu, zavinil zastavenie konania, preto je podľa § 146 ods. 2 O. s. p. povinný znášať
náhradu účelných trov konania. Zároveň uviedol, že o trovách konania žalovaného nerozhodoval,

pretože si ich neuplatnil v zákonnej lehote, rovnako nerozhodoval ani o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka v 2/ rade. Pretože na výzvu súdu si uplatnil náhradu trov konania len vedľajší účastník 1/,
rozhodoval o tomto nároku, pričom nepriznanie trov odôvodnil tým, že vedľajší účastník 1/ si okrem trov
právneho zastúpenia iné trovy neuplatnil a ich vznik nemal súd v konaní preukázaný zo spisu. Pokiaľ
ide o trovy právneho zastúpenia, nepoprel nárok vedľajšieho účastníka na trovy konania, uviedol, že mu
právo dať sa v konaní zastupovať neupiera, pričom konštatoval, že pristúpil k argumentácii právneho

zástupcu vedľajšieho účastníka k účinnej, t. j. takej, na ktorú možno prihliadať. Avšak zároveň uviedol, že
je súd oprávnený zaoberať sa účelnosťou vynaloženia trov, pričom trovy právneho zastúpenia vedľajším
účastníkom 1/ považoval za neúčelne vynaložené, pretože vystupuje ako právnická osoba založená za
účelom ochrany spotrebiteľa vzhľadom na predmet svojej činnosti a účel existencie má byť schopný
podať kvalifikované právne stanovisko vo veci na ochranu spotrebiteľa sám, nepotrebuje k tomu právnu
pomoc advokáta. Inak je otázne, či vôbec je schopný naplniť v súdnom konaní účel, pre ktorý bol

založený a prečo do konania vstupuje. Preto je povinný trovy konania znášať si sám.Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal vedľajší účastník, ktorý obsiahlo argumentoval a žiadal priznať
náhradu trov prvostupňového konania vo výške 138,44 eur, ako aj trovy odvolacieho konania vo výške
46,49 eur. V dôvodoch odvolania namietal, že Združenie ako právnická osoba zameraná na ochranu

spotrebiteľov vstúpilo legitímne do konania v súlade s § 93 ods. 2, 3 O. s. p. z vlastného podnetu.
Vstup vedľajšieho účastníka do konania bol opodstatnený, pretože žalobca vzal žalobu späť až po ich
vstupeapísomnomvyjadrenízodňa30.01.2013,ktoréboloúčinnýmprostriedkomochranyspotrebiteľa
v súdnom konaní. Žalobca teda až po ich písomnom vyjadrení a oboznámením sa s obsahom podaného
vyjadrenia vzal žalobu v celom rozsahu späť, čo nasvedčuje tomu, že vstup do konania naplnil svoj

primárny účel, a to ochranu práv žalovaných spotrebiteľov. Preto spotrebiteľ bol v danej veci úspešný
v dôsledku ich aktivity a samotného cieľa poslania činnosti združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa.
Trovy konania, ktoré požadujú, sú objektívne účelné. Ak by vedľajší účastník vyjadrenie nepodal,
žalobca by žalobu späť nevzal. Súd preto mal o náhrade trov konania rozhodovať podľa § 146 ods.
2 vety prvej O. s. p., priznať im náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách konania považuje za
nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé, podľa akého ustanovenia okresný súd rozhodol o trovách

konania. Neexistujú žiadne zákonné dôvody ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo
možné náhradu trov konania úspešnému vedľajšiemu účastníkovi nepriznať.

Zdôraznil diametrálne odlišný prístup prvostupňového súdu k účastníkom v konaní v spotrebiteľských
sporoch, nielen v tejto veci, pri posudzovaní čo do obsahu kvalitatívne rovnakých situácií, je tak
očividný, racionálne a logicky nepreklenuteľný, že jeho rozporuplnosť musí byť podľa ich názoru

zrejmá každej nestannej osobe. Poukázal na to, že môže preukázať z množstva súdnych sporov, že
už vstup vedľajšieho účastníka do konania pre žalobcu pôsobil odradzujúco v tom, že uvedomujúc
si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku vzal svoj návrh späť a konanie žiadal zastaviť. Žalobca
po tom, čo mu je doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, plošne berie
žaloby späť. Zároveň poukázal na čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov
a súťažiacich existovali adekvátne a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu
nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Súd by mal preto vychádzať z tohto článku a podporiť tento prostriedok účinnej ochrany spotrebiteľov
v súdnych konaniach.

Zároveň uviedol, že vo väčšine obdobných spotrebiteľských vecí vydávajú súdy platobné rozkazy,
ktorými zaväzujú žalovaných spotrebiteľov na úhradu celej žalovanej sumy a spotrebiteľa zaväzujú
nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom žalobca si vedome uplatňuje premlčaný nárok a súdy nemajú
problém priznať trovy konania žalobcovi takto premlčaného nároku. Pokiaľ by platil názor upierajúci im
právo na právneho zástupcu vzhľadom na predmet činnosti, či z dôvodu, že jedna členka združenia

má právnické vzdelanie, avšak právnu prax nevykonáva, potom by bolo problematické aj zastupovanie
advokátmi, napr. sudcov, prokurátorov, advokátov, ministrov spravodlivosti, predsedov vlád, ktorí sú
právnikmi, čo by bolo v evidentnom rozpore s platným právom.

Táto agenda vyžaduje nielen právnickú kvalifikáciu, ale aj enormné nároky na osoby, ktoré by
túto agendu systematicky spracovali, týka sa technického zabezpečenia, pracovných prostriedkov

adekvátnych kancelárskych priestorov. Združenie nemá finančné prostriedky ani personálne obsadenie,
teda nemá vlastný aparát, preto jedinou možnosťou na efektívne presadzovanie spotrebiteľských práv
je realizovanie ich činnosti prostredníctvom advokátskej kancelárie.

Ich cieľom je, aby spotrebiteľská agenda sa rozptýlila medzi čo najviac združení, aby v každom konaní
vystupoval za združenie advokát, a aby dodávatelia prestali nie v dobrej viere doslova skúšať súdy,

aby im priznali premlčané nároky, nároky z neprijateľných zmluvných podmienok a nároky po použití
nekalých obchodných praktík. Ich cieľom je, aby sa táto súdna agenda zminimalizovala, čo dosiahnu
len vtedy, ak budú podporené účinné prostriedky na odradenie dodávateľom realizovať svoju doterajšiu
prax na súdoch. Ak však neriskujú ani len plnú náhradu trov konania, skúšať sa im stále oplatí a budú
to robiť ďalej.Súd rozhodol v rozpore s čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorej je v snahe
podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispievať k ochrane
ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na

informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.

Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa.

O dôvodnosti priznania trov vedľajšiemu účastníkovi svedčí aj novelizované ustanovenie § 137 O. s.
p. Táto novelizovaná právna úprava zohľadňuje aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 22. 12.
2010 vo veci C - 279/09 Deutsche Energinehandels - und Beratungsgesells - chaft mbH (DEB) proti

Spoloková republika Nemecko.

Podľa tohto rozsudku zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv
Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby
a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania
alebo zastupovania advokátom.

Pokiaľ by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, znamenalo by
to nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov združením na súdoch.

Zároveň poukázal na zásadu princípu „rovnosti zbraní“, keď vstupom vedľajšieho účastníka do konania
sa žalobca v súdnych konaniach začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera
pri riešení právnych otázok, keď spotrebiteľ bez zastúpenia z dôvodu svojej neinformovanosti a

nedostatku prostriedkov na právne zastúpenie rezignuje. Základnou filozofiou spotrebiteľského práva
je preto pozitívny zásah štátu, ktorým je kompenzovaná zjavná nerovnováha medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v kontraktačnom procese. Týmto sa realizuje nezastupiteľná úloha pri napĺňaní cieľov
Európskej únie v rámci ochrany spotrebiteľa.

K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ. Rozhodnutie žiadal v napadnutej časti potvrdiť podľa §

219 O. s. p. ako vecne správne a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 46,49 eur.

V súlade s doterajšou argumentáciou v stovkách sporov zotrval na svojom názore, že cieľom Združenia
občana spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona, ich
zastupovanie v občianskom súdnom konaní, pričom musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, pričom samotné združenie

má v radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Taktiež majú možnosť využívať aj určenú podporu
ministerstva. A ak by bolo predsa len nutné, aby vedľajší účastník bol zastúpený advokátom, tak bez
práva na náhradu trov konania. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a nadbytočné.
Zároveň poukázal na dôvodovú správu v zákone č. 384/2008 Z. z., keď cieľom novelizácie Občianskeho
súdneho poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv

a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby, najmä
združenie na ochranu spotrebiteľov. Podľa názoru navrhovateľa úmyslom zákonodarcu bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé
poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc.

Taktiež zastáva názor, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O. s. p., ktoré

spočívajúvtom,ževedľajšíúčastníkvstúpildokonanianastraneodporcuzaúčelomochranyjehoprávz
vlastnej iniciatívy, pričom tomu bol ustanovený opatrovník. Taktiež poukázal na to, že združenie vstupuje
do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, združenie nemá žiadnu vedomosť o
prejednávanom prípade. Preto trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými,
čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 150 O. s. p.Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s.
p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu v napadnutej
časti zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. z týchto dôvodov.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je správne a
odvolanie je dôvodné v celom rozsahu. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentmi vedľajšieho účastníka.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na to, že navrhovateľ podáva stovky žalôb,
v ktorých zároveň vystupuje aj totožný vedľajší účastník, názor odvolacieho súdu, senátu 15Co je
účastníkom dobreznámy,pretoževšetkyrozhodnutiasúimdoručované,pretoodvolacísúd považujeza

nadbytočné opakovane uvádzať tie isté skutočnosti, pretože okrem toho, že účastníkom sú známe, sú
prístupné aj webovej stránke ministerstva spravodlivosti. Odvolací súd na svojom doteraz vyslovenom
názore nič nemení, argumenty prvostupňového súdu nepovažuje za správne, pretože sú v rozpore
s právnou úpravou. Odvolací súd na podporu svojich argumentov zároveň poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 1/2014 - 9, ktorý sa priamo dotýkal žalobcu ako aj
vedľajšieho účastníka, z ktorého okrem iného vyplýva aj to, že Ústavný súd SR poukazuje na dôvodovú

správu k zákonu č. 384/2008 Z. z., z ktorej vyplýva, že jej cieľom bolo rozšíriť ochranu práv na
prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem a v ktorých je veľmi problematické zo
strany subjektov, ktoré majú záujem na ochrane tohto verejného záujmu, vstupovať do konania v
postavení vedľajších účastníkov. Zároveň ústavný súd poznamenal, že existenciu verejného záujmu
možno vidieť práve v prípadoch, v ktorých by mohla byť ochrana práv a právom chránených záujmov

účastníkov konania významná aj pre iné subjekty, ktoré účastníkmi konania nie sú. Preto môže dôležitý
verejný záujem spočívať aj vo vytvorení účinných právnych prostriedkov na vstup iných subjektov, než
účastníkov právneho vzťahu do konania tak, ako tieto vyplývajú z napadnutého ustanovenia, pokiaľ
ich účasť v konaní sleduje posilnenie ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, ktoré sú pri ochrane
svojich práv v znevýhodnenom postavení.

Ústavný súd pripomenul aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z práva Európskej únie, konkrétne
zo smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993. Taktiež zdôraznil, že združenia vykonávajú svoju činnosť
v záujme ochrany práv niektorého z účastníkov konania, napr. spotrebiteľov, ktorí sa pri ochrane svojich
práv nachádzajú oproti druhej strane sporu spravidla v nevýhodnejšom postavení.

Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že podľa § 25 ods. 1 O. s. p. účastník si môže ako zástupcu

zvoliť vždy advokáta. Keďže vedľajší účastník je riadnym účastníkom konania, čo akceptoval aj
prvostupňový súd, neexistuje žiaden dôvod, prečo by vedľajší účastník nemohol byť advokátom
zastúpený. V zmysel čl. 47 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi
za podmienok ustanovených zákonom. Pokiaľ sa aj navrhovateľ nechal zastúpiť silnou advokátskou
kanceláriou, taktiež toto právo nemožno uprieť jednému účastníkovi konania za rovnakých podmienok,

pretože dané právo je garantované ústavou. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zvýšil ochranu
spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa, ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania
takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Keďže
podľa § 18 O. s. p. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké práva, rovnaké právo má
aj vedľajší účastník. Toto právo nie je ničím obmedzené, je priam garantované Ústavou Slovenskej

republiky. Tento záver je dôvodný predovšetkým aj preto, že súd z rozhodovacej činnosti a bližších
poznatkov v danej veci má dostatočné vedomosti na to, aby mohol konštatovať, že žalobca často
žaluje premlčané pohľadávky a uplatňuje aj neprijateľné zmluvné podmienky a sú to práve združenia
na ochranu spotrebiteľov, ktoré vytvárajú rovnocennú protiváhu v ochrane spotrebiteľov. Ak zákon
umožnil vzniku takejto organizácie, čím sa realizovali záväzky Slovenskej republiky voči Európskej únii

z hľadiska ochrany spotrebiteľov, potom združenia na ochranu spotrebiteľov majú úplnú legitimáciu na
vykonávanie takéhoto práva bez akéhokoľvek obmedzenia. Zároveň treba zdôrazniť, že združenia ako
také nie sú podnikateľským subjektom, na rozdiel od žalobcu, nie je na to ani personálne vybavený a
nemožno to od neho požadovať. Pokiaľ by došlo k diskvalifikácii vedľajších účastníkov - združení na
ochranu spotrebiteľa spôsobom, aký to uviedol prvostupňový súd alebo akým argumentuje žalobca,

žalobca by nemal rovnocenného partnera a mohol by bezhranične uplatňovať premlčané pohľadávky
voči spotrebiteľom, keďže z praxe odvolací súd môže potvrdiť, že skutočne žalovaní spotrebitelia
sú rezignovaní, predovšetkým neznalí veci a právnej problematiky. Nič nebráni žalobcovi uplatňovať
nárok včas, pokiaľ je dôvodný a v takom prípade niet žiadnej prekážky pre to, aby súdy takýmtožalobám vyhoveli. Avšak je zjavné, že daný jav neustáva, a odvolací súd podávanie podobných žalôb
i napriek vysloveniu nekalosti obchodných praktík a neprijateľnosti zmluvných podmienok považuje za
uplatňovanie práva v rozpore s § 2 O. s. p.

Právovedľajšiehoúčastníkananáhradutrovpredpokladáust.§137O.s.p.,tedapredpokladáexistenciu
trov, ktoré takejto právnickej osobe môžu vzniknúť.

Odvolací súd sa stotožňuje s rozsudkom Súdneho dvora zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C-279,/09, ktoré
cituje vedľajší účastník vo svojom odvolaní.

Argumentácia žalobcu smerujúca k účelnosti trov nemá oporu v zákone a nemožno na ňu prihliadnuť
ani vo vzťahu k ust. § 150 O. s. p., ktorý v konečnom dôsledku o účelnosti trov konania nič nehovorí,

na rozdiel od ust. § 142 ods. 1 O. s . p.

Pokiaľ ide o účelnosť vynaložených trov konania, tieto sú vždy účelné, ak sú v rozsahu primeranom k
možnosti dosiahnuť požadovaný cieľ, teda domôcť sa svojho práva, pričom za neúčelné trovy konania
možno považovať také, ktoré sú nadbytočné vo vzťahu k dosiahnutiu tohto cieľa. Trovy vedľajšieho
účastníka sú jednoznačne účelné. Nie je otázne, či je schopný vedľajší účastník naplniť účel, pre ktorý

bol založený, pretože tento účel je predovšetkým často splnený už tým, že vôbec do konania vstúpi,
dostatočne právne argumentuje, avšak nič mu nebráni v tom, aby tak urobil cestou právneho zástupcu.
Prvostupňový súd si totiž neuvedomil základnú podmienku spotrebiteľských konaní, t. j. vytvorenie
rovnovážneho postavenia účastníkov, keď je zjavné, že žalobca disponuje odborným právnym aparátom
v konaní, pričom proti nemu stojí neznalý spotrebiteľ neorientujúci sa v danej problematike, práve z tohto

dôvodu sa toto nerovnovážne postavenie vyrovnáva možnosťou združení vystupovať na ich ochranu, za
rovnakých podmienok, teda aj za účasti advokáta, ktorým sa nechá zastupovať. Navrhovateľovi taktiež
nič nebráni, aby žalobca v konaní vystupoval sám bez právneho zastúpenia. Práve námietkou vstupu
vedľajšieho účastníka žalobca sleduje jediný cieľ, vytvoriť nerovnovážne postavenie v konaní, kedy by
bol veľký predpoklad pre to, aby žalovaný účastník konania na žalobu vôbec nereagoval a nebránil sa,

keďže nemá na to dostatočné vedomosti.

Z týchto dôvodov vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania, o ktorých v ďalšom konaní
prvostupňový súd rozhodne. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.